The Book of Dead Girl

God Of Death - Kapitola 10

"Nemala by si mu veriť!"

"Zničil nás!"

"Pozri, čo zo mňa ostalo!"

"Boli sme iba jeho hračky!"

"Aj ty si ňou!"

Strhala som sa zo spánku. V hlave mi doznievali hlasy z môjho sna, ktorý absolútne nedával zmysel. Vlastne si ho ani poriadne nepamätám. Zívla som a prehrabla si rozstrapatené vlasy. Môj pohľad skĺzol na hodiny, ktorých neónové ručičky ukazovali čas pol druhej.
"Uhm ešte mám čas." zamrmlala som si sama pre seba a prehodila si cez hlavu paplón. Snažila som sa opäť zaspať, aby som nabrala energiu, ktorú som na zajtra potrebovala. Zavrela som oči a ponorila sa do sladkej temnoty.

¤¤¤¤¤¤¤¤¤

"Vstávaj." niečia ruka zatriasla mojim ramenom. "Ešte päť minút." rozmrzelo som zavrčala.
"No tak prosím, musíš vstať." hlas, ktorý sa ma snažil zobudiť znel skutočne naliehavo.
"Mne sa nechce." prevalila som sa na bok. Mala som v pláne sa viacej zachumlať do vlastných perín, no naraz mi niečo došlo. To po čom som chmatla nebolo zďaleka tak príjemné ako môj teplučký paplón. "Čo to sakra je?!" prudko som sa posadila a zahľadela sa na roztrhanú, tenkú deku.

"Konečne si hore." zasmial sa niekto, neďaleko mňa. Pomaly som otočila hlavu a zrak mi padol na chlapca sediaceho v rohu malej, zanedbanej miestnosti. "Kto sakra si?" vystrašene som si ho prezerala. Mierne naklonil hlavu až mu jeho špinavé orieškové vlasy padli do oči.

"To je teraz jedno. Než niečo povieš, počúvaj ma. Musíš sa tej prekliatej veci zbaviť. Inak skončíš ako ostatný. Len ďalšia hračka, ktorú bude s ľahkosťou ovládať."

"O čom to trepeš?" pozrela som sa naňho ako na blázna. Podľa všetkého ním aj bol. "Nie je čas, aby som ti to vysvetlil. Čoskoro ma nájdu." chlapec sa nachvíľu zarazil a vyplašene sa obzrel okolo seba, akoby niečo videl.

"Sakra, to bolo rýchle. Neurob tú istú chybu ako ostatný. Ako ja! Zbav sa Kennyho!" neznámy sa na mňa vážne pozrel. "Ako vieš o Kennym?" stihla som sa opýtať ešte skôr ako zmizol v temnote.
Nachvíľu nastalo nepríjemné ticho, ktoré však prerušili tóny, mne známej melódie.

Otvorila som oči a zahľadela sa na mobil, ktorého displej neprestajne svietil. Rozmrzelo som vstala z mäkučkého kráľovstva a potiahla prstom po obrazovke. Najradšej by som opäť zapadla do postele, ale túto túžbu som prekonala. Pomaly som sa došuchtala k dverám, keď v tom som na niečo stúpila. Zrak mi padol na plyšové macíka ležiaceho na podlahe.

"Čo tu robíš, Kenny? Mal si predsa..." spomenula som si na varovné slová neznámeho chlapca.

Zbav sa Kennyho!

Chvíľu som hľadela na macíkovu poničenú tvár, no následne som ho hodila späť na posteľ. "Hlúpe sny!" uchechtla som sa a vyšla zo svojej izby.

¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤

"Dnešné učivo sa bude týkať kinetiky. Bola by som rada, keby ste ma vnímali. Pre vašu informáciu, nerobím mi problém nechať vás prepadnúť z fyziky." učiteľka sa zahľadela na každého v triede. Znudene som si podoprela hlavu a pozrela sa na poničené átrium, na ktoré lenivo dopadali kvapky vody.


