The Book of Dead Girl

God of Death - Kapitola 4

Cesta k babke bola naozaj dlhá. Celý čas som sledovala ubiehajúcu krajinu za oknom a mierne ignorovala konverzáciu medzi Mikeom a mamou.
Asi by som vás mala oboznámiť so situáciou. Mama si konečne zobrala dovolenku a bola pevne rozhodnutá, že navštívime babku, ktorá by ma najradšej zakopala pod zem. Zavolala jej a trvala na tom, že u nej týždeň ostaneme. Aj keď mali naplánované niečo iné, mama sa nedala odbiť. A Mike bol pevne rozhodnutý, že za každú cenu pôjde s nami. Ešte stále sa obviňoval z toho, že som spadla zo schodov a skončila na pár dní v nemocnici. V podstate to nebola jeho chyba.

"Tešíš sa?" spýtala sa mama a otočila sa ku mne.
"Hm...nie." odpovedala som jednoducho jelikož som nemala náladu začať akúkoľvek konverzáciu o tom, prečo nemám chuť navštíviť svojich starých rodičov.

"No tak Izzy, čo ti je? Myslela som, že si sa k babke vždycky tešila." mamin pohľad zastrelo malé rúško smútku.
"Potom, čo mi vždy povedala sa sama seba nečudujem." Zafrflala som a znova sa pozrela von oknom.

Kútikom oka som zachytila mamin nechápavý pohľad. Je pravda, že nikdy som jej o tom nepovedala.

Je to dobrých 10 rokov, čo ma moja "úžasná" babka označila za Diablov výtvor. Akoby som mohla za to, že som sa narodila.

Ďalšiu hodinu strávenú v aute, v ktorom bolo vďaka klimatizácii príjemne chladno, som akosi prespala. Zobudilo ma až neutíchajúce štekanie Daisy, ktorá keby mohla tak ten drevený plot svojou váhou vylomí.

"Ahoj zlatíčko!" pozdravila mama zlatého retrívra hneď ako otvorila bránku. Daisy neváhala a na mamu vyskočila, bez ohľadu na to, že mohli obidve spadnúť nebyť Mikea, ktorý ich pohotovo zachytil.
Chvíľu som sedela v aute, než ma mamin pohľad nepresvedčil o tom, že nemá náladu na moje móresy. Povzdychla som, schmatla svoju športovú tašku a vystúpila do parného dňa.
Zhlboka som sa nadýchla a po štrkovej ceste sa vydala za mamou a Daisy, ktorá sa po nej sápala. O chvíľu sa rozleteli dvere a v nich sa objavila na pohľad elegantná stará dáma s dlhými šedivými vlasmi zapletených do jednoduchého drdolu. Podišla k mame a silno ju objala. Avšak netrvalo dlho a jej pohľad padol na Mikea a jej tvár sa rozžiarila tak, že vyzerala ako slniečko na kôpke hnoja.
Potichu som okolo nej prešla dúfajúc, že ma nezbadá. Lenže hlas, ktorý preťal moju myseľ, ma donútil zastaviť sa a streliť po nej naštvaný pohľad. Vyzeralo, že babka mala rovnaký nápad a medzi nami sa strhol neviditeľný boj. Nebyť dedka, ktorý práve vyšiel z dverí, určite by sa mi tu starú strigu podarilo navždy umlčať. Zaťala som päste a vošla do trojposchodového domu, ktorý mal akýsi zvláštny a hlavne tajomný nádych. Určite si viete predstaviť zariadenie starých anglických domov, ktoré sa napríklad objavujú v seriáli Midsomer Murders. Vyšliapala som po vŕzgajúcich drevených schodoch až na tretie poschodie, ktoré tvorilo obrovitánsku miestnosť. A z ktorej som si spravila vlastnú izbu. Aj keď babka protestovala, ja som na to mala svoj názor. Nechcela som spať v tej smradľavej izbe, ktorá kedysi slúžila ako hrací salónik.
Tašku som hodila na zem a otvorila strešné okno, aby sa vyvetralo. Následne som sa hodila na pohodlnú posteľ a pozorovala drevené trámy nad sebou.

"Ahoj ty malá suka." ozvalo sa a následne som počula ako sa podlaha prehýba pod ladnými krokmi mojej starej mami. Nechcene som sa posadila a stretla sa s pohľadom, ktorý ma doslova vraždil.

