World of the LOTRhead

Nenávidím zradcov II (#6)

Pfff, no dneska u nás bol Mikuláš, alias pán učiteľ náboženstva, že áno. Viacej- kuk nižšie!

ENJOY!

(Ježiš ja som napísala NEJOY... :D)

   Už... nevládzem! pomyslela som si, a pokúšala som sa vyjsť po posledných schodoch. Doplazila som sa do triedy, a doslova som odpadla na stoličku. Ja ako sprostá snáď jediná mám v škole zošity, lebo ostatné baby kabelkyyy.... taštičkyyy... o môj bože! 

   No to len trebalo učiteľku biológie ukecať, aby sme sa neučili. Ale ju, nikdy, nikdy neukecáte. A hlavná vec, že som mala zošity, a učebnice na piatu, lebo šiesta odpadla, a prvú hodinu, ale pero ani jedno. A tak som písala ceruzkou. Aké... divné.

   Na matematike sme sa no... vypočítali jeden príklad a... rozprávali sme sa. To, čo Timothy stále od učky chcel, a nikdy mu to nesplnila. A teraz, keď už sa rozprávame, on si nepríde do školy. A tak mu treba.

   Tretia hodina. Ideme. Dievčatá, prezuť obuv, natiahnuť legíny (iba v mojom prípade, LOL), obliecť košele, čiapky na hlavy, ide sa!

   No ale to čakanie. Panebože, to čakanie! Išli sme štrnáste z devätnástich. Pche. Videli sme akurát taký prd.

   Kým som sedela na tvrdej zemi v menšej telocvični, pritiahla som "monotónne" k sebe Sashu, Samovu ségru.

   ,,Čau Sunsetshiová," pozdravila som ju a postavila sa, keďže som vedela, že to malé torpédo sa na mňa ihneď vrhne a rozpučí ma v objatí.

   ,,LUCYYYY!" zapišťala miniatúrna dievčinka a už to tu bolo. Nemohla som dýchať. Musela som sa jej vytrhnúť, aby ma nedolámala. Ako by som potom mohla vystupovať?

   A zakecali sme sa. Ako vidím, ja som medzi deťmi hotová celebrita. Totižto, pribehli k nám Livie, ktorá so mnou chodila do škôlky, potom Timothyho mladšia sestra v červených okuliaroch, a potom ešte ževraj nejaká Christine, ktorá je u nich nová. 

   Rad sa zmenšoval a zmenšoval. Sasha nevystupovala, lebo si vraj čosi urobila s nohou, a tak pomáhala ostatným. Keď odišla, zvalila som sa na žinienku s tým ,že idem spať. Ale to sa tam nedá, tréma sa stupňovala a zacítila som ju vo vzduchu, ako keby si Luna či Valentine vedľa mňa prdli.

   A už ideme. Ani som si neuvedomila, ako. Čiapku som si nastokla na hlavu. Bola mi veľká. Denise si ich chcela vymeniť, a ja hlupaňa, som jej privolila a teraz nech trpím. Košeľu som si uviazala, ako ostatné okolo pása. A zhrozila som sa.

   Tie plátenky na nohách sú mi veľké! Vyskakovali mi vždy, keď som sa postavila na špičky. Ajajajaj!

   Vybehla som pred celú školu, keď som začula hudbu. Stála som deviata v rade. Z desiatich. Posledná bola Sarah. 

   Začala som bez problémov tancovať tak, ako som proste mala. Ale čo bolo najhoršie... chytil ma tik. Myslela som, že pri neviemkoľkoichtambolo otočkách ľapnem na prdel. Oči mi začali skákať zo strany na stranu. Vianočná pieseň "Let It snow" utíchla, a ja som si ako ostatné baby strhla čiapku z hlavy a šmarila ju doľava rovno na Sarah.

   Tentoraz veľkou telocvičňou preletela moderná hudba. Niekoľko dievčat a chlapcov zvýsklo a ja som očervenela.

   Tancovala som a tancovala. Nakoniec som urobila konečnú otočku a zohla sa po čiapku a otočila sa na poklonu. A potom ma takmer porazilo.

   Zabudla som zdvihnúť ruku nahor, keď sme sa otočili. Hlava sa mi zakrútila, uklonila som sa a pratala som sa čo najrýchlejšie preč z dohľadu. 

   To teda bolo! No jasné, a tak som na konci fujazdila do triedy a všimla si, že nemám stoličku. A tak otočka- a nazad!

   No ale to by nebol Simon, keby niečo nevyparatil.

   My si tak ideme ideme, ja idem takým svinským drindom a tu Simon FIJÚÚ, ŠMYK a PLESK na zem! No a potom som takmer umrela od strachu.

   Oproti išiel riaditeľ, potkol sa o Simona a PLESK aj on na zem. Keď som si všimla, že nijaká kosť nebola zlomená, lebo riaditeľ sa zachytil na rukách, aby nerozpučil dlhána Simona, rozosmiala som sa. Ale že tak silno, až mi skoro rachlo brucho. 

   Riaditeľ hundrajúc odišiel, zatiaľ čo Simon každému vravel, že tam bolo mokro. Keď som schmatla prvú stoličku, čo som videla a išla naspäť, bolo tam sucho, ako vždy. Takže výhovorka, no jasné.

   Rehotajúc som sa doplazila po schodoch so stoličkou v rukách do triedy a plesla som sebou na svoje miesto. Keď triedna počula, čo sa stalo, panebože, tie jej oči! Tie vypúlené hnedé oči! Ešte viacej som sa smiala. 

   No aspoň mám zážitok na celý celučký život, nie? A čo vy? Ako ste si užili Mikuláša? 

+3

Příběhy a povídky

Autor: Lucy Lupinová   |   Publikováno: 06.12.2017   |   Zobrazeno: 495x