HryProDivky.cz
Eva Ibbotson - Obor z Oglefortu (4. kapitola)
Bonjour!Ďalšie pokračovanie knihy o obrovi z Oglefortu je tu! Nebudem vám prezrádzať, čo sa tu udeje, to si už prečítajte sami! Enjoy!
Minulé diely:
1. kapitola
2. kapitola
3. kapitola
4
ZHROMAŽDENIE NEZVYČAJNÝCH BYTOSTÍ
,,Práve sme zistili, že v domove býva chlapec, syn muža, ktorého poznáme," povedali.
Potom požiadali o dovolenie vziať Iva na pár dní za ním.
V tých časoch nebolo ťažké vziať dieťa na návštevu. Stačilo vypísať niekoľko formulárov, preukázať sa odporúčacím listom od doktora Bystrého, v ktorom sa píše, že sú váženými osobami a hotovo - Ivo sa zjavil vo dverách s kufríkom v rukách.
,,Musí sa vrátiť do pondelka," upozornila ich riaditeľka.
Ivo mal na sebe nudnú uniformu Riverdeneského domova - sivé krátke nohavice, sivý sveter a sové ponožky - ale keď ho priviedli na Whippleskú ulicu, oči mu žiarili šťastím, v ktorých sa odrážala chuť skákať od radosti.
Od začiatku bolo jasné, že Ivo berie úlohu a povinnosti spoločníka veľmi vážne.
,,Nemal by som... robiť nejaké testy? Tuším sa to nazýva vstupné testy," opýtal sa, keď ho Striga zaviedla do jeho podkrovnej izby. ,,Ako napríklad... dať si na oči živú voš, alebo... prehltnúť červíka ako dôkaz, že nie som precitlivený. Mohol by to byť čarovný červík, taký, ktorý ti bude radiť priamo z brucha. Čítal som o takom v encyklopédii."
Striga poznamenala, že v dome nedrží vši a všetky červíky končia v bruchu Gladys, ktorá sa síce správa zle, ale jesť musí, a poslala Iva utrieť riad. Ivo svoju prvú úlohu splnil tak, že Striga bola spokojná.
,,Aj tak by ma zaujímalo," uvažoval nahlas Ivo, ,,prečo nepovieš čarovnú formulku, aby sa riad utrel sám?"
Striga chápavo pokývala hlavou.
,,Vieš, Ivo, kúzla podliehajú kódexu," začala vysvetľovať. ,,Nesmú sa používať na obyčajné činnosti, ktoré sa dajú zvládnuť aj bez kúziel, ako napríklad varenie vajíčok. Tými, ktorí čary používajú na každodenné činnosti, ostatní právom opovrhujú."
,,Takže ide o sily, ktoré sa nesmú zneužívať?" opýtal sa Ivo. Striga prikývla. Presne pochopil, čo tým chcela povedať.
,,Samozrejme, je medzi nami stále viac a viac tých, ktorých čarovná moc sa oslabuje," pokračovala. ,,Keď som bola mladá, dokázala som na ľudí uvaliť pravé kiahne, ale teraz mi robia problémy aj obyčajné ovčie kiahne. Svet sa zmodernizoval. Namiesto mávnutia kúzelnou paličkou stačí rozsvietiť elektrickú lampu, namiesto vznášania sa použiť lietadlo a podobné trápnosti. Všetko toto našu čarovnú moc oslabuje."
Do zhromaždenia chýbali už iba dva dni. Ivo medzi nezvyčajné bytosti dokonale zapadol; takmer nikto si už nepamätal, že je to len obyčajný chlapec. Gertie si ho okamžite obľúbila, lebo vždy túžila mať malého brata. Zo starého závesu mu ušila čierny plášť a v zaprášenom kufri sa preňho našla aj špicatá čiapka. Všetci sa zhodli, že keby mala Striga ozajstného vnuka, nevyzeral by lepšie.
---
Nastal deň D. Obyvatelia domu číslo 26 sa zhromaždili v kuchyni, pripravení na odchod na zhromaždenie. Trol si neobliekol pekné šaty, ale oprášil odev z jarabinového lesa, ktorý si priniesol z domu. Ostatní Strigini nájomnící odišli za priateľmi a svoj návrat si naplánovali až po víkende, zostal len doktor Bystrý. Jeho matka požiadala Strigu, aby sa k nim mohol pripojiť a ísť na zhromaