Môj poviedkový blog♥♥♥

Prekliaty meč (2)

Ahoj, vitaj v ríši s názvom FANTÁZIA♦

Dnes je tu druhý diel s názvom Neočakávané zoznámenie. Kto by nečítal prvý diel, je tu odkaz:Prvý diel poviedky♥♥♥ Ale teraz už poďme na poviedku!

Zrazu sa na nich zvláštne pozrel. Očami si ich premeriaval, ako by boli veľmi čudní. Štyria chlapci sa na seba pozreli. Teda, iba traja.

,,Juri! Vykríkol See. Kde je? Bol tu pred chvíľkou, nemohol sa len tak vypariť vo vzduchu"!

Zrazu začuli prenikavý výkrik. Prichádzal z húštiny kríkov a žihľavy, a skupinkami kameňov pokrytými machom. 

Chlapci sa hneď rozbehli tým smerom. Skákali cez kamene, nevšímali si žihľavu, ktorá ich veľakrát popŕhlila, a ani kríky s ostrými konármi, ktoré ich škriabali. Výkriky boli čoraz bližšie. Nakoniec uvideli kus svetla a hneď za ním čistinu. Takmer omdleli od hrôzy. Bol tam Juri, a držal ho nejaký tvor-ak sa dá vôbec nazvať tvorom. Mal hlavu bez vlasov, ale s mnohými jazvami. Oči mal veľmi svetlé, takmer priesvitné. Nechty mal dlhé niekoľko centimetrov a dosť špinavé. Pokožka mala svetlofialovú farbu. Oblečené mal železné brnenie, dosť špinavé od hliny a krvi. Keď ich tvor uvidel, zvláštne zachrčal, vytiahol nôž a zamieril ním na nich. Chlapci len vypliešťali oči. Juri chcel znovu vykríknuť,ale tvor mu rukou zapchal ústa. Nechty ho pritom poškriabali na tvári.

,,Nepribližujte sa, Inak skončíte ako váš kamoš!"Vykríkol tvor a pomaly cúval. Chlapci nemohli nič robiť. Keby sa priblížili, tvor by ich prebodol nožom. Tvor stále cúval, až zmizol v húštine. Chlapci sa pomaly zakrádali k húštine. Tvor pomaly kráčal ďalej. Bol dosť tupý,preto ho ani nenapadlo obzrieť sa. Ďalej sa zakrádali za ním. Prišli k Hmlistému potoku. Tvor určite poznal jeho históriu, preto sa od neho držal čo najďalej. Bola tam dosť vysoká tráva, preto chlapci získali skrýšu. Zrazu sa ozvalo zaerdžanie. Chlapci sa pozreli doľava. Aj tvor. Bol tam nádherný jednorožec-žiarivobiela srsť,strieborná hriva, zakrútený roh a múdre modré oči. Na ňom sedel jazdec, zahalený v tmavej kapucni a plášti s mečom po boku. Zoskočil z koňa a vytasil meč. Tvor sa na neho prekvapene pozrel a pustil Juriho. Ten hneď spadol vedľa neho do vysokej trávy. Namieril na jazdca dlhý nôž. Chvíľu okolo seba krúžili, a potom tvor bez varovania vyrazil. Jazdec ale jeho útok odrazil jediným mávnutím mečom. Zdalo sa, že sa zúčastnil už mnohých bitiek. Chlapci sa pozerali raz na jedného-raz na druhého. Tvor bol stále viac a viac rozzúrený. Nakoniec strašne zareval a vrhol sa na jazdca. A to bol jeho koniec. Jazdec mu na hrudi urobil dosť veľkú ranu na to, aby vydýchol. Tvor sa prekvapene zviezol na zem a uštedril jazdcovi ešte jeden pohľad. A potom zostal ležať. Chlapci sa pozreli na jazdca.

,,Kto..kto ste?" Koktal See.

,,To nie je také dôležité." Odvetil jazdec. Potom si kľakol k Jurimu.

,,Omdlel. Skonštatoval. Ale nič iné mu nie je. Musel to byť len veľký šok. Čo ste tu inak robili?" Chlapci sa pustili do vysvetľovania. Rozprávali mu, ako zmeškali vyučovanie,ako ich riaditeľ poslal vyčistiť potok a ako narazili na tvora. Jazdec len prikyvoval.

,,Kto...alebo čo to vlastne bolo?" Spýtal sa stále vystrašený Nico.

,,Grong. Zašepkal jazdec. V poslednom čase sa v okolí nejakí potulujú. Nečudujem sa, že zašli až sem. Našťastie, tento vám nič neurobil. Pravdepodobne ho chcel zaniesť k svojmu pánovi." Pozrel sa na Juriho.

