The Book of Dead Girl

God Of Death - Kapitola 9

Tanya Cole bola vysoká blondínka, ktorá vedela akosi podmaniť ľudí okolo seba, tak aby jej doslova lízali špičky topánok. Myslela si, že ten istý spôsob využije aj na gymnázium, aby sa ľahko dostala až na pomyselný vrchol.

Bohužiaľ narazila na tvrdý oriešok meno Izzy Brooks.

Jej vstup do triedy bolo dokonalé divadielko. Značná časť chalanov sa za ňou otočila, čo Tanyi veľmi polichotilo. Dievčatá po nej len závistlivo pozerali a ich predstavy nájsť si chalana sa razom rozpadali ako domček z karát.

Tanya sa usmiala od ucha k uchu, pretože vedela, že tieto malé kurence sa k nej pridajú, aby aj ony okúsili tú sladkú chuť popularity.

Ladnými krokmi sa presunula k zadnej lavici, kde zhodou okolností sedela Izzy. Tanya si bola istá, že táto dievčina, ktorej duša je stopercentne krehká, sa jej určite podvolí. Ako sa len veľmi mýlila.

"Ahoj. Mohla by si si odsadnúť?" spýtala sa Tanya milým hlasom, z ktorého šlo poznať, že to nemyslí vážne. Že je to iba lacná pretvárka.

Izzy k nej zdvihla modré oči a nezaujato si ju premerala.

"Nie." odpovedala napokon a znova svoj pohľad stočila k papieru, na ktorom sa rysoval obrázok pehatého chlapca držiaceho macíka, ktorý sa nápadne podobal na Kennyho.

Tanya nepatrne zvraštila obočie, pretože nebola zvyknutá na to, aby jej niekto odporoval. Avšak rozhodla sa dať Izzy ešte jednu šancu, aby to napravila.

"Vieš vôbec kto som?" blondínka sa snažila o čo najmilší tón, lenže nedarilo sa jej to. Červenovláska ju neskutočne vytáčala.

Izzy sa opäť zahľadela do jej hnedých očí a až s mrazivým kľudom odpovedala: "Nie a ani ma to nezaujíma."

Tanyi sa rozšírili zreničky hnevom a pristihla sa pri tom, ako svoje dlhé umelé nechty zatína do pästí. Izzy ju ľahostajne pozorovala, no napokon sa rozhodla zrak od nej odvrátiť.

Blondínkina ruka znenazdajky vystrelila a krikľavo rúžový necht zabodla do Izzinej hrude.

"Čo si o sebe myslíš?! Sračka ako ty nemá právo mi odporovať!" Zvreskla Tanya na červenovlásku, ktorá upriamila zrak na jej prst.

Fuj. Mám chuť jej tu nechutnú pracku zlomiť.

Izzy sa zhlboka nadýchla a okolo dievčininej ruky obmotala svoje dlhé bledé prsty. Napokon zosilnila stisk a tak donútila Tanyu syknúť bolesťou.

"Už nikdy sa ma nechytaj!"

Zaškrípala Izzy zubami a ešte viac zaryla svoje čierne nechty do blondínkinho zápästia. Jej tvár sa skrivila bolesťou, čo červenovlásku nesmierne potešilo.

"To bolí!" zapišťala Tanya a snažila sa jej vytrhnúť. Dievčina ju ešte chvíľu potrápila, než jej ruku pustila. Na blondínkinom zápästí ostalo pár malých škrabancov.

"Toto si ešte odskáčeš." prskla Tanya po Izzy a odkráčala preč. Spokojne sa usmiala a znova sa začala venovať svojej rozrobenej práci.

Ostatný len šokovane pozorovali spor medzi novými spolužiačkami. Bolo im jasné, že nadchádzajúce štyri roky budú veľmi zaujímavé.
Ako len boli blízko k pravde.

¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤

"Vitajte! Moje meno je Johnathan Woods a som váš triedny učiteľ. Ak budete niečo potrebovať nájdete ma v kabinete číslo 273. Teraz prejde k základným informáciám tykajúcich sa našej školy..."
Izzy už ďalej nepočúvala. Bez tak jej bolo jasné na čo bude mladý učiteľ narážať. Chvíľu pozorovala pomerne rušnú ulicu. Muži v drahých oblekoch sa predierali pomedzi mamičkami, ktoré tlačili veľké kočíky. Vodiči na seba nervózne trúbili v hustej kolóne. Typické prvo-školské ráno.

