HryProDivky.cz
Nenávidím zradcov #1
Ahojte ľudia. Toto tu je skutočný príbeh. Vždy, keď prídem zo školy, vydám novú epizódu. Lebo toto tu všetko...to všetko sa naozaj udialo. Tu budem písať moje každodenné pocity, myšlienky a príhody v škole, doma, vonku...
Upozornenie: Toto všetko je čistá pravda! Keby sa mohlo, zaprisahala by som sa. Ale to sa nepatrí. ,,Prisahať sa nesmie" povedala moja spolužiačka. A má pravdu.
Verte mi. ja by som si niečo také vymyslieť nedokázala... PS: Budem používať naše mená trošku po anglicky, aby som nevyzradila seba a mojich kamarátov. Ale mená budú iba preložené do angličtiny, priezviská tiež po anglicky, ale bez rovnakého významu, iba s podobným znením.
Kecali sme cestou zo štvrtej hodiny- Anglického jazyka. Céčkari, ktorý s nami chodia na tento predmet, sa od nás oddelili, vykročili smerom doprava a hore schodmi do svojej triedy. My sme pokračovali po veľkej chodbe ďalej rovno. Náhodou som zachytila útržok rozhovoru medzi Ninou Lorianovou a ostatnými dievčatami Ninou(ktorú voláme Ninka) Proshamovou, Karinou Lukianovou a Lunou Motcarovovou:
,,Keď ja neviem, načo s ním toľko flirtuješ Nina..." začula som Proshamovú.
,,Ja neviem, ale nevadí ta výška?" spytovala sa Nina.
,,Na výške nezáleží, záleží na tom, aké máš srdce!" otočila sa Lukianová a cúvala s pohľadom upreným na Ninu. Rukami si ukázala na hruď pri slove srdce, pričom bláznivo artikulovala.
,,S kým flirtuješ?" spomalila som, aby ma Nina dostihla. Teraz sme kráčali vedľa seba.
,,Ale, s nikým..." vyhýbavo mi odpovedala a počúvala, o čom sa Luna rozpráva s Proshamovou.
,,Nie vôbeeec..." zatiahla som. Bolo bláznivé, že sa Nina opätovne do niekoho zamilovala. Minulý rok to bol Simon Vraiser, najväčší blázon v triede.
,,A čo sa týka výšky, chodila si predsa s Pavlom, nie?" pokračovala som, keď som si spomenula na malého chlapca, ktorý Nine sotva siahal po ramená.
,,My sme spolu nechodili. My sme boli BFF."
,,No! No!" skríkla som, pričom som myslela na Sama Sunsetshiho. Všetci vraveli, že spolu chodíme, ale my sme boli iba dobrý kamaráti, nič viac.
,,No OK, a s kým si flirtovala?" vrátila som sa k pôvodnej téme.
,,Veď s nikým!" povedala Nina, ale videla som, že sa usmieva.
,,Tak budem tipovať! Bol na angline v triede?"
Nina prikývla. Spomenula som si na tu jej poznámku s výškou, a nechcelo sa mi veriť, že sa Nina zaľúbila do toho krpatého Damiana Iceforda. Avšak, po Pavlovi by ma nič neprekvapilo. Že boli iba BFF! To jej nikdy nezlíznem!
,,Je od teba menší?" spýtala som sa. Nina opäť prikývla.
,,Má také vlasy do blond?" ukázala som si na hlavu, keď som si už učebnice odložila na lavicu. Nina sa na mňa urazene pozrela.
,,Čo si? Nieee..." kývala hlavou.
To ma prekvapilo. Bola by som prisahala, že Damian má blond vlasy. Ale keď som sa tak zamyslela, až taký blond nebol, bol skôr svetlohnedý.
,,Prepáč, ja si nepamätám, aké majú ľudia vlasy..." povedala som, sklopila pohľad na jej lavicu a nasadila utrápený výraz. Alice Andrewsová sa na tom zasmiala:
,,Bože, aký face!"
Neovládla som úsmev. Bola som osoba, ktorá sa veľmi často smeje. Aj na totálnych somarinách.
