The Book of Dead Girl

God of Death - Kapitola 6

Prvé kvapky dažďa lenivo dopadali na sklenenú tabuľu okna. Izzy sedela na posteli, nohy mala skrčené a pritiahnuté k telu. Hlavu opretú o chladnú stenu izby pozorujúc stále tmavšiu a tmavšiu krajinu. V dome bola iba ona a jej najstarší bratranec, ktorý tak isto ako ona nemal náladu na žiadne rodinné výlety.

Chvíľu ich mami protestovali, ale nakoniec samy uznali, že je to tak najlepšie. Už aj tak ich bolo celkom dosť a ledva sa zmestili do dodávky Izzynej tety Anji.

Izzy nachvíľu odtrhla zrak od okna a presunula ho na dvere oproti posteli. Chvíľu premýšľala, že by zišla do obývačky, ale nakoniec tento nápad zavrhla. Predsa len upršaná krajina bola zaujímavejšia ako hlúpe seriály, ktoré sa mnohokrát opakovali.

Svoj pohľad opäť stočila k oknu, no nie však na dlho. Cez miestnosť sa začali rozliehať prvé tóny jej obľúbenej pesničky, ktorú mala nastavenú ako zvonenie. Načiahla sa po mobile a bez akéhokoľvek preskúmania čísla hovor zodvihla.

"Prosím?"

"Zlatko, to som ja. Len ti chcem oznámiť, že dnes sa nestihneme vrátiť."

"Prečo?"

Izzy sa nezaujato pozrela na svoje nohy a čakala na odpoveď jej matky.

"Cesta po ktorej momentálne ideme je dočasne uzavretá."
povzdychla si Linda.

"A babka?" hnedovláska nebola nadšená z predstavy, že by mala jednu noc stráviť sama s tou čarodejnicou.

"Sú u známych na oslave. Dúfam, že bude všetko v poriadku, keď sa vrátime."

Izzy sa uľavilo pri zistení, že jediný kto jej bude dnes v noci robiť spoločnosť je Daisy a Ryan.

"Dobre mami. Takže sa uvidíme zajtra." dievčina zložila hovor skôr než jej Linda stihla čokoľvek iné povedať.

Mobil hodila kamsi na posteľ a znova chcela stočiť pohľad k oknu, avšak vyrušilo ju zaklopanie na dvere izby. Kus dreva sa otvoril a o chvíľu na to sa v malej medzere objavila hnedá hlava jej bratranca.

"Ryan?" Izzy sa mierne pomrvila na posteli.

"Ahoj. Už aj tebe sa doniesla tá úžasná novina." zazubil sa chlapec a tak odhalil rad dokonale bielych zubov.

"Ak narážaš na to, že naši niekde trčia tak áno." dievčina trocha naklonila hlavu do strany.

"Super, takže mám konečne možnosť vyskúšať to." iskričky v Rayenových očiach doslova tancovali radosťou.

Izzy sa zvedavo naklonila dopredu, avšak nemala odvahu sa opýtať, čo tým chlapec myslí.

"Ach áno. Zabudol som ťa zasvietiť do môjho plánu."

"Akého plánu? Rayan dúfam, že nejde o nič nekalého z čoho budeme mať riadny problém."
Izzy sa mierne zamračila. Nepáčilo sa jej, že nevedela o čo sa jedná a hlavne, že je toho súčasťou. Avšak reakcia jej bratranca ju trocha prekvapila, ale zároveň aj upokojila.

Jeho smiech sa pomaly začal rozliehať celou miestnosťou. Keď sa po pár minútach ukľudnil z tašky, ktorú mal prehodenú cez rameno - a ktorú si samozrejme Izzy nevšimla - vytiahol akú si krabičku modrej farby.

"Veď to je..." hnedovláska prekvapene pozorovala farbu na vlasy, ktorú jej bratranec zvieral v ruke.

