The Book of Dead Girl

God of Death - Kapitola 5

Všetko je len tvoja chyba.

Kiežby som sa ťa vtedy zbavila.

Izzy prudko otvorila oči a snažila sa popadnúť dych. V ušiach jej neznesiteľne pískalo, nehovoriac o tom, že hlava ju bolela tak ako keby ju do nej niekoľkokrát udreli lopatou. Natiahla ruku k nočnému stolíku, aby mohla zažnúť svetlo.

Keď sa jej to podarilo, hlavu schovala medzi kolená, aby utíšila neznesiteľnú bolesť. Oči ju veľmi pálili, nehovoriac o pocitu, že jej do nich niekto zapicháva špendlíky. Chcela kričať, aby sa tej príšernej bolesti zbavila, ale rozmyslela si to. Radšej si zahryzla do pery a začala jemnú kožu drviť medzi zubami, pretože to bol jediný najúčinnejší spôsob, ktorý jej v takýchto situáciách pomáhal. O chvíľu okúsila železnú pachuť krvi, ktorá jej tiekla do úst, lenže to ju nabudilo k tomu, aby stisk ešte viac zosilnila. Nevedela prečo, ale chcela tú chuť cítiť čím ďalej tým viacej. Zuby zatínala do každej časti pery, až si ju napokon úplne roztrhala. Biela prikrývka sa začala farbiť do červena, ale hnedovláska tento fakt ignorovala. Stále masakrovala časť svojho tela a vychutnávala si tú bolesť, ktorú pociťovala. Bolesť hlavy, pálenie očí a piskot v ušiach, to všetko bolo razom preč. Jediné čo ju momentálne zaujímalo, bola jej pera.

„Izzy?" ozval sa hlas jej mami. Dievčina uprela zrak na ženu, ktorá stála vo dverách a na jej tvári s mihalo zdesenie. „Preboha zlatko, čo to robíš?" pribehla Linda ku svojej dcére a schmatla ju za ramená. Izzy sa zarazila a stisk povolila. Krv jej stekala po brade a ona vôbec netušila, čo sa deje.
„Izzy?" matka ňou zatriasla, lenže dievčina nijako nereagovala. Jej myseľ bola momentálne zamestnaná myšlienkami na udalosť z pred pár minút. Čo to vlastne urobila? A prečo?
„Dokelu, IZZY!!!" hnedovláska sa strhla a pozrela sa do zelených očí matky, ktoré boli plné zúfalstva.
„Mami?" vykĺzlo jej z úst, no napokon zvraštila tvár, pretože v ústach ucítila hnusnú chuť železitej tekutiny. „Blééé. ČO TO DO PRDELE JE?!" vypľula krv na bielu prikrývku. Netrápilo ju, že je to pekne nechutné. „Čo si to preboha stvárala?" Linda okamžite zdvihla bielu látku a priložila ju k dcériným perám. „Ach zlatko...máš ju úplne roztrhanú." žena jemne chytila jej bradu medzi prsty a zblízka si prezrela dcérine zranenie.
„Bolí to." povedala Izzy a nechala po lícach stiecť pár sĺz. „Neboj miláčik, bude to v poriadku. Zavolám Mikea, ten si s tým už poradí." hnedovlasá žena sa postavila a okamžite opustila miestnosť. Izzy zodvihla ruku a opatrne si prešla po perách. Ucítila štípanie a ďalší nával bolesti.
„Sakra." zahromžila a pozrela sa na tú spúšť pod sebou. Všetko bolo od červenej tekutiny, ktorá už našťastie prestala tiecť.
"Niekto tu má naozaj zlý deň." zachichotal sa Mike hneď, ako vstúpil do dverí. Izzy naňho pozrela pohľadom, ktorý naznačoval, že na srandičky nemá náladu.
"Tak sa na to pozrieme." položil misku s vodou a uterákom na stôl a sám si sadol na posteľ. Chytil jej bradu a poobzeral si Izzyno "umelecké dielo". Nakoniec zobral uterák a opatrne začal čistiť krv z jej úst. Hnedovláska zatínala zuby, pretože rana ju nehorázne štípala. "A je to. Nevyzerá to až tak strašne. Je pravda, že občas si zahryzla až veľmi hlboko, ale pravidelné dezinfikovanie a natieranie masťou to zacelí. Buď rad, že sa to nemusí zašívať." usmial sa blondiak po nejak chvíli. Uterák vložil naspäť do misky a zdvihol sa z postele. Napokon misku zobral do náruče a chystal sa odísť.

