The Book of Dead Girl

God of Death - Kapitola 8

Tiché vŕzanie hojdačky sa nieslo opusteným ihriskom. Červenovláska sa lenivo pohupovala dopredu a dozadu a modré oči pozorovali neznámi bod niekde v diaľke. Bledé prsty pevne zvierali kovové reťaze a dlhé čierne nechty sa jej zarývali do dlaní.

"Aký nádherný deň." uchechtol sa zvonivý chlapčenský hlas vedľa nej a tým poukázal na pochmúrne októbrové počasie. Dievčina nezaujato naňho pozrela.

"Ahoj." povedala trpko a ďalej mu už nevenovala pozornosť.

"Tch ty máš dnes ale náladu." jeho bledé tváričky sa mierne nafúkli a v bledo-zelených očkách sa mu nepatrne zaiskrilo.

"Dlho sme sa nevideli..." Izzyna nedokončená veta ostala visieť vo vzduchu. Nevedela ako má chlapca vedľa seba oslovovať.
Predsa sa jej len zabudol predstaviť, aj keď on jej meno už dávno vedel.

"Ben. Iba Ben." chlapec sa zasmial a pomaly sa zhupol dopredu.

"Aké zlaté meno. Ako pre zajačika." uchechtla sa nad vlastným vtipom. Hojdačka vedľa nej sa razom prudko zastavila a Izzy sa stretla s vražedným pohľadom chlapca.

"UŽ. NIKDY. MI. TAK. NEHOVOR!" zasyčal čiernovlasý a pevne v rukách zovrel kovové reťaze hojdačky. Dievčina sťažka prehltla slinu, ktorá sa jej tvorila v krku a nemohla sa zbaviť pocitu, že bledo-zelené oči prevŕtavajú každý kus jej tela. Avšak chlapcov naštvaný výraz vystriedal velikánsky úsmev. Opäť sa nohami odrazil od zeme a začala sa hojdať.

"Trocha mi pripomínaš ženskú, keď má krámy. Tá tiež strieda nálady každú chvíľu." uchechtla sa Izzy. Ben na ňu pozrel akoby nechápal jej vtipu.

"Nie som ako ženská. Len ma to trocha urazilo." zasmial sa.

Dievčina nepatrne prevrátila očami. "Ach tie deti. Nikdy nič nepochopíte."

"Náhodou, ja som celkom chápavý." prehodil Ben, aby dal Izzy najavo, že nie je ako iné deti.

"A vôbec...Odkiaľ ma poznáš? Nepamätám sa, že by som sa niekedy bavil s malým otravným deckom." opäť sa uchechtla dievčina.

"Dnes priam sršíš humorom. Nikdy taká vtipná nie si." Ben sa nebezpečne naklonil dozadu a už, už to vyzeralo, že spadne.

"Ale k tvojej otázke. Ja poznám všetkých. Viem o nich všetko. Viem aké majú tajomstvá, túžby, aj to aké skutky vykonali. A ak sa mi niekto páči, dám mu možnosť čokoľvek z toho zrealizovať. Avšak niečo za niečo." zelené očká sa opäť presunuli na Izzy.
Tá sa na chlapca prekvapene pozerala a snažila sa spracovať slová, ktorej momentálne prevŕtavali myseľ.

"Hovoríš, že poznáš všetky túžby, tajomstvá a skutky ľudí?"

"Presne tak."

"Tak mi povedz čo vieš o mne."
chlapec sa nachvíľu zarazil a premýšľal čo spraviť.

Nakoniec však upriamil zrak k oblohe.

"Niečo o tebe? Zaujímavá otázka.
Tvojim najväčší tajomstvom je to, že si zničila vlastného otca. Naozaj milé a kruté. Avšak nič z toho si nepamätáš, alebo skôr nechceš. Bude to asi tým, že sa ti páčil pocit ako trpel.

Tvoja najväčšia túžba...pomstiť sa všetkým, ktorý ťa neznášali. Chceš ich vidieť trpieť a chceš byť tá, u ktorej budú škemrať o milosť.

A skutky? Tie len prídu."

Chlapec sa zasmial. Prišlo mu naozaj vtipné, keď Izzy poodhalil niečo z jej života.

Červenovláska, však šokovane na neho pozerala. Toto rozhodne nebola PRAVDA!
Nikdy by ju nenapadlo, niečo také spraviť.

Avšak niekde v zákutí svojej duše o svojom prehlásení silne pochybovala.

"To nie je pravda." prerušila ticho, ktoré medzi nimi nastalo.

"Myslíš Izzy? Ja už dávno viem po čom naozaj túžiš."

"To nie je-" nedokončila, pretože všetko naokolo sa razom sformovala do farebnej škvrny.

"Ruženka vstávame, už sme doma." zasmial sa Mike a zapchal Izzy nos. Dievčina dezorientovane otvorili oči a zhlboka sa nadýchla, aby dostala do pľúc trocha kyslíka. Pramienky červených vlasov jej padli do modrých očí. Bledou rukou si ich odhrnula a ponaťahovala sa.

"Chce sa mi spať." zamrmlala a hlbšie zapadla do sedačky.

"Je mi jasné, že si asi veľmi unavená, ale tú chvíľku to prežiješ." Mike jej položil ruku na rameno.

"Dobre, dobre už idem." opäť sa natiahla a položila nohy na zem. Vyšvihla sa do stoja, avšak musela sa okamžite oprieť o auto, aby nespadla. Hlava sa jej točila, akoby práve odjazdila niekoľko jázd na kolotoči. Celkovo sa však cítila, ako keby niekto z nej vycucal všetku energiu.

