God of Death - Kapitola 1 - The Book of Dead Girl

«Nejnovější články | The Book of Dead Girl

Vytvořit blog | Nápověda

God of Death - Kapitola 1

Info o príbehu

Izzy Brooks by sme mohli označiť za obyčajné dievča, ktoré to jednoducho nemalo v živote ľahké. Neustála šikana ju doviedla k tomu, aby sa zamýšľala nad tým, či jej život má vôbec zmyseľ.
Avšak šancu zmeniť všetko okolo nej, jej dá niekto, kto Izzy považuje za niečo výnimočné.
Lenže za akú cenu?

Smiech.

"Izzy..."

Sakra stíchnite už!

"Izzy počuješ ma?"

Nie, nie, nie! Prestaňte už s tým!

"Dočerta Izzy, ty ma vôbec nevnímaš!" vytrhla hnedovlásku zo zamyslenia jej spolužiačka Kelly. Dievčina párkrát zamrkala akoby sa práve prebrala z tranzu, no napokon svoje modro-zelené oči upriamila na svoju kamarátku.

"Prepáč Kelly, čo si hovorila?" spýtala sa jej Izzy, ktorá si vôbec nevšimla, že v triede už nie je sama.

"Len som sa ťa pýtala ako budeš tráviť prázdniny." povedala Kelly a posadila sa na voľnú stoličku vedľa nej. Izzy sa na chvíľu zamyslela, no nakoniec len pokrčila ramenami. Vedela ako svoje prázdniny bude tráviť. Celý čas bude sama doma, pretože jej mama, ktorá neprestajne pracuje nemá na ňu čas. A starý rodičia...tí prežívajú druhú pubertu, takže cestujú všade tade. A ich verdikt znel, že si nechcú kaziť dôchodok nejakým malým faganom. Mama bola týmto prehlásením dosť rozhorčená, ale Izzy bola zvyknutá na to, že ju jej rodina odsudzuje. A prečo to tak je?

Izzy bola vždy zvláštne dievča. Nikdy sa nepredvádzala tak ako jej sprostý bratranci a skôr vyhľadávala samotu ako niekoho s kým by sa túlala po nociach totálne ožratá. Ďalším dôvodom boli jej záľuby. Dávala viacej prednosť rockovými alebo metalovým skupinám pred klasickou a hudbou a jazzom, ktorý priam neznášala.

Kelly znova niečo mlela a Izzy ju znova nepočúvala. Utápala sa vo svojich chaotických myšlienkach a znova, a znova si prehrávala slová, ktoré si vypočula na veckách. Vždy si myslela, že Kelly, Lara a Mina sú jej najlepšia a v podstate jediné kamarátky, ale zjavne bol opak pravdou. Izzy vždy bola terčom posmechu a šikany. Je jedno koľko škôl vystriedala, vždy sa našiel niekto, kto ju neznášal. Ona sa však naučila žiť s pocitom, že je naprostý vyvrheľ.

"IZZY TY MA ZAS NEPOČÚVAŠ!" zvrieskla Kelly, čím na seba upútala nechcenú pozornosť. Izzy sa na ňu ospravedlňujúco pozrela a už, už chcela niečo povedať, lenže v tom do triedy vošla ich triedna a pokynula všetkým, aby si sadli na svoje miesta. Hnedovláska si oddýchla, pretože už ďalej nechcela počúvať Kellinine reči. Triedna začala svoju úvodnú reč. Chvíľu mlela o tom, že všetci budú učiteľom chýbať a že ich životná cesta je pred nimi. Izzy si mierne povzdychla, pretože sa na strednú vôbec ale vôbec netešila. Vedela, že znova začne ten kolobeh odznova. Nechcela mať falošných priateľov, ktorý ju pri prvej príležitosti potopia.