,,A...kto je ten pán?"Spýtal sa See.

,,Černokňažník.Šepkal jazdec. Kráľ zla.Vládca temnoty. Xandro" Pri vyslovení mena sa striasol.

,,A čo také urobil, keď je černokňažník?" Spýtal sa Patriko.

,,To najhoršie. Zabíja. Vysiela Grongov a ešte krutejšie tvory, aby zabíjali. Bol som v niekoľkých bitkách, kde som ich spoznal. Aj Xandra."

,,Aj..aj ste proti nemu bojovali?" Kládol otázky Patriko, ktorý vyzeral stále viac vystrašený.

,,Bohužiaľ, došlo aj k tomu. Spomínal jazdec. Ale značne sme ho aj s vojskom oslabili. Ale potom zaliezol do svojej špinavej diery a zdá sa, že z nej vyliezol. 

,,Takže ste kráľ. Konštatoval Nico. Keď hovoríte s vojskom..."

,,Panebože, tu ste! Hľadám vás všade! Povolal som do hľadania aj kráľa!" Ozval sa zadychčaný hlas. Netrvalo dlho a objavil sa ujko Betlehem. Keď uvidel mŕtveho Gronga,zdalo sa, že aj on omdlie.

,,Božemôj, veď to je...to je Grong! Vykríkol a pribehol k nim. A taký veľký... a vy ste kto?" Spýtal sa jazdca, a z vystrašeného tónu prešiel na prísny.

,,Nie je to dôležité. Zopakoval jazdec. Ale.. potrebujem odviezť tohto chlapca domov. A hovoriť s kráľom.

,,Samozrejme,samozrejme...Mrmlal ujo. Poďte mi ho pomôcť zdvihnúť!" Zakričal a pribehol k Jurimu. 

,,Položte ho na moju Sari." Povedal jazdec a ukázal na jednorožčiu dámu. Ujo chvíľu vypliešťal oči na Sari, ale potom zdvihol Jurih. A pomaly sa pohli. Kráčali okolo Hmlistého potoka, vysokého kruhu briez, voňavej lúky. Až došli ku kraju lesa. Tam uvideli kráľa ako sa rozpráva s dvomi vojakmi. Ujo na nich zakričal. Kráľ sa hneď otočil a kráčal k nim.

,,Panebože, čo sa mu stalo?" Spýtal sa. Ani si jazdca nevšimol.

See,Nico, a Patriko sa ihneď pustili do rozprávania. Kráľ ich pozorne počúval. Keď sa dostalo k jazdcovi, premeriaval si ho prísnym pohľadom. 

,,Kto ste?" Spýtal sa jazdca, keď chlapci skončili. A jazdec si napočudovanie dal dole kapucňu. Kráľovi sa na tvári objavil pohľad, vyjadrujúcy úžas,šťastie a prekvapenie. Jazdec mal polodlhé tmavohnedé vlasy, úplne rovné. Na brade mal niekoľkodňové strnisko. Všetkému dominovali tmavé oči, v ktorých mal priateľstvo a láskavosť.

,,No nech sa prepadnem! Vykríkol kráľ. Raner!" Pribehol k nemu. Potriasol si s ním rukou a potľapkal ho po pleci.

,,Starý, dobrý Raner! Kráľ sa stále usmieval. No kde si sa toľké roky túlal? Kde si toľko bol, priateľ môj?" Vypytoval sa.

,,Hmm,pán kráľ? Ozval sa potichu ujko. Myslím, že teraz musíme riešiť oveľa dôležitejšie veci."

,,Och.Spamätával sa kráľ. Samozrejme...Darvis!Jarov! Zavolal na dvoch vojakov. Predpokladám, že ste načúvali." Prísne sa na nich pozrel. 

,,Nooo,myy,trošku..."Koktali.

,,To je dobre, aspoň všetko nemusím hovoriť dvakrát. Choďte a nájdite telo Gronga, a potom ho sem prineste."

Vojaci bez slova prikývli a zmizli v hustom lese.

,,A teraz pôjdeme pohľadať rodičov detí" Povedal kráľ.

,,Myslím, že už niektorých netreba. Zašomral ujko. Pozrite!"Ukázal pred seba.

Všetci sa obzreli. Uvideli pani Groochovú, Juriho matku a Fialu.

,,Hej! Zakričal na nich kráľ. Stojte!" Prekvapene sa obzreli. Ale keď uvideli svojich synov, hlavne Juriho, rýchlo k nim pribehli.

,,Čo sa stalo...čo sa stalo s mojím synom"? Vzlykala pani Groochová.

,,Nič vážne. Povedal Raner. Len omdlel."

Pani Groochová prekvapene pozrela na Ranera.

,,A vy ste...vy ste kto?" Spýtala sa ho pomedzi slzy.