"Je ti dobre? Si celá bledá, Izzy." Mike ju okamžite podoprel neriskujúc to, že spadne na horký asfalt.

"Len sa mi trocha točí hlava." posťažovala si dievčina a zaprela sa o blondiakovo telo.

"Nie som síce doktor, ale mali by sme s tým zájsť do nemocnice. Potom čo si zletela zo schodov mám pocit, že dosť často odpadávaš." pomaly stúpali po schodoch až k ich bytu.

"To nič nie je Mike. Asi som iba málo pila a som aj unavená. Až prídeme hore, pôjdem si okamžite ľahnúť." dodala napokon Izzy.

*******

"Izzy, poď už. Inak zmeškáš začiatok." zavolala žena z predsiene na svoju dcéru.

"Hneď." odfrkla nevrlo červenovláska a stiahla si vlasy do gumičky. Ešte si sýto červeným rúžom natrela pery a trocha si upravila čiernu ofinu padajúcu do modrých očí. Na ruku si natiahla kožený náramok s cvočkami a obula si vysoké čierne kanady. Obuv sa síce k fialovo-čiernym šatom nehodila, ale jej to neprekážalo. Podľa jej vkusu to vyzeralo perfektne. Natiahla sa po mobil a kľúče, ktoré hodila do mini čiernej kabelky a prehodila si ju cez plece. Otvorila dvere od izby a skoro zakopla o vreca s jej starým oblečením. Niekoľko týždňov čo sa vrátili od babky, sa rozhodla navždy zbaviť svojho starého ja a nahradiť ho novým.

"Nechceš vyzerať aspoň prvý deň trocha slušnejšie?" Linda sa unaveno usmiala na svoju dcéru. Izzy nezaujato pretočila oči.

"Nie mama. A aj tak nechápem, čo je na tomto neslušné. Mohla som si zobrať kľudne aj to, čo nosím vždy." dievčina chmatla po kľučke a otvorila dvere. Naštvane schádzala schody, zatiaľ čo jej matka zamykala byt. Nato, že bol september slniečko intenzívne svietilo a vonku bolo hrozné horko. Každého človeka by pri pohľade na Izzy obliala ešte väčšia horúčava, ale ona si už zvykla. Nasadla do auta a čakala na mamu, ktorá sa napokon tiež dopotácala. Naštartovala auto a mohli sa vydať na cestu.

Izzy mlčala. Nemala sa chuť s matkou o niečom baviť. Sledovala krajinu za oknom a počúvala správy v rádiu.

Dnes je fakt desný deň. Som zvedavá na tie otravné ksichty svojich spolužiakov.

Prebehlo je mysľou, keď zastavali pred trojposchodovou budovou.

"Prídem pre teba až skončíte?" spýtala sa hnedovláska a pozrela sa na Izzy.

"Nemusíš. Zvládnem to aj autobusom." odsekla Izzy a bez rozlúčenia zabuchla dvere auta. Linda smutný pohľadom pozorovala svoju dcéru až do doby, než sa stratila vo dverách gymnázia.

Izzy prechádzala žltými chodbami školy a pohľadom hľadala svoju triedu. Už doma si stihla pozrieť plán školy a nerobilo jej problém sa tu zorientovať.

Po niekoľkých minútach došla k ošúpaným bielym dverám triedy. Z miestnosti za ozývali hlasy, ktoré značili prítomnosť ľudí v nej.

Aké otravné...
A to som dúfala, že prídu tesne pred začiatkom.

Odhrnula si ofinu z očí a schmatla kľučku dverí. Potiahla za ne a bez akéhokoľvek pohľadu na svojich spolužiakov vošla dnu.

Ticho.

Šum, ktorý sa medzi študentmi ozýval naraz utíchol. Izzy sebaisto kráčal k poslednej lavici u okna, kde však už sedela malá čiernovláska.

Dievčina na svoju prítomnosť nemusela nijako upozorňovať, pretože ten malý trpaslík si ju už dávno všimol.

"D-deje sa n-niečo?" snažila sa vykoktať a nespúšťala z Izzy svoje orieškové oči.

Omyl Izzy. Toto nie je trpaslík, ale večnej trasúca sa čivava.

Uchechtla sa červenovláska nad svojim vtipom.

"Deje s-" nedala šancu dokončiť čivave jej vetu.

"Vypadni." Izzy zaškrípala zubami a modrými očami prebodla bledú dievčinu pod sebou.

Ona len nasucho preglgla a bez akéhokoľvek odporu sa vydala do inej lavice.

Tak sa mi to páči.

Spokojná Izzy si sadla na svoje nové miesto. Lenže pohľady jej spolužiakov stále zotrvávali na jej osobe.

"Nemáte nič iné na práci, než na mňa čumieť ako na zvieratko v zoologickej záhrade?!" spýtala sa nepríjemným tónom, z ktorého bola sama prekvapená. Nikto z prítomných zjavne nemal chuť sa dostať do roztržky. Každý sa otočil iným smerom tak, aby sa vyhli Izzynmu nenávistnému pohľadu.

Tento rok sa začína naozaj dobre.

Pousmiala sa dievčina.

Lenže netušila, že za malý okamžik sa odštartuje reťaze niečoho oveľa väčšieho, a tým začnú odtikávať akési pomyselného hodiny jej života.