"Tiež ťa rada vidím, ty stará striga." oplatila som jej rovnaký vražedný pohľad, ktorým ma sama prebodávala.
"Nemysli si, že ťa tu budem týždeň trpieť. Pri najbližšej príležitosti odtiaľto okamžite vypadneš. Nechápem, prečo moja dcéra musela porodiť takú štetku ako si TY!" posledné slovo doslova vykríkla. Zaťala som zuby a pevne zovrela povlečenie v prstoch. Chvíľu som uvažovala čo jej poviem, pretože som nechcela, aby vyhrala.
"Hovorí niekto, kto kurvil s každým chlapom, ktorého si stretla." vystrúhala som radostný úškľabkom, pretože som vedela, že som trafila priamo do čierneho. Lenže moja radosť netrvala dlho, lebo môj trest sa dostavil v podobe silnej facky. Automaticky som si chytila zasiahnuté miesto a hodila po babke nenávistný pohľad.
Avšak ona sa len škodoradostne usmiala a so slovami..."bodaj by si skončila v pekle"...odišla preč. Hryzla som si do pery a nechala, aby mi slané slzy stekali po tvári. Môj pohľad nakoniec zamestnala taška, ktorá ležala na zemi a žiadala si o to, aby ju niekto vybalil.
Veci som si precízne ukladala do drevenej skrine a pritom si potichu pohmkávala melódiu nejakej pesničky. Keď som bola hotová, zabuchla som dvere od skrine a skoro dostala infarkt z Mikea, ktorý sa nimi stál.
"Dočerta Mike, vystrašil si ma." pousmiala som.
On mi úsmev opätoval a naznačil mi, aby som šla s ním.

Vyšli sme na dvor a okamžite ma privítali štyri hnedovlasé hlavy, ktoré sa na mňa doslova vrhli.
"Ták ako sa má moja malá sesternička." postrapatil ma Jack a jeho ksicht sa objavil tesne pred tým mojim.
"Vieš, že podľa etikety dnešnej spoločnosti je neslušné, aby rodinný príslušníci tej istej krvi mali medzi sebou akýkoľvek sexuálny vzťah." povedala som a odtiahla sa od jeho šokovanej tváre. Za sebou som počula ako sa niekto zakuckal nejakým nápojom, ktorý práve pil. A nepochybujem o tom, že to bola moja mama. Otočila som sa a bez slova som si sadla na poleno, ktoré slúžilo ako lavička. Sklonila som sa k Daisy a začala ju škrabkať medzi uškami.
Aspoň ona bola jediný člen rodiny, ktorý ma mal ako tak rád. Určite je prekvapujúce, že nespočítam svoju mamu. Úprimne aj ona má nejaké tie muchy.

Onedlho sa všetci začali veľmi baviť, no až na mňa. Daisy mi stále ležala u nôh a ticho pochrapkávala. Pozorovala som každého z rodiny a načúvala myšlienkam každého z nich.

Bože tu je taká nuda.

Dúfam, že stihnem pozrieť tú súťaž.

Kedy už konečne vypadneme.

Boha, mám strašný hlad.

Prečo sa musela moja dcéra zapliesť s takým hajzlom. Tento fešák sa mi viacej zahovára.

Odfrkla som si a pretočila som oči nad babkinou poznámkou. Som si istá, že keby mohla, tak Mikea určite zbalí.

Po určitej dobe mi táto spoločnosť začala naozaj veľmi vadiť. Postavila som sa a už sa chystala odísť, nebyť toho, že sa mi nepríjemne zatočí hlava, nehovoriac o tom, že opäť mám tmu pred očami. Cítim ako ma rýchlo zachytávajú niečie ruky. Snažím sa podoprieť, ale moje paže sú úplne nehybné. Nakoniec prepadá znova temnote.

Keď otvorím oči ležím u seba v izbe. Trocha sa pomrvím na posteli a prezriem si obrázky, ktoré osvetľuje slabé svetlo. Nevidí, čo je na nich nakreslené, ale nejako ma to netrápi.
"Dúfam, že si sa dobre vyspala." ozve sa hlas a ja sa prudko posadím. Predo mnou sedí malý čiernovlasý chlapec, ktorý sa pohráva s nejakou plyšovou hračkou, ktorá je značne poničená.

