HryProDivky.cz
God of Death - Kapitola 3
Dni ubiehali ako voda a Izzy za celý čas trčala v byte, v ktorom vďaka neutíchajúcej horúčave bolo najmenej 29 stupňov. Dievčina sedela vo svoje izbe so zapnutým ventilátorom, ktorý pracoval na plné obrátky. Popíjala studený pomarančový džús a snažila sa vyriešiť zapeklitý hlavolam, ktorý našla na nejakej internetovej stránke.
Takto Izzy trávila čas. Ako nejaký hlúpy šprt, ktorý by prázdniny najradšej zrušil.
Keď sa ani po hodine nedostala k vytúženému koncu, hru jednoducho vypla a radšej začal hľadať nejaký seriál, ktorý ju aspoň ako tak zaujme. Po nejakom tom prehľadávaní si ako vždy pustila seriál Beyond Belief: Fact or Fiction, ktorý už videla snáď miliónkrát.
Stihla pozrieť asi tri diely než jej zazvonil mobil. Načiahla sa poň a zbadala Mikeovo číslo.
"No..." povedala namiesto pozdravu.
"Ideš mi pomôcť. Priniesol som tvojej mame nejaké dokumenty, ktoré potrebovala doma dorobiť." oznámil jej Mike, tak isto bez akéhokoľvek pozdravu.
"Jasné počkaj chvíľu." Izzy položila hovor a bez zbytočného obúvania sa bosá vydala po schodoch dolu.
Bola už skoro pri Mikeovi, stačilo zliezť len 10 schodov, avšak v tom sa akoby všetko okolo nej zastavilo. Nevnímala žiaden pohyb a ani to, že jej nohy sa podlomili a ona padala dole. Pred očami sa jej zamlžilo a ona nedokázala postrehnúť Mikeov zdesený výraz. O nejakú chvíľu nastala totálna tma.
******
Izzy sa prebudila po určitej dobe. Ležala na niečom veľmi mäkkom, no akonáhle otvorila oči uvidela opäť tmu. Dobre nie až takú tmu. Na strope lenivo tancovali plamienky ohňa, ktorých parket boli knoty sviečok. Izzy sa opatrne posadila a pošúchala si bolavú hlavu. Bola celkom v rozpakoch, lebo miestnosť, v ktorej sa nachádzala zďaleka nevyzerala ako jej izba. Prehodila nohy cez okraj postele a váhavo sa pozrela na dlážku pod ňou. Bola tak čierna, že by si ktokoľvek pomyslel, že je to samotný vstup do pekla. Dievčina chvíľu váhala, no napokon sa postavila. Na nohách pocítila príjemné teplo. Urobila pár krokov a okolo nej sa rozvírili malinké čiastočky prachu. Zahihňala sa, pretože bolo zábavné rozkopávať prach a behať v ňom ako úplný retard. Avšak jej zábava skončila v momente, keď sa potkla o vlastné nohy a skončila s ksichtom zaboreným do mäkkej zeme. Izzy sa začala hlasno smiať a mala pocit, že sa vrátila do svojich detských čias, kedy ako malá pobehovala po snehu ako vyplašené mača. Trvalo dlho než sa dosmiala a znova sa postavila na nohy. Všimla si, že jej mierne bledá pokožka je pekne zasvinená od popola. "Super, teraz budem vyzerať ako černoch." opäť sa zasmiala.
Lenže smiech ju prešiel v momente, keď sviečky znenazdajky zhasli. Izzy sa rozhliadla okolo seba, no nič nevidela. "Došľaka, čo to je?" povedala mierne namosúrene.
Opatrne sa postavila a snažila sa v tej tme niečo rozoznať. No márne. Napokon si povzdychla a rozhodla sa urobiť prvý váhavý krok do neznáma. Opatrne kládla nohu pred nohu, aby opäť nespadla. Onedlho mäkkú a hlavne teplú zem vystriedalo niečo tvrdé a studené. Izzy sa nepamätala, že by prešla nejakými dverami. Znova pomaličky kráčala, no to až do doby, pokým sa neozvala hlasná rana a niečo sa jej neobtrelo o nohy. Dievčina zvrieskla, zapotácala sa a spadla na zem. Ani sa nenazdala a sviečky sa opäť rozhoreli. Tentokrát sa ocitla v miestnosti, ktorá vyzerala ako palác. Všetko bolo zladené do bielo-zlato-čierna. Avšak jediné čo upútalo Izzynu pozornosť, bola postava sediaca naproti nej. Noha cez nohu, naklonená hlava zahalená pod čiernou kapucňou plášťu a červené oči, ktoré si ju skúmavo prezerali. Izzy sa zachvela, pretože netušila čo od dotyčného môže očakávať. Jej telo bolo paralyzované a dokonca odmietalo poslušnosť aj vtedy, keď sa osoba postavila a kráčala k nej. Hnedovláska nasucho preglgla a svoje oči nespúšťala z postavy, ktorá práve pred ňou stála. Dotyčný sa k nej zohol a chladnou bledou rukou sa dotkol jej líca. Izzy cítila ako sa strach vkráda do každého kúta jej tela. Neznámy sa sklonil k jej krku a dievčina zvreskla hneď, ako jej ostré tesáky prebodli kožu. Cítila jeho úsmev a aj ďalšiu bolesť, ktorá jej prevrtávala brucho. Chcela sa odtiahnuť a utiecť preč, no nemohla. Len tak sedela na svojom mieste a nechala sa požierať týmto stvorením. Nakoniec však stisk povolil a ona sa mohla pozrieť do krvavočervených očí.
"Chutnáš naozaj skvelo. Nie ako tí pred tebou. Máš veľký potenciál stať sa niekým výnimočným." uškrnul sa dotyčný.
"Stať sa niekým výnimočný." zopakovala Izzy z cela bez duše. Neznámy opäť vystrúhal grimasu a prebodol svojimi pazúrmi miesto, kde dievčina mala srdce a zovrel ho v dlani.
"Myslím, že toto už potrebovať nebudeš." zasmial sa a šklbol rukou, aby sa zbavil nepotrebnej veci.
Izzy prudko otvorila oči a ignorovala fakt, že jej ostré svetlo mierne spôsobuje ťažkosti. Odvrátila zrak od lampy a rýchlo odhrnula perinu, ktorou bola prikrytá. Vyhrnula si nemocničný úbor a preskúmala svoje brucho. Nebol na ňom ani škrabanec a už vôbec nejavilo známky toho, že zjavne prišla o vnútornosti. "Bola to iba nočná mora." vydýchla si Izzy a znova sa prikryla. Až teraz si uvedomila, kde vlastne je. Rozhliadla sa po bielej izbe a mierne ohrnula nos nad hnusným nemocničným zápachom. Chcela sa posadiť, ale nepatrná bolesť v rebrách ju presvedčila o tom, že to nie je dobrý nápad. Takže jej neostávalo nič iné, len ležať a čakať, či sa niekto uráči prísť. V miestnosti bolo nepríjemné ticho, ktoré Izzy trošku otravovalo. Avšak to sa zmenilo v tej chvíli, keď jej nepríjemne začalo pískať v ušiach. S počiatku to bolo znesiteľné tiché pískanie aké občas mávala, ale to sa postupne začalo meniť na tiché mrmlanie, potom kričanie až napokon jej uši preťal neznesiteľný vreskot, ktorý jej mozgové bunky trhal na kusy. Izzy si zakryla uši v domnienke, že tak utíši ten hrozný hluk.
Ale mýlila sa. Vreskot neprestával a ona si myslela, že sa z toho zblázni. Prešlo niekoľko minút, ktoré sa Izzy zdali ako večnosť a ten hnusný zvuk zmizol. Dievčina chvíľu sprudka dýchala a snažila sa spamätať z tohto zážitku. Napokon zatriasla hlavou a opatrne sa prevrátila na bok, pretože ju začal bolieť chrbát z dlhého ležania na ňom. Uprene sa pozerala von oknom a premýšľala čo asi robí mama a Mike.
Pre Krista Pána! Mohlo by už to sprosté decko prestať vyvádzať?
Izzy sebou trhla, keď začula hlas, zjavne nahnevanej sestričky. No nebola si istá či ho počula ísť zvonka. Pozrela sa na dvere nemocničnej izby a nechápavo naklonila hlavu nabok. Ani nie sekundu na to sa vo dverách objavila blonďavá dievčina, ktorá sa na Izzy milo usmiala.
"Dobré ránko...áno viem, že je tma, ale spala si celkom dlho takže asi chápeš." zaštebotala dievčina. Izzy na ňu nechápavo pozrela, pretože nepochopila to o čom blondínka mlela. Dievčina sa na jej nechápavú tvár nachvíľu pozrela, no napokon sa vrátila k svojej práci.
Bože, to dievča je snáď pribrzdené.
"Čože?" vyhŕkla Izzy bez toho, aby najprv blondínkine slová spracovala v hlave.
"Čo?" blondínka sa na Izzy pozrela ako keby jej šibalo. "Len sa pýtam, čo ste to povedali?!"
"Heh, ja? Ja som nič nehovorila." dievčina na ňu nechápavo zmrkala.
Jej snáď šibe, či čo. Mali by ju poslať na psychiatriu, aby sa na ňu pozreli.
Izzy znova začula hlas dievčiny, no bola si istá, že blondínka nič nepovedala. Pretože jej sýto rúžové pery sa nepohli ani o milimeter. Izzy prekvapene zamrkala, lebo toto nebolo normálne. "Je ti dobre?" sestrička k nej pristúpila a chcela sa Izzy dotknúť, lenže ona jej ruku prudko odstrčila. Blondínka sa nechápavo na ňu pozrela, ale nechala to tak.
"Prinesiem ti nejaké jedlo, aby si nebola hladná." zašvitorila a už bola preč. Izzy sa pozrela na biele dvere a pokrútila hlavou.
Čo to do riti bolo?
Položila si otázku a zamyslene sa pozrela do stropu.
Mala pravdu, šibe mi.
Zasmiala sa v duchu. Naraz sa dvere prudko otvorili a Izzy čakala upišťaný hlas sestričky. Namiesto toho vo dverách zbadala svoju mamu.
"Miláčik, si v poriadku?" usmiala sa mama a pevne ju objala. Izzy sykla bolesťou, pretože hnedovláska mierne pritlačila jej boľavé rebrá. "Joj prepáč. Bolí to?" usmiala sa ustarane Linda. "Trochu." Izzy nebolo veľmi do reči. Žena mierne naklonila hlavu a spýtala sa: "Deje sa niečo?" Izzy zavrtela hlavou na náznak nesúhlasu. Naraz sa otvorili dvere a v nich sa objavila blondínka s táckou niečoho, čo rozhodne nevyzeralo ako jedlo. Izzy sa na ten toxický odpad pozrela a usúdila, že radšej bude držať hladovku. "Dobrú chuť, Ruženka." zaštebotala veselo. "A pani Brooksová mohli by ste ísť som mnou." usmiala sa na Izzynu mamu a vzápätí obe ženy boli preč.
"Bléééé...aj psia konzerva je na rozdiel od tohto lahôdka." zaškerila sa Izzy, zobrala príbor a šla ochutnať, čo to vlastne je. Do úst si vložila iba prvé sústo a jej žalúdok mal jasno.
TOTO JESŤ TEDA NEBUDE!!!
A mámetu opäť dalšiu kapitolu....Dúfam, že sa páči.
