Môj poviedkový blog♥♥♥

Prekliaty meč(6)

,,Otec jedného z kráľovských kupcov. Obchodujú so zlatom,diamantmi,šperkami. Kupujú ich za nižšiu a predávajú za vyššiu sumu. Jeho syn pred niekoľkými týždňami zomrel na chrípku. Otec ho mal rád, pretože bol zo všetkých najpoctivejší a jeden čas pre neho aj pracoval. Starého prichýlil v dedine a teraz stráži dvere do Rosyinej veži. Nemám ho rád. Je čudný."

Zastali pred dverami do kráľovej komnaty. Larfis stlačil mosadznú kľučku a vstúpili. Kráľ sedel utrápený na tróne. Vyzeralo, že napoly spí a premýšľa. Mesačný svit presvitajúci cez okná dodával miestnosti strašidelný vzhľad. Poličky na knihy,stoly a podlaha boli zaprášené ako keby ich niekoľko mesiacov nikto neutieral. Zrejme aj ich trápila kráľova nešťastná nálada. Pri kráľovi sedel jeho verný radca Eraner. Bol o dosť starší ako kráľ. Sivé vlasy mu padali na plecia,tvár mal vráskavú,oči sivé ako jesenná obloha ale ruky silné, ruky,ktoré viedli rôzne vojny, ruky, ktoré boli v Poslednej vojne takmer pred deväťdesiatimi rokmi. Z očí, z ktorých inokedy bolo vidno lásku,nehu a silu bolo cítiť vyžarovaný smútok a žiaľ. Epos na zavŕzganie pántov zdvihol hlavu a usmial sa na Ranera.

,,Raner...priateľ môj dobrý!Nemôžem uveriť,že ťa stále vidím stáť tu, v dverách mojej izby. Nože vstúp ďalej a sadni si. Porozprávaj mi o všetkom, čo sa stalo. A ty Larfis, poď tiež ku mne."

,,Neviem, či je to pre vás dobré, kráľ môj. Začal opatrne Eraner. Prežili ste poriadny šok, A zlé správy, ktoré vidím na očiach nášho priateľa vám veľa nepridajú."

Kráľ mávol rukou.,,Nech si sadnú a Raner mi všetko vyrozpráva. Nebudem žiť vo svete klamstiev.Prežil som toho dosť a teraz chcem všetko počuť.Hovor!" Raner sa usadil do mäkkého kresla z jedľového dreva a tmavoružovými poduškami.Larfis šiel k otcovi. Eraner mu hneď uvoľnil miesto a sám si kľakol na zem.

,,Myslím, že bude lepšie vyrozprávať všetko pekne po poriadku. Začal Raner a tvár mu osvetlil mesiac. Keď so ty, alebo človek ktorý bol v tvojej podobe odišiel, šiel som k oknu. Uvidel som tmavú siluetu, ako sa zakráda pri veži. Otvoril som okno a po rímsach som zoskákal dolu. Keď som bol dole, postava ma uvidela, chytila si koňa a cválala preč. Samozrejme, šiel som za ňou. Mierila do Goarského lesa. Tam som zablúdil. Došiel som na nejakú čistinu, a tam ma postava skôr ako som sa stihol otočiť ovalila kameňom.Zobudil som sa v dome drevorubača, ktorý býva neďaleko odtiaľto."

,,Ach! Vyhŕkol Larfis. Poslali sme tam vojakov, nech sa po tebe popýtajú.Ale doteraz sa nevrátili. Čo je s nimi?"

,,Sú mŕtvi. Odvetil Raner. Aj s rodinou ležali pod oknom v kaluži krvi."

,,Hrozné,hrozné! Vykríkol Eraner. Koľko dobrých ľudí zahynie vinou zla. No, ale pokračuj,Raner!"

,,Bol som v nejakej miestnosti. Dvere boli zamknuté,ale môj meč bol opretý o stôl."

,,To je zvláštne. Zamyslel sa Eraner. Zlo by si meč okamžite vzalo. Prečo teda nie?"