,,To je predsa Raner! Nespoznávaš ho, Maris?" Pýtal sa jej Fiala.

,,Raner? Ten Raner, ktorý bojoval proti...proti Xandrovi?" Pýtala sa.

,,Áno, presne tak." Povedal Fiala.

Chvíľu len všetci ticho stáli. No potom prehovoril kráľ.

,,Fiala, môžem ťa poprosiť, aby si priviedol do hradu aj ostatných rodičov? My tam pomaly pôjdeme."

,,Och, samozrejme pán kráľ!" Vykríkol a už ho nebolo.

Skupinka sa pomaly vybrala k hradu. Vpredu bol Raner so Sari a Jurim,Maris a kráľ. Vzadu boli See,Patriko,Nico a ujo.

,,Inak,Raner. Prelomil ticho kráľ. Vieš, že 13.marca prídu víly?" 

,,Áno, dopočul som sa o tom. Odvetil. Vlastne, to je jeden z dôvodov, prečo som prišiel."

,,A tie ďalšie dôvody? Poviete ich?"Pýtala sa Maris.

,To poviem už len súkromne Eposovi." Potom už bolo len ticho. No keď Raner uvidel hrad, od prekvapenia zhíkol.

,,No duchovia a víly, ten je nádherný!" Povedal uznanlivo. Hrad bol skutočne nádherný. Bol úplne celý z krištáľu, ktorý sa nádherne ligotal. Jedine brána bola z čierneho dreva. Pred bránou stáli vojaci oblečení vo vyleštených zlatých brneniach. Keď uvideli kráľa, úctivo sa uklonili. Kráľ im kývol hlavou na pozdrav.

,,Keď sa tu objavia Mijasovia, vpusťte ich dovnútra, povedzte im, že sme v Rosyinej veži." Vojaci prikývli. Brána sa začala otvárať. Za chvíľu bolo vidieť celé nádvorie. Bolo tam niekoľko domov, veží, a dobre obrobených záhrad. Všetko tam bolo prekrásne. Cez nádvorie viedol chodník až k Rosyinej veži,najvyššej veži, v ktorej mal kráľ trón, a komnatu. Boli tam samozrejme aj iné miestnosti. Ale k tým sa určite dostaneme. Po ceste k veži stretli mnoho usmievavých elfov, ktorí ich zdravili a ukláňali sa im. No keď uvideli, ako sa tvária a že chlapec na jednorožcovi omdlel,smiech ich prešiel a ustarostene na nich hľadeli.Keď prišli k veži, kráľ uviazal jednorožca o stĺp a ujo zobral Juriho na ruky. Vošli do veže. Vnútrajšok vyzeral nádherne. Viseli tam portréty kráľov, no i jednorožcov a iných čarovných tvorov. Rámy boli vykladané perlami. Po schodoch sa vybrali na prvé poschodie kde zabočili do tmavej a pochmúrnej chodby s niekoľkými fakľami. Nakoniec prišli pred kráľovu komnatu. Vošli dnu. Pôsobila trochu starodávnym dojmom. Na podlahe bol koberec, na ktorom boli kresby rytierov, ktorý bojovali proti drakovi. Steny boli obložené drevom. Na konci miestnosti bol zlatý trón, a vedľa neho dve pohovky. Inak tam boli v držiakoch fakle,veľká knižnica a stôl so stoličkami. A ešte posteľ zo vzácneho dreva. Na tú posteľ uložili Juriho. Ostatní si posadali na pohovky. A kráľ na trón.

,,Ak Xandro znovu povstal, je to pre nás zlé. Nie sme dobre pripravení na vojnu, ktorá môže nastať aj v tejto minúte." Povedal Raner. Kráľ si povzdychol.

,,Toľko rokov nič...toľko rokov bol pokoj, a všetci si žili šťastne. A teraz Grong takmer zabil malého chlapca."

,,Musíte sa čo najrýchlejšie pripraviť do boja. Grongov bude stále viac a viac. Musíš ochrániť Goariu a nie len zalamovať rukami. Si predsa kráľ,Epos."

,,Veď to je ťažké. Že som kráľ. Musím sa o všetkých starať, všetko chystať do boja... Elfovia a Mijasovia si o mne určite myslia, že som zbabelý. A že nič nedokážem."

,,Keby som robil čiarky, koľkokrát poviete že, zapíšem celý papier. Skonštatoval Raner, A síce som človek, ale hovorím vám, že elfovia a Mijasovia si nemyslia, že ste zbabelý."

,,Presne tak! Vykríkol ujo s vyskočil z pohovky. Ste najlepší kráľ,akého Goaria kedy mala. A všetci Goarčania sa poberú bojovať s vami!"