"Mike?"

"No?"

"Ostane po tom niečo?" opýtala sa Izzy a mnula si nervózne dlane.
"Možno pár jazvičiek, ale nikto si toho nevšimne. Neboj, krásavicou budeš ešte ďalších pár rokov." Mike znova obdaroval Izzy svojim žiarivý úsmevom, pričom dievčine vohnal do líc miernu červeň. Neznášala keď Mike na ňu vytasil svoju "anjelskú krásu". Vtedy hnedovláske viac-menej pripomínal chlpaté zvieratko, na ktoré by sa najradšej vrhla a umačkala k smrti.
"Vďaka." zamumlala dievčina a medzi prstami zovrela ušpinenú látku.
"Zavolám Lindu, aby ti to radšej prezliekla. A ty by si sa mala ísť umyť a tu ranu si vyčistiť mydlo. Ja zatiaľ pohľadám tu masť a dezinfekciu." Mike zatlačil do dverí a vyšiel na chodbu.
"Dobre." zamrmlala Izzy, ale to už blondiak nemal šancu počuť.
Hnedovláska ešte chvíľu sedela na posteli, než sa konečne postavila a zamierila do kúpeľne. Mala šťastie, že kúpeľňa bola na druhom poschodí a ona nemusela prechádzať okolo svojej rodiny, ktorá sedela v obývačke a o niečom horlivo diskutovala. Nemala chuť odpovedať na ich otázky týkajúce sa jej zranenia.

Zavrela za sebou ťažké dubové dvere natrené na bielo a oprela sa o ne. Chvíľu len tak stála a pozorovala svoje holé nohy, dotýkajúce sa studených dlaždíc. Sťažka si povzdychla a presunula sa k veľkému sprchovému kútu v rohu miestnosti. Vyzliekla si jednoduché pyžamo a vliezla do nej. Pustila na seba horkú vodu a nechala kapičky stekať po bledej pokožke, ktorá miestami mala nahnedlú farbu.
Pera ju síce opäť pálila, ale nebolo to zas také hrozné, aby sa to nedalo vydržať.
Po nejako tom čase konečne vyliezla a zabalila sa do žltého uteráka, ktorý ležal na skrinke vedľa sprchového kúta. Prešla k umývadlu a napustila doň vodu. Medzi tým zodvihla hlavu a pozrela sa na svoj odraz v zrkadle. Vyzerala naozaj príšerne. Hnedé vlasy mala rozhádzané do všetkých svetových strán, pera vyzerala ako keby po nej prešiel kombajn a modré oči boli z cela bez života. Opäť si povzdychla a do rúk nabrala trocha vody. Opatrne pery navlhčila vodou a napokon zobrala do ruky mydlo a prešla si ním po perách. Izzy musela zaťať zuby, aby nezačala kričať od bolesti. Po lícach jej stekali slzy a tým vytvárali slanú cestičku, ktorá pomaličky zasychala.
Mydlo z pery si zmyla a zabalená do uterák, sa vydala do svojej provizórnej izby. Zažla svetlo a nasmerovala si to ku skrini. Otvorila ju a z poličky vytiahla čierne kraťasi a biele tričko s potlačou. Napokon si sadla ku stolu a zahľadela sa na bielu stenu pred sebou. Nechtami bubnovala po stole a premýšľala na udalosťou, ktorá sa jej stala. Hlavne sa snažila spomenúť si na sen, v ktorý sa jej sníval. Tie slová jej vôbec nedávali zmysel. Z mamou mala dobrý vzťah a z babkou sa rozprávala veľmi málo. A na otca mala iba matné spomienky. Popravde si ani nepamätala, ako vyzeral. Jediné spomienky čo naňho mala, boli modro-zelené oči plné beznádeje a slová, ktoré zanikali v hlasných zvykoch. Izzy si nedokázala vybaviť čo sa vtedy stalo. Alebo si to iba vybaviť nechcela. Možno chcela na tú kapitolu svojho života navždy zabudnúť. Chcela zabudnúť na muža, ktorý sa v jej očiach vždy javila ako hrdina, avšak vtedy sa zachoval ako naprostý zbabelec.