,,Eraner. Zasyčal nahnevane Larfis. Ešte raz Ranera prerušíš, a pôjdeš preč!" Po tomto Eraner stíchol.

,,Ozvalo sa zaštrngotanie kľúčov v zámke. Po chvíli sa dvere otvorili a stála tam...Learin."

Všetci prekvapene zhíkli. Eraner chcel niečo povedať, ale Larfis ho umlčal pohľadom.

,,Začal som s ňou bojovať. No ona začala hovoriť nejaké zaklínadlo, a celý dom vzbĺkol. Trvalo mi dlho, kým som zosnoval plán úteku. Keby som dumal ešte chvíľu,bol by som tam zhorel. Keď som utekal preč, zastavil som sa, že si oddýchnem, pretože začalo pršať. Začul som hluk a kroky, a šiel som sa pozrieť na jeden vrch. A videl som....armády grongov a iných netvôr, ktoré smerujú ku Goarii. Musíte vyslať vojská! Inak Goariu zničia!" Posledné vety Raner vysypal jedným dychom. Epos a Eraner na neho vypleštili oči. No Epos, samozrejme Ranerovi ako dlhoročnému priateľovi veril.

,,Eraner.Povedal.Priprav vojakov. Keď sa budú blížiť, budeme pripravení."

,,Samozrejme,pane.Vyhŕkol Eraner a ešte šokovaný sa vybral preč.

,,Ako si sa dostal z toho domu?" Spýtal sa Epos.

,,Jednoducho. Odvetil Raner. Strecha bola dosť rozpadnutá, tak som pritiahol stôl, meč položil a..."Zrazu Raner tak zbledol, že až Larfis sa vyplašil.

,,Čo sa stalo,Raner?" Spýtal sa nervózne.

,,Meč...Zašepkal.Položil som ho na stôl.A zabudol som ho tam."

Eposovi sa rozšírili zreničky. Vždy Ranerovi tak veril, a teraz...Nevládne sa zosunul z trónu až na zem.

,,Otec!" Zvolal prestrašene Larfis a aj s Ranerom sa k nemu sklonili.

,,Nie je mŕtvy. Povedal Raner. Len omdlel."

Larfis sa na neho zamračil. ,,Hlupák! Ako si tam mohol nehať ten meč?! Otec ti veril! Ak ho získa druhá strana, je to pre nás zlé!"

Raner si povzdychol. ,,Ja viem. Ale teraz je niečo dôležitejšie ako meč-zachrániť Goariu. Hneď po bitke pôjdem k domu pozrieť to tam. Meču sa nič nestane. Všetci si myslia, že som unikol aj s ním."

,,Možno.Larfis sa zaškľabil. Ale ak tam nebude, otec bude zúriť. Keby ho získal Xandro, sme stratení. Len on ho vie najlepšie ovládať. A teraz by som ťa poprosil, aby si šiel po vodu. Musíme otca prebudiť."

Raner prikývol. Vstal a šiel k dverám. No skôr, ako k nim prišiel, dvere sa rozrazili a do náručia mu vletela Maris. Ryšavohnedé vlasy mala mokré a oči plné hrôzy. Oblečené mala jednoduché biele šaty. Prekvapene sa na Ranera pozrela a hneď sa odtiahla. Keď uvidela Eposa, vykríkla.

,,Panebože, čo sa mu stalo?" Kľakla si pri Larfisa.

,,Spýtaj sa Ranera" Zaškúlil naňho Larfis.

,,A ako ti pôjdem po vodu, keĎ budem rozprávať? Alebo mám kričať cez celú dedinu?"