Párkrát zamrkám, pretože nechápem, ako sa sem dostal. Vlastne nechápem, ako som sa JA dostala od babky do svojej izby.
"Nechceš sa zahrať." podal mi plyšáka, lepšie povedané dotrhaného medvedíka bez jedného oka. Chvíľu som si ho prezerala, no to až do tej doby, než sa jeho hlava pohla a vytasila na mňa pokrivený úsmev. Zvreskla som a hodila ho nakoniec izby. Chlapec sa tým smerom pozrel, no zjavne ho netrápilo, že asi prišiel o hračku. "Prepáč nechcela som..." nestihla som dopovedať, pretože ma umlčal rukou na mojich perách.
"Nič sa nestalo. Aj tak som sa jej chcel zbaviť." usmial sa a ruku pomaličky zložil z mojich pier.
Zamrkal svojimi mŕtvolne bledo-zelenými očami, no napokon sa uvelebil v mojom lone.
"Neprekáža ti to?“ zamrmlal do bielej prikrývky. "Nie, je to v poriadku." povedala som a prstami som prešla po jeho vlasoch. Aj keď sa to nezdalo, boli na dotyk mäkké, ako keby boli plyšová hračka. Z chlapcovho hrdla sa vydralo niečo ako zavrnenie a následne sa ozvalo tiché Oyasumi.
Moje viečka sa začali znova zatvárať a ja som sa prepadla do ríše snov.

"Izzy?" počula som ako niekto na mňa z diaľky rozpráva. Mierne som pootvorila oči a zbadala mamine modré.
"Zlatíčko, si v poriadku?" spýtala sa ustarane a pevne stiskla moju dlaň.
"Hm...asi hej." pošúchala som si boľavú hlavu. "Bože si stále bledá. Mala by si ešte chvíľu odpočívať." usmiala sa a vstala. "Nechce sa mi." zamrnčala som a opatrne sa posadila. "Nie zlatko, nikam nejdeš." zatlačila mi do ramien a tým ma znova dostala do ľahu. Opäť som zamrnčala, no napokon sa zavŕtala do teplej prikrývky. "Donesiem ti niečo na jedenie." usmiala sa a odišla preč. Ani som jej nestihla povedať, že hlad vôbec nemám. Prevrátila som sa na chrbát a ruky si založila za hlavu.
"Super, už je zo mňa nemohúci človek." povzdychla som si a zahľadela sa na hnedé trámy na sebou. "Inak Izzy, aby som nezabudla. Toto som našla pri schodoch a skoro sa na tom prizabila." povedala mama a položila tác s pudingom na stôl.
"Čo?" obrátila som hlavu k nej.
"Toto!" zo stoličky zobrala niečo veľmi zašpinené a podala mi to. V tu chvíľu som zamrzla a musela párkrát zamrkať očami, pretože som nechcela veriť tomu, čo vidím. Bol to ten istý plyšový medvedík, ktorého som videla vo svojom sne. "Naozaj si to tu našla?" pozrela som sa na ňu neveriacky.
"Hej...podľa mňa je to jedna z tých starých hračiek, čo tu mama skladuje. Aj keď nechápem, ako sa sem dostala." poškrabala sa na hlave a rozhliadla sa okolo seba. "Myslíš, že si ju môžem nechať?" opýtala som sa a pozorne si medvedíka prezerala. "Jasne. Aj tak mame chýbať nebude. Podľa mňa ich má až príliš veľa." uchechtla sa mamka. "Ale bolo by lepšie, keby som ho dala do pračky. Je tak trochu špinavý." načiahla svoju ruku ku mne. "Nie mami to je v pohode. Nechcem, aby sa viacej poničil." skovala som hračku pod perinu.
Jej pohľad bol celkom prekvapený, ale napokon sa usmiala. "Dobre, nechám ťa ešte odpočívať. Určite si unavená." pomaličky odchádzala preč. "Okej." zamrmlala som si popod nos a medvedíka vytiahla spod periny. "Dobrý deň Pán Kenny...dúfam, že budeme dobrý priatelia a nebudete sa ma snažiť zabiť v spánku." prihlúplo som sa usmiala a odložila plyšáka do rohu postele. Nakoniec som sa sama zavŕtala pod perinu a zavrela oči.