,,Dobre. Mohla by si mi povedať jeho iniciálky?" požiadala som o ďalšiu indíciu, ktorá by ma viedla k odhaleniu tajnej lásky Niny k Damianovi.
,,Nepoviem!" pokrútila hlavou Nina a zasa sa zasmiala.
,,Povedz!" dotierala som.
,,Nie!" uškrnula sa Nina.
,,Prosím!" nasadila som šteňacie oči. Toto vždycky zafungovalo a ešte nikdy to nezlyhalo.
,,No tak dobre. M!" povedala Nina, pričom na to M dala dôrazný tón, aby som si to nepomýlila s N.
,,Akože má iba jedno meno hej?!" spýtala som sa s udiveným výrazom na tvári. To však bola iba pretvárka. V skutočnosti som dostala obrovskú chuť premeniť Ninu na veľkú lepkavú želatínu. Potom by som ju vystavila na horúce slnko von na školský dvor, nech si na nej pochutia osy a vrany. Nedokázala som uveriť tomu, čo som počula. V triede na angličtine bol vtedy iba jediný človek s menom na M...
A bol to práve ten chlapec, do ktorého som sa pred pár mesiacmi tak šialene zamilovala. V tom momente som Ninu znenávidela, protivila sa mi. Jej tvár posypaná vyrážkami sa mi znechutila. Mala som chuť kričať, alebo vyskočiť z okna. Pri troche šťastia by som sa zabila. Boli sme totiž iba na druhom poschodí, a pod nami bola malá záhradka, takže by som hupla do kríkov.
Vtom som zmarila šance na môj pôvodný plán- v utorok si vypýtať od Matthewa Swaga telefónne číslo s výhovorkou, že v tomto mesiaci som často chorá, a učiteľka bude dávať veľa úloh pred koncom školského roka, a, že mi dievčatá nikdy nezdvíhajú mobil, lebo jedna je v meste, jedna je vonku, jedna má vypnutý mobil a jedna je na hudobnej.
Schmatla som vreckovky a vybrala sa na záchod. Ešte predtým som cez celú triedu zakričala na Ninu:
,,Ale veď on je asi taký vysoký ako ty, keď nie vyšší!"
,,Ej figu, trošku je nižší!"
Nemala som chuť sa s ňou hádať. Sadla som si na vecko do kabínky a držala som dvere, aby mi ich niekto neotvoril. Zacítila som, ako ma v kútikoch očí pália slzy. Utrela som si ich a keď som začula zvonenie, zbehla som dole na biológiu.
Celú biolu som sa skoro nerozprávala. S nikým, s ničím. Ale veď ani normálne som sa nerozprávala s vypchatou fretkou nad dverami do kabinetu, ani s tým káčerom, čo sa zo steny na mňa stále tak divne díval. Akurát, čo som sa Alice spýtala na niečo ohľadom tej príšery, čo nám žrala zemiaky. Aj som si od Alice požičala jej mobil s prasknutým displejom, aby som si ohľadom tej pásikavej zemiakovej požieračky niečo našla na internete. Cestou domov som sa snažila vyhliadnúť Matthewa, ale videla som iba jeho mamu alebo otca, pretože ešpézetku ich veľkého bieleho auta som si uložila do mobilu a naučila sa naspamäť. Len tak, aby som vedela, kedy ho môžem stretnúť a kedy nie. Včera som ho videla v stánku s časopismi. Vtedy som skoro dostala zástavu srdca, ako ma to prekvapilo. Potom som celý čas pozerala, ako ide na autobusovú zastávku, až kým mi nezmizol z dohľadu.
Len som mohla dúfať, že si Matthew Swag vyberie mňa a nie Ninu. Okrem toho som od nej omnoho múdrejšia, na vysvedčení mi vychádzajú čisté jednotky. A okrem toho, zistila som si jeho e-mail. Sama. Lebo každý mal rovnako zorientovaný, ten svoj školský. A teraz som stále čakala, kedy sa v mojej skupine na maile objaví...
Komentáře
Lucy Lupinová(Bradavice)
trošku dlhé, ale tie moje pocity sú fakt mega... áno a je to pravda. nechcem tu komentáre typu: máš dobrú fantáziu. aj keď viem že ju mám dobrú, ale toto som si nevymyslela.