,,Myslím, že bude stačiť pri dvere do veži. Zašomrala Maris. Leje ako z krhly.Do dlaní niečo nachytáš"

Larfis sa zachechtal. ,,No utekaj!" Raner mu uštedril ešte jeden nahnevaný pohľad a potom vybehol preč. Na okná buchotal dážď,akoby chcel, aby ho pustili dnu. Oblaky zatienili mesiac, takže svetlo dávali len fakle v držiakoch. Raner bral schody po dvoch a na konci sa potkol a takmer spadol. Už počul dupot a kričanie pripravujúcich sa vojakov a rozkazujúcich veliteľov. Pred dverami na chvíľu zastal a potom ich otvoril. Hneď pred sebou mal starcov lampáš, tentoraz bol v držiaku, lebo starec zmizol. Všade pobehovali vojaci ale aj obyčajní obyvatelia Goarie. Navzájom sa prekrikovali, sedlali kone,obliekali brnenie alebo ostrili meče. Raner sa prebíjal medzi utekajúcich vojakov k studni. Bola nádherná: z bieleho kameňa a svetlého dreva,plná čistej, až priesvitnej vody. Do vedra sa už stihla nachytať nejaká voda, ale stále jej nebol dostatok. Už dosť dlho nechcel studňu nikto opraviť. Zasekávala sa-vedro nechcelo ísť dole. Preto si každý naberal vodu do vedra sám. Raner sa teraz snažil rozmotať uzol na vedre, no bol príliš pevný.

,,Prečo sa nepripravuješ na boj?" Ozval sa vedľa neho hlas. Otočil sa. Zbadal ľudského vojaka oblečeného v železnom brnení. V ruke mal prilbu s červeným chocholom a za uzdu viedol svetlohnedého koňa s bielou hrivou. Dlhšie,premočené hnedé vlasy mu padali do hnedých očí.

,,No, ešte nie...ale budem sa" Vytisol zo seba Raner. Nechápal, prečo mu to ide tak ťažko. Z mladíka vyžarovalo niečo vznešené-niečo, čo súviselo s jeho pôvodom.

,,Ja sa pripravujem odkedy vydal Eraner rozkazy. Strašné, aké veľké zlo dokáže Xandro vytvoriť." Striasol sa.

,,Hmm...uhm"Raner sa snažil zúfalo rozmotať uzol.

Chlapec si povzdychol. ,,Daj to sem" A niekoľkými naučenými pohybmi uzol rozmotal a nabral do vedra vodu.

Potom sa usmial. ,,My, ľudia z ďalekého východu vieme viazať mocné uzly." A podal Ranerovi vodu. V Ranerovi hrklo. Žeby bol tento chlapec...Meldawenčan,človek, ktorý je rýchlejší ako ostatní? A dožíva sa nízkeho veku, umrie okolo tridsiatky? Všetci sú vznešeného pôvodu, patrili medzi prvých ľudí na zem, a bývajú tými najspravodlivejšími a najbohatšími vládcami.Rýchlo sa pohol k dverám. Aj tak už meškal a bol premočený a bola mu zima.

,,Maj sa! Zakričal za ním chlapec. Uvidíme sa na bojisku!" Raner vyšiel po schodoch až ku kráľovej komnate. Hrklo ním po druhý krát. Videl, ako Larfis objíma Maris okolo pliec a spolu sú pri kráľovi, ktorý sa ešte stále nezobudil. Vtedy ho niečo pichlo pri srdci-mal obrovskú chuť premeniť Larfisa na húsenicu. Nechcel, aby vedeli že ich videl. Preto si stal ďalej od dverí, zadupotal nohami a až potom vkročil. Larfis a Maris už pri sebe neboli.

,,Konečne si tu. Zasyčal naňho Larfis. Kde si bol tak dlho?" Aj Maris sa na neho vyčítavo pozerala.

,,Ja...rozprával som sa. S nejakým chlapcom. Mám podozrenie, že to je Meldawenčan." A podal Larfisovi vodu.