Povzdychla si a jej zrak padol na jej učiteľa. Rýchlo ho preletela pohľadom.
Bol pomerne vysoký a ako už spomínala aj mladý. Mohla mu typovať najviac tridsať rokov. Pod voľnou bielou košeľou sa mu rysovali dobre vypracované svaly.

Posilka alebo domáce cvičenie.

Pomyslela si a podoprela si hlavu rukou. Rozcuchané gaštanovo hnedé vlasy mu padali do očí. Izzy si všimla, že si neposlušné pramienky neustále odhŕňa na svoje miesto aj vtedy, keď to nebolo potrebné.

Zjavne zlozvyk.

Bolo jej jasné, že tento muž je vlhkým snom každého dievčaťa. Videla to na tvárach vlastných spolužiačok. Avšak jej neprišiel nijak atraktívny. Niekedy možno hej, ale teraz určite nie.

Opäť odvrátila zrak k už nie tak zaujímavej ulici, ktorá sa za tu chvíľu trocha upokojila. Avšak bola to stále lepšia možnosť ako pozorovať vlastnú triedu.

Krava.

S ňou budú zjavne veľké problémy.

Je strašidelná.

Ďalší pošahanec.

Ako s ňou vydržím tie štyri roky?

Izzy privrela oči a snažila sa zahnať tie prekliate hlasy svojich spolužiakov. Čo by dala za to, aby občas nemusela počuť myšlienky ostatných?
Bol to dar, no zároveň aj prekliatie.

Hlasy v jej hlave sa opäť ozvali. Prekrikovali sa navzájom v rozličných nadávkach a urážkach. Červenovláska stiskla viečka k sebe a zaťala päsť na ľavej ruke.

Do riti! SKLAPNITE!

Všetko ustalo. V jej vnútri nastalo nepríjemné ticho, ktoré však Izzy vôbec neprekážalo. Ba naopak. Uvítala chvíľku kľudu, kedy nemusela počúvať názory, ktoré by v živote nevyšli z ich úst.

Jej náhli pokoj však prerušilo niečo celkom iné. Cítila sa na sebe niečí pohľad. Odtrhla sa od okna a jej zrak smeroval k dotyčnému. Pohľad modrých očí sa jej stretol s prenikavo zelenými očami, jej učiteľa. Stále rozprávala o škole, ale pritom nenápadne pozoroval Izzy. Prižmúrila nenávistne viečka a snažila sa zachytiť aspoň kúsok jeho myšlienok.

Nič.

Nedokázala zistiť čo si myslí. Akoby vedel čo dokáže a naschvál sabotoval jej pokusy.
Po nejakej chvíli však jeho zrak smeroval niekam inam.
Červenovlásku zamrazilo. Tento človek sa jej absolútne nepáčil. Mala pocit, akoby jej videl do toho najtemnejšieho kúta jej duše.

¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤¤

"Som doma!" zakričala skôr zo zvyku. Bolo jej však jasné, že nikto jej neodpovie. Linda bola stále v práci a Mike nemal dôvod sem chodiť. Kabelku hodila na posteľ, na ktorú následne sama padla. Roztiahla ruky akoby robila lietadielko a zavrela oči.
Cítila sa veľmi unavene. Prvý deň v novej škole ju neskutočne vyčerpal. Najprv tá malá "hádka" z Tanyou a potom ten učiteľ.
Uvedomovala si, že ich prítomnosť budem musieť trpieť celé štyri roky.
Možno by mamu mohla presvedčiť o tom, aby prestúpila na inú školu. Lenže nemohla pred týmito problémami utekať donekonečna. Vždy sa nájde niekto kto ju bude neznášať. Kto ju bude vidieť ako monštrum, ktorým nie je. Navždy bude čiernou ovcou dokonalej spoločnosti. Tá, ktorá bude musieť byť odstránená medzi prvými. Ktorá pre ľudí neznamená nič.

Izzy sa snažila prehltnúť guču, ktorá sa jej tvorila v krku. Všetko na ňu doľahlo. Udalosti, ktoré sa jej stali za posledné roky. Nechala stiecť po tvári zatúlanú slzu. Postupne začali pribúdať ďalšie a ďalšie, ktoré sa červenovláska nesnažila nijak zastaviť. Jednoducho potrebovala všetko zo seba dostať, tak ako vždy.

Pre mňa si výnimočná, Izzy.

Na to nezabúdaj.