Kráľ sa pousmial na uja. ,,Ďakujem za podporu. A čo si myslíš ty Maris?" Otočil sa na Mijasku.

,,Moje myšlienky práve povedali ujo s Ranerom. Ale som viac zvedavá, čo povedia chlapci."

Chlapci sa na ňu prekvapene pozreli. Maris bola zvyčajne dosť prísna aj na nich, aj na Juriho. Nikdy sa ich na nič podobné nespýtala.

,,No, ja si skutočne myslím, že Goaria vás potrebuje. A urobíme čokoľvek, aby sme vám pomohli." Vyhlásil See.

Kráľ sa na neho smutne pousmial. ,,Ďakujem. Vážim si to. A  budem šťastný, keď si toto budú myslieť všetci obyvatelia Goarie."

Zrazu sa ozvalo zaklopanie na dvere.

,,Och už sú tu." Vyhŕkol ujo.

,,Ďalej," Pozýval dnu kráľ.

Dvere sa otvorili. Dnu vstúpil veľmi dobre vyzerajúci mladý elf. Ohnivočervené vlasy mu padali pod plecia, sýtozelené oči nedokázali nič o ňom povedať. Na chrbte mal luk a tulec plný šípov. Oblečenú mal hnedú košeľu a opasok,za ktorým mal tri dlhé nože. Nohavice mali tmavozelenú farbu. A čižmy pod kolená hnedú. Bol to Larfis,kráľov syn. Elfovia o ňom nemali práve najlepšiu povesť. Bol zapletený do niekoľkých podvodov, ale jeho otec ho vždy zbavil všetkých obvinení.Posledné roky ale sekal dobrotu a na tie predošlé sa zabúdalo. Ale elfovia si aj tak dávali na neho pozor.

,,Otec.Sú tu."Zamrmal a vykročil k otcovi. Za nim vstúpil Fiala s pani a pánom Rodriesovými,Patrikovými rodičmi, a Periotovcami, Nicovými rodičmi. Tí ihneď pribehli k svojím synom.

,,Naozaj zaujímavý príbeh, otec." Prehodil uštipačne. Si si istý, že neklamali? Darvis a Jarov sa práve vrátili. A žiadneho gronga nenašli."

,,Neklamú. Sám som gronga zabil." Vstúpil do rozhovoru Raner.

,,Ó, aha, kto sa vrátil.Prekvapene zareagoval Larfis. Raner. Prečo si sa sem rozhodol prísť? Vari ťa už túlanie po lesoch a dedinách nebaví, a prišiel si do pohodlného hradu za dlhoročným kamarátom?" Uprel pohľad na Eposa. Rodičia a deti tiež prejavili záujem o debatu.. 

,,Myslíš, že by sme stihli vyhrať do leta?" Spýtal sa hlúpo Epos, keď s Ranerom zostali v miestnosti sami.

Raner sa smutne zasmial. ,,Do leta? Boj proti zlu môže trvať aj celé roky. Bolo by ale dobré, keby sme začali bojovať po 13.marci. Víly nám určite prinesú šťastie.”

,,Problém je v tom, že See musí v lete odísť. Keď uvidel Ranerov prekvapený výraz,pokračoval ďalej. Rodina z Prístavu nám napísala, že pred piatimi rokmi rokmi sa im stratil chlapec. A že by mohlo ísť o Seea. Preto v lete aj s Fialom vyrážajú do Prístavu.”

,,Až do Prístavu? To je predsa poriadne ďaleko. A ešte, keď sa potulujú Xandrove netvory, je to aj nebezpečné. Nepúšťal by som ich samých. Podľa mňa Fiala v živote nedržal v ruke meč.” Krútil hlavou Raner.

,,Nevravím, že som o tom nepremýšľal. Pošlem s nimi vojakov, ktorí ich budú chrániť. Len to ma trápi, akých. Nechcem mať na svedomí dva nevinné životy. Možno by som mohol poslať Larfisa..." Premýšľal.

,,Nie.Povedal rozhodne Raner a prezeral si portréty kráľov na stenách. V tomto hrade sa Larfis narodil, a musí zaň aj bojovať. Vyslal by som špičkových bojovníkov, ktorí povyhrávali mnohé bitky. Napríklad...?" Pozrel sa na Eposa.

Ten len pokrčil plecami. ,,Nejakí sa určite nájdu. A nemohol by si ísť so Seeom ty?"

Raner sa na Eposa pousmial. ,,Aj som sa nad tým zamyslel. Ale prišiel som bojovať za tento hrad. Za Goariu.

Tak to by bolo všetko. Ahoj!

+8

Příběhy a povídky

Autor: Hazel72   |   Publikováno: 29.01.2017   |   Zobrazeno: 727x