,,Ach áno. Pokýval hlavou. Almater. Je to Meldawenčan. Máš pravdu. Jeho rodina bola pred niekoľkými rokmi vyhostená z krajiny. Nik netuší prečo. Odsťahoval sa s rodičmi a mladším bratom, myslím že sa volá Laiff,Leff, či tak nejako do Nymbie. Pred mesiacom sem prišiel bývať. A teraz sa vraj jeho mladší brat stratil. Už u nás boli vojaci." Nečakal na odpoveď a vylial kráľovi na hlavu vodu. Ten sa hneď prebudil. Prskajúc sa zdvihol a s Larfisovou pomocou si sadol na trón. Maris vstala a podišla k Ranerovi.

,,Ďakujeme za vodu." Usmiala sa.

Raner jej úsmev opätoval, ale hneď šiel ku kráľovi. Ten sa na neho vyčerpane pozrel.

,,Raner....Zašepkal. Však to nie je pravda? Však....máš ten meč u seba? A neblíži sa vojna, nie? Všetko sa mi to len snívalo..."

Raner si kľakol k Eposovi. ,,Je to pravda. Do posledného písmenka. Nechcem, aby si si o mne myslel že som hlupák, pretože som na ten meč zabudol."

Epos na neho uprel zničený pohľad. ,,Vždy som ti veril...a teraz si ma zradil. Myslíš, že ti po tomto dokážem odpustiť?" A unavene zavrel oči.

,,Ja..," Zamrmlal Raner.

,,Choď preč.  Vyštekol Larfis. Otca si dosť vystresoval. Nechápeš, že a už nechce mať na očiach?"

Raner sa postavil. ,,Dobre...tak ja idem. Je mi to ľúto." A vyšiel z miestnosti. No nešiel sám.

,,Prečo robíte kvôli jednému meču takú drámu? Vojnu pochopím, ale toto?" Maris sa na neho zvedavo pozrela.

,,To nemusíš vedieť. Odsekol Raner. Choď domov. Juri aj s manželom zrejme nie sú dôležití, či?"

Zrazu si uvedomil, že kráča sám. Obzrel sa. Maris stála niekoľko metrov ďalej od neho.

,,Ehm...povedal som niečo nesprávne?" Spýtal sa nervózne a vykročil k nej.

,,Juri je u Markusa. A môj manžel....je mŕtvy. Zomrel pred tromi rokmi na chrípku. Mala som len dvadsať a Juri len...štyri. Až kráľ nám pomohol,našiel mi prácu a Jurimu zaplatil školu." Slzy sa jej tisli do očí, ale nechcela pred Ranerom vyzerať slabá. No ten to spoznal.

Raner pristúpil k nej a objal ju okolo pliec. Pozrela sa na neho svojimi smutnými hnedými očami. A potom...

,,Blížia sa! Ozývali sa prenikavé výkriky. Raner a Maris sa od seba odtrhli. Nevedeli, čo majú robiť. 

,,Musím utekať. Maj sa!" Zakričala a zmizla. Raner za ňou chvíľu hľadel. A potom sa tiež rozbehol von. Pršalo ešte hustejšie než predtým, začínala búrka. Vojaci sa brali von bránou, aby obránili dedinu. Mieril do zbrojnice, aby si vzal meč. V zbrojnici bola poriadna tma. Neboli tam žiadne okná, iba pár vyhasínajúcich faklí. Rýchlo zamieril k stene, kde bola na zemi pohádzaná kopa mečov. Vybral si jeden železný so zlatou rukoväťou. Snažil sa zvyknúť si na tmu, až nakoniec niečo rozoznal, a mohol si vybrať košeľu-drôtenú,železnú a prilbu. Nakoniec vybehol von. Bolo počuť výkriky a rev netvorov, takže vojna sa už začala. Uháňal cestičkou až k bráne. Veľmi sa šmýkalo takže na konci takmer spadol. S námahou otvoril bránu. S hrôzou zistil, že už do dediny preniklo pár netvorov. S krikom sa k nim vrhol a najbližšiemu grongovi s krikom odsekol hlavu. Bola to obrovská bitka. Netvorov pribúdalo a ubúdalo zároveň, no vojaci už prestávali vládať. S námahou sa snažili odolávať útoku netvorov s býčim telom-falionom,grongom a Xandrovým vranám, ktoré vyďobávali nekrytým vojakom oči. Aj napriek tomu sa bojovalo statočne. No veľa netvorom sa podarilo preniknúť do dediny, vrážali do domov a ženy s deťmi utekali preč, no väčšinou ich chytili. Raner uvidel Almatera. Snažil sa odolávať útoku troch grongov. Bojoval na svoj mladý vek veľmi dobre, no bolo jasné, že dlho nevydrží. Raner sa rozbehol k nemu a skočil na najbližšieho gronga. Ten zreval a spolu s Ranerom spadol na zem. Raner mu na chrbte urobil škrabanec, z ktorého začala vytekať čierna krv. No to k jeho porazeniu nestačilo. S krikom Ranera odhodil ďalej. Meč mu vypadol z ruky a padol asi meter od neho. Grong sa hrozivo zasmial a blížil sa k Ranerovi. Ten sa zúfalo snažil chytiť meč. Keď bol grong už úplne blízko pri ňom, podarilo sa mu ho chytiť a jedným ťahom odsekol grongovi ruku. Zareval a zviezol sa na zem.