"Nechceš skúsiť trošku iný účes? V tomto vyzeráš ako idiot."
Izzy prešla jeho poznámku mlčaní a rýchlo vstala z postele. Mala pocit, akoby práve robila najväčšiu chybu vo svojom živote, ale túto myšlienku rýchlo zahnala. Obidvaja zliezli do kúpeľne, v ktorej sa následne zamkli.

"Vyberaj." Ryan otvoril tašku a na poličku vybral niekoľko druhov farieb. Izzy si každú krabičku dôkladne prezerala, ako keby to bola najcennejšia vec na svete.

"Stále neviem, či je to dobrý nápad. Čo mi na to asi tak povie mama?" dievčina sa neisto pozrela na hnedovláska.

"Prinajhoršom ti nechá oholiť hlavu." zasmial sa Ryan.

"Naozaj vtipné. Načo ich vôbec máš? Nevyzeráš ako ten typ, čo chce mať na hlave dúhového jednorožca."

"Mno ani ty nevyzeráš ako niekto, kto chce byť 'rebelom'." chlapec opäť vystrúhal mierny úškrnok. Dievčina prevrátila oči a znova sa zahľadela na farby. Chvíľu ich hypnotizovala, než sa v jej hlave vyrojil obrázok dievčaťa, ktoré akoby dôverne poznala, avšak jej vzhľad bol celkom iný.

"Ryan. Vedel by si ma ostrihať?" Izzy stočila pohľad na prekvapeného chlapca.

"No vedel. Ale dúfam, že iba sranduješ."

"Nie nesrandujem. Myslím, že tá farebná kombinácia, ktorú chcem by sa skôr hodila ku krátkym vlasom." Jej tvár bola tak vážna, že prekvapila aj chlapca vedľa nej.

"Ako myslíš? Konečne budeš vyzerať ako človek a nie ako Samara Morgan." zasmial sa Ryan a Izzy tiež nemohla skryť istý druh pobavenia.

O chvíľu dievčina sedela na nízkej stoličke, ktorú dotiahli až z kuchyne a jej vlasy pomaly vo veľkom množstve dopadali na zem. Modré oči skenovali každý detail práce Ryana, z ktorého sršala akási radosť, že konečne môže na niekom vyskúšať svoj talent.

Ešte pár minút a chlapec bol konečne hotový. "Čo na to hovoríš?" usmial sa na svoju sesternicu. Izzy sa obzrela v zrkadle. Ofina je padala smerom k ľavému oku a taktiež zakrývala skoro celú ľavú stranu tváre. Zadná časť bola ostrihaná tesne na ramenami, takže sa v nutnom prípade dala zviazať do malého culíku.

"Čo na to hovoríš?" chlapec sa neisto pohrával s nožnicami, ktoré držal v ruke.

"Dokonalé. Už to stačí len nafarbiť a budem spokojná." usmiala sa na neho Izzy.

Hnedovlások si vydýchol a pomaly si chystal veci potrebné k farbeniu.

"Takže akú farbu chceš?" opýtal sa, zatiaľ čo si dával jednorazové rukavice.

"Všetko na červeno a časť ofiny na čierno." zasmiala sa Izzy na svoj obraz v zrkadle.

"Čože?! Izzy povedz, že naozaj sranduješ! Myslel som, že chceš niečo nevýrazné. Toto ne..."

"RYAN! BUĎ TO SPRAVÍŠ ALEBO TO ZVLÁDNEM AJ SAMA!" hnedovláska sa nepríjemne zamračila do zrkadla.

"Dobre ako chceš. Ale s konfliktu medzi tebou a tvojou mamou ma prosím ťa vynechaj." povzdychol si chlapec a do misiek vytlačil požadované farby z tuby.

Napokon sa otočil k dievčine a pustil sa do práce. Izzy sa opäť spokojne usmiala.

Áno Izzy, len tak ďalej. Nenecháš, aby s tebou niekto manipuloval.

Ozval sa v hlave jej vlastný hlas.
Alebo skôr si myslela, že tento tichý hlások, ktorý tieto slová našeptával patril jej samotnej.