Ubehol mesiac a pol od toho, čo som po prvýkrát vstúpila do tohto blázinca a už som mala všetkého plné zuby. Hlavne Tanyi, ktorá sa rozhodla mi robiť zo života peklo spolu s partičkou pofiderných existencií, zloženú prevažne z chalanov, do ktorej patril aj Tony Velez. Bol to idiot už od pohľadu a to som si myslela, že ako tretiak bude viacej vyspelejší. No, asi som myslela zle. Takže ak to všetko zhrniem, žiadna prekvapujúca zmena v mojom úbohom živote sa nekonala.

Odtrhla som zrak od okna a na chvíľu sa pozrela na učiteľku, ktorá niečo písala na tabuľu. Načiahla som sa po doskách s papiermi a nalistovala prázdnu stranu, aby som si aj ja niečo zapísala. Len čo som uchopila do ruky pero vo svojej hlave som začula tichý šepot.

Znič ho!

Nachvíľu som sa zrazila a rozhliadla sa po triede. Niektorý si zapisovali to čo fyzikárka diktovala a iný zas spali alebo sa hrali na mobile.

Zabi ho!

Opäť som začula ten šepot, no bola som si istá, že nepatrí ani jednému z mojich spolužiakov. Už dávno som poznala hlasy ich myšlienok, no tento nepatril ani jednému z nich.
Pokrútila som hlavou, rozhodujúc sa, že ďalej budem hlas ignorovať.

Zaslúži si to!

Musí zomrieť!

Ubližuje ti!

Snáď si nezabudla na to, čo ti Tony spravil minulý týždeň.

Zarazila som sa a šokovane sa zahľadela na popísaný papier. O tom čo mi Tony spravil vedeli iba dvaja ľudia, čiže ja a on.

Drahá Izzy, musíš sa mu pomstiť! Predsa už nie si slabá.

Váhala som. Bolo by naozaj úžasné vedieť sa zbaviť jedného z mojich nepriateľov.

Nie Izzy, toto nie je správne riešenie.

Napomenula som sa v duchu. Nechápalo som, že som takto dokážem uvažovať. Zabiť človeka? To nebolo to správne riešenie.

Izzy, Izzy! Je nehovor mi, že o tom pochybuješ. Tony si zaslúži trest. Predsa len nie je normálne, keď ti niekto nahádže odpadky do skrinky, na ktorú následne nalepí papierik 'Žrádlo pre prasatá'.

Pevne som stisla pero v ruke. Opäť som začala uvažovať nad tým, že to niekto zistil a týmto sa ma snaží len vyprovokovať. Aj keď nikto predsa nemohol vedieť o tom, že dokážem počuť myšlienky ostatných.

Je to len na tvojej predstavivosti Izzy. Stačí uchopiť ceruzku a vymyslieť aký trest by mal Tony dostať. Čo keby ho zrazilo auto? Alebo by mu niekto pri bitke zlomil väz? A čo tak keby sa niečím zadusil? Je to len na tebe Izzy ako Tony zomrie. Stačí jeho smrť iba nakresliť na papier a o ostatné sa už postará karma.

Ruky sa mi chveli z toho, ako som pero pevne mačkala vo svojich dlaniach.

Sprav to! Teraz máš šancu zničiť každého, kto sa opovážil neznášať tvoju dokonalú maličkosť.

Niečo bolo zle. Akoby som stratila vlastný rozum. Načiahla som sa po prázdnom papieri. Pero som vymenila za ceruzku a začala na papier črtať čiary, ktoré sa postupne formovali do obrazu. Do obrazu, kedy Tonyho hnusný ksicht rozdrvilo koleso auta.

Len tak ďalej Izzy. Robíš správnu vec. Tony si zaslúži zomrieť. Tak ako ostatný, ktorý ti zničili život.

Neprestávala som. Hlas v hlave ma stále nebádala, aby som pokračovala a ja som tak nemyslela na to, že robím chybu. Keď bolo moje dielo hotové do rohu som napísala dnešný dátum a čas 14:40.

Heh. Tak sa mi to páči!