The Book of Dead Girl

God Of Death - Kapitola 11

,,Je to hrozné. Bol to ešte mladý človek, ktorý mal celý život pred sebou." Povedala jedna z učiteliek a zahľadela sa na fotku vyškierajúceho sa Tonyho, pred ktorou sa kopili horiace sviečky alebo farebné kytice.

Predovšetkým to bol strašný hajzel.

Poznamenala v duchu červenovláska, ktorá sa tiež pristavila pri stole slúžiaceho ako pamätník. Chvíľu pozorovala ten hnusný ksicht, než sa rozhodla vytratiť do triedy. Konečne sa zbavila jedného zo svojich nepriateľov. Avšak mnoho ich ešte stále ostávalo.

*************

Dosky spolu s taškou hodila na lavicu, na ktorú sa následne posadila. V triede ešte nikto nebol, keďže prvá hodina sa začínala až o štyridsaťpäť minút. Ona však zvykla chodiť skoro, len aby sa vyhla raňajšej špičke. Neznášala, keď sa musela tlačiť medzi upotenými telami ostatných cestujúcich. Naviac bola tak ako vždy stredo-bodom nechcenej pozornosti čo ju značne štvalo, ale zároveň aj znervózňovalo. Ku všetkému sa ešte pridávali hlasy ľudských myšlienok, ktoré neutíchali ani vtedy keď jej hlasná metalová hudba trhala ušné bubienky.
,,Dobré ráno, slečna Brooks." Ozval sa zvonivý hlas odo dverí. Izzy sebou poplašene mykla. Jej pohľad spočinul na drobnej postave profesorky Cohen, ktorá sa tak náhle objavila v triede. ,,Dobré ráno." Odzdravila červenovláska zo slušnosti a tým pokladala akýkoľvek ďalší rozhovor za ukončený. Avšak jej profesorka biológie mala na celú situáciu iný názor. Chcela, aby sa večne zamĺkle dievča aspoň nachvíľu rozrozprávalo. ,,Nie si tu nejako skoro?" Spýtala sa jej, prehrabujúc sa vo svojich papieroch. ,,Nemyslím si." Odpovedala Izzy a pozrela sa von oknom. Zbadala ako niekoľko ďalších žiakov pomaly vchádza do školy. Ak sa nemýlila boli to tí, čo do mesta dochádzali prevažne vlakom. ,,Páči sa ti tu?" Žena sa opäť snažila dostať z dievčiny nejakú dlhšiu odpoveď. Lenže sa musela uspokojiť iba so suchým Áno. Učiteľka nachvíľu zodvihla pohľad od učebných materiálov a zahľadela sa na dievča, ktoré pred ňou sedelo. Zrak malo upretý na nejaký neznámy bod niekde v diaľke a vyzerala, akoby jej prítomnosť dokonale ignorovala. Jasne však mohla postrehnúť odraz smútku a bolesti v jej tvári. ,,Izzy deje sa niečo?" Spýtala sa na rovinu. Potrebovala to vedieť. Nechcela, aby znova trpel nejaký jej študent len preto, že nebola dostatočne pozorná. Dievčina odtrhla oči od okna a chladný pohľad zabodla do profesorky. ,,Malo by?" Červenovláskin tón hlasu jasne naznačoval, že na ďalšie otázky sa nemá radšej pýtať. Učiteľka nasucho preglgla a znova sa začala venovať svojej práci. Nemohla sa však zbaviť zvláštneho, mrazivého pocitu, ktorý naraz obklopil jej telo.

,,Myslím, že do týchto záležitosti by ste sa nemali pliesť, profesorka Cohen. Nemuselo by to pre vás mať príjemné následky." Izzyin ľadový hlas náhle preťal ticho, ktoré v triede panovalo už hodnú chvíľu. Žena bola šokovaná z toho, čo práve počula, avšak nemala odvahu zodvihnúť zrak a pozrieť sa zoči voči dievčine, ktorá o jej pomoc zjavne nestála.

,,Profesorka?" Ozval sa hlas nejakého študenta, ktorý preťal napätú atmosféru medzi nimi. ,,Áno?" Usmiala sa žena na chlapca stojaceho pred ňou. ,,Mohla by ste nám prosím vás odomknúť učebňu? Profesor Todd chcel, aby sme ju pripravili na hodinu." Čiernovlások nahliadol do triedy a preletel ju nezaujatým pohľadom. Avšak ten sa náhle zmenil, keď zbadal dievčinu sediacu na lavici. ,,Izzy?" Spýtal sa neisto. Červenovláska spozornela, keď neznámy vyslovil jej meno. Bola na sto percent presvedčená, že ju nikto na škole nepoznal po mene, teda okrem jej spolužiakov a Tanyiních prihlúplych kamarátov. Lenže teraz o tom celkom pochybovala.

,,Do pekla aj s Tanyou". Zabrblala nečujne, pretože si myslela, že o nej znova roztrúsila nejaké klebety. ,,Vy sa poznáte?" Prekvapený pohľad profesorky tekal medzi čiernovláskom a dievčinou. ,,Zaiste, je to najlepšia kamarátka mojej sesternice."
Izzy cítila, ako sa jej všetky svaly v tele napli a krv stuhla v žilách.

A kurva.

***********

Červenovláska rýchlo prechádzala po chodbe do matematickej učebne, modliac sa ať nikde nestretne Setha. Ako mohla prehliadnuť fakt, že na jej školu chodí aj Evein bratranec. Dávala si veľký pozor s výberom miesta kam pôjde. Nechcela, aby ju niekto poznal už od samého začiatku.

,,Iz!" Započula radostný smiech sa svojím chrbtom.

Panebože, prečo ja?

Zodvihla prosebný pohľad k bielemu stropu, keď bola nútená náhle zastať. ,,Konečne som ťa zastihol. Vyzeralo to, akoby si sa mi vyhýbala." Zazubil sa Seth a odhalil tak rad dokonale bielych zubov.

Ty debil, ja sa ti snažím vyhnúť.

Červenovláska zabodla do chlapca svoj chladný pohľad a dosky si pritiahla k telu. Dodávalo jej to akýsi pocit bezpečia a Sethovi tým naznačovala, že si má držať odstup. ,,Dlho som ťa nevidel. Ako sa vlastne máš?" Poškrabal sa na hlave a nervózne si skúsol spodnú peru. ,,Ujde to." Odsekla Izzy a opäť sa pohla. Chcela byť od neho čo najďalej. Nepáčila sa jej predstava, že by sa s ním mala baviť nasledujúce dva roky. Naviac, Tanya by si s radosťou vymyslela nejaký dôvod ako ju znova potopiť. ,,Pokiaľ budeš chcieť, rád ťa zoznámim s mojimi spolužiakmi. Vieš, keby si náhodou niečo potrebovala." Seth sa za ňou tiahol ako pes za chvostíkom. Červenovláska sa zastavila a prudko sa otočila k prekvapenému chlapcovi. ,,Seth, nechaj ma na pokoji! Nemám najmenší záujem sa baviť s partičkou hlúpych pubertiakov." Vyprskla naštvaná Izzy.

,,Ale..."

,,Žiadne ale. Jednoducho zabudni, že tu som. Nepoznáme sa. Je ti to jasné!" Nespúšťala z neho svoje modré oči. Vedela, že každú chvíľu ustúpi. Nedala mu šancu vybrať si.

,,Ale čo Eve? Môžem jej to povedať, však?" Chlapec o krok ustúpil. Cítil ako mu po celom tele naskočila husia koža a hrdlo sa mu nepatrne zovrelo. Z červenovláskinho pohľadu sršalo niečo, čo by dokázalo doslova vraždiť.

,,Opováž sa Eve čokoľvek povedať. Nemusí o tom vedieť." Dievčina sa zvrtla na päte a odkráčala preč. Seth ju ešte chvíľu pozoroval, než sa rozhodol vrátiť naspäť do triedy. Premýšľal nad jej slovami. Nemohol sa predsa tváriť, že Izzy v živote nevidel, avšak niečo ho nútilo, aby tak spravil.

Brooks, čo sa to zasa s tebou deje?

Takúto ťa nepoznám.

Pomyslel si chlapec a sadol si do lavice. Chvíľu neprítomne hľadel pred seba a nechal víriť myšlienky v hlave. Po chvíli sa však rozhodol.

Ako chceš.

Zaprel do stoličky a nohy si vyložil na stôl. Pozrel sa von oknom sledujúc jemný vánok, ktorý sa pohrával s farebným lístím.

Od teraz neviem kto si, Izzy Brooks.