Izzy bola znova zabratá do svojich myšlienok, no to len do tej doby, než učiteľka nezakričala jej meno. Strhla sa a nechápavo pozerala pred seba. Avšak keď uvidela učiteľkin výraz, pochopila, čo sa deje. Vstala a šuchtavým krokom podišla k blonďavej mladej žene, ktorá zjavne bola nespokojná s tým, že jej hnedovláska nevenuje pozornosť. Izzy cítila na sebe všetky pohľady a vedela, že mnohý z jej spolužiakov sa v duchu smejú nad jej neschopnosťou. Zhlboka sa nadýchla, nahodila svoj typický falošný úsmev a počúvala ako jej učiteľka želá všetko najlepšie do života. Izzy jej poďakovala, prevzala si vysvedčenie a posadila sa na miesto. Avšak nemohla si nepovšimnúť naštvaný pohľad učiteľky, keď jej ako jediná nič nadela. A čo by si tá blonďavá fúria zaslúžila? Leda tak kopanec do riti. Za celú tú dobu, čo Izzy hnila na tejto škole, jej ani raz táto učiteľka nepomohla s jej problémami. Vždycky akože niečo riešila, no napokon to nechala upadnúť do zabudnutia. A potom sa všetci divili, prečo Izzy má také problémy. Ona o nich aj tak nikdy nehovorila, pretože jediné čo by jej na to všetci povedali by bolo: "No tak Izzy, prečo nejdeš za triednou alebo si to nevybavíš po svojom? Aj keby si dostala poznámku mama určite pôjde za učiteľkou a vydiskutuje si to s ňou."

Nie o to ona vážne nestála. Aj tak by jej mama nevyriešila nič, ostatne ako vždy. Preto aj Izzy povedala, že v škole je všetko v pohode a so spolužiakmi vychádza perfektne. Aj keď to nebola pravda, čo mala robiť. Buzerovať každú chvíľu tu nánu tým, že jej spolužiaci kradnú veci. TO ANI NÁHODOU! Aj tak by priliala len olej do ohňa. Radšej trpieť a tajne dúfať, že to prestane.

Izzy znova premýšľala a vôbec si nevšimla Yumi, malú aziatku ako nad ňou stojí a snaží sa upútať jej pozornosť. To sa jej aj po pár pokusoch podarilo.

Izzy dezorientovane na ňu pozrela a nechápala, prečo nad ňou stojí. Yumi na ňu párkrát zamrkala, no napokon hlavou ukázala smerom ku dverám, kde sa už zoskupovali Izziny spolužiaci. Izzy vysúkala zo seba ospravedlňujúci úsmev, vstala a vydala sa za čiernovláskou. Tá veselo cupitala pred ňou a pohmkávala si pesničku z nejakého anime.

Izzy si vzdychla a zaradila sa za Laru a Jamieho, ktorý o niečom horlivo diskutovali. Yumi sa k nim chcela pridať tiež, lenže Jamie ju uzemnil naštvaný pohľadom. Lare chvíľu trvalo než si Izzy všimla. Veselo sa usmiala a začala ju bombardovať rôznymi otázkami typu: "Tešíš sa na prázdniny? A pôjdeš niekam? A ako sa tešíš na novú školu?" Izzy mala sto chutí zavrešťať na Laru, ať už konečne drží tu svoju nevymáčanú držku. Lenže ona sa len usmiala a zo zaťatými zubami sa aj s ostatnými vydala za skupinkou spolužiakov na čele s ich triednou.

Ich trieda sa pridala k ostatným deviatkam. Avšak, keď si ostatný všimli Izzy, ktorá sa snažila byť nenápadná, začali sa hlasno smiať alebo utrúsili na jej adresu nejakú hlúpu poznámku. Izzy sa snažil ich výsmešky ignorovať. Lenže to by nebola Ashlyn, aby nevyslovila jednu zastaralú historku, o ktorej by Izzy najradšej ani nehovorila. Všetci vybuchli do hlasné smiechu, div že sa nezvalili na zem. Izzy len sklopila hlavu a snažila sa zadržať slzy, ktoré sa drali na povrch. Cítila ako ju niekto chytil za rameno. Zodvihla zrak a zbadala Yumi, ako sa na ňu súcitne pozerá. I keď si to Izzy niekedy nechcela priznať, Yumi bola jediná, ktorá ju ako tak chápala. Tiež si prešla šikanou a to len za to, že je aziatka. Avšak nikdy nezažila takú šikanu ako Izzy.