,,Si v poriadku?" Zakričal Almater a pozeral sa na dvoch grongov, ktorých sa mu medzitým podarilo zabiť. Podišiel k Ranerovi a pomohol mu vstať. 

,,Áno. Zamrmlal. Ale...asi tento jeden nebude stačiť."

,,Tak poď!" Zakričal Almater a rozbehol sa preč. Raner utekal za ním,ale stratil sa mu z dohľadu. Zaútočil na faliona, ktorý sa blížil k nemu. Bol asi dvakrát vyšší a silnejší ako Raner a oháňal sa obrovskou sekerou. Raner sa vyhýbal jej útokom a keď nebol k nemu falion otočený, skočil mu na chrbát. Falion zreval a snažil sa ho striasť, ale Raner bol rýchlejší a meč mu zaťal do hlavy. Falion bezvládne spadol na zem a Raner rýchlo zoskočil.

,,Raner, pozor!" Ozval sa vystrašený hlas. Blízko pri Ranerovi preletel šíp-čierny, s čiernymi pierkami po bokoch a krvavými ornamentmi. Otočil sa a uvidel ženskú bojovníčku- v zlatom brnení s dlhými čiernymi jemne zvlnenými vlasmi. Nevedel rozoznať kto to je. Zaťala grongovi meč do boku a ten sa zrútil na zem.

,,Musíš si dávať väčší pozor" Povedala a už jej nebolo. Raner pevne uchytil meč a vrhol sa do bitky. 

Dážď ustával a začínalo svitať. Leiff aj s Lusy a Perikom vychádzali zo Smijskéhp priesmyku. Po niekoľkých dňoch dažďa našli cestičku a teraz by mali za tri alebo štyri dni dôjsť do Goarie. A potom ešte týždeň a Leiff uvidí víly. Limba sa vedľa nich objavila rýchlo ako motýľ za jasného rána. Teraz sa začínali vynárať lesy a rastliny. Trpaslíkov sa im nepodarilo nájsť, Leiff bol kvôli tomu veľmi sklamaný. No Lusy a Perikovi to zjavne nevadilo. Ponáhľali sa odkedy stretli vojakov na koňoch. Slnko sa vynorilo spoza hory a z červena sa sfarbilo do žltooranžova. Stromy vrhali tiene na cestu a šušťali,ako by si niečo šepkali. Pofukoval mierny vánok. Na stromoch rástli prvé kvety,sfarbené do rôznych farieb dúhy. Padali na zem a vytvárali rôzne obrazce. Mach na balvanoch bol svetlozelený a ligotal sa. Rastliny otáčali svoje pestrofarebné hlavy sa slnkom. Les, ktorý stále niesol hrdé meno Almáreon patril k najkrajším na celom svete.

♥♥♥

+4

Příběhy a povídky

Autor: Hazel72   |   Publikováno: 14.04.2017   |   Zobrazeno: 589x