Keď učiteľky konečne upokojili tých sprostých úbožiakov, mohli konečne začať. Riaditeľka, ktorá skôr pripomínala prasa ako normálneho človeka, predstúpila pred celú školu a začala svoj preslov.

Izzy mlčky počúvala a občas hodila očko po Ashlyn, ktorá sa veselo vyškierala na všetky svetové strany. Občas si všimla aj výsmešné pohľady, ktoré sa určite zabávali na jej oblečení. Izzy sa tešila, keď zo seba zhodí tieto hnusné tmavo-modré šaty a namiesto nich si oblečie staré dobré legíny a jej obľúbené mierne vyťahané biele tričko so šteniatkami.

Po dlhej dobe riaditeľka konečne skončila svoj nezaujímavý prejav. Potom zaznelo zopár slov od učiteľov a žiakov, a mohlo sa ísť domov. Izzy si oddýchla, keď už konečne nemusela znášať tie pohľady, ktoré ju doslova skenovali. Vyšla zo školy a chcela sa vydať obvyklou cestou domov, keď v tom ju niekto chytil za ruku a stiahol ju k sebe. Izzy sa vystrašene ohnala voľnou rukou, ale nepodarilo sa jej útočníka trafiť. No nebol to nijaký úchyl, ktorý má len jeden zámer. Izzy pred sebou zbadala Michaela, priateľa jej mami, ktorý na ňu prekvapene pozeral. Nečakal, že Izzy až tak vydesí. Avšak prekvapenú tvár okamžite nahradil milý úsmev.
"Prekvapenie!" zasmial sa Mike a upriamil na Izzy svoje orieškové oči. "Čo tu robíš?" spýtala sa šokovaná Izzy, pretože Mike bol jediný človek, ktorého by tu nečakala. "Ale tvoja mama volala, že v robote má toho veľmi veľa a chcela, aby som na teba cez noc dohliadol." povedal Mike a smeroval ku svojmu autu. "Ach už predsa nie som mále dieťa. Viem sa o seba postarať." povedala Izzy a sadla si na miesto spolujazdca. "Podľa mňa mama nemá starosť o teba, ale o to či byt ostane v takom stave ako je." znova sa zasmial Mike. Izzy len nasupene pretočila očami, ale nič viac nepovedala. Úprimne Mike mala veľmi rada. Bol niečo ako jej druhý otec. Keď sa pred dvomi rokmi dal s jej mamou dohromady, Izzy sa to moc neľúbilo. Jej mienka bola,že Mike je ten typ úchyla, ktorého skôr zaujíma ona než jej mama. Ale opak bol pravdou.

Po nejakej dobe Mike zastavil na parkovisku pred ich panelákom a veselo sa na Izzy usmial. Izzy sa naňho len pozrela a napokon vystúpila. Vedela, že nie je správne, aby sa tak voči nemu správala, ale teraz naozaj nemala náladu na nejaký rozhovor. Odomkla vchodove dvere aj s Mikeom sa prešmykli dnu. Vyšli na 4. poschodie a zastali pred ich bytom. "Naozaj ma musíš strážiť? spýtala sa Izzy, keď odomikala dvere. "Áno Izzy musím. Inak by mi tvoja mama riadne zakrútila krkom." zachechtal sa Mike a vstúpil dnu. Izzy si len povzdychla a nechala to tak. Ako náhle sa ocitla v bezpečí svojej izby, odmietala dovečera z nej výsť. Sadla si za stôl a načiahla sa po papier a ceruzky. Snažila sa dokresliť, to čo včera začala. I keď ten obrázok nebol podľa jej predstáv snažila sa ho vylepšiť, ako sa len dalo...

Takže predstavujem vám prvú kapitolu môjho príbehu. Mám ho už dlhšie rozpísaný, ale zatiaľ sa nevyskytla príležitosť zverejniť ho (ok Wattpad sa nepočíta,ale ani tam zatiaľ nie je zverejnen).. Dúfam, že sa vám bude páčiť (Angel sa snaží :D) a dáte like a koment. Zo začiatku je to celkom nezáživné, ale potom sa to rozbehne. Neviem koľko kapitôl príbeh bude mať, ale moja zatiaľ stanovná hranica je 20. kapitôl. Uvidíme, ako sa môj nápad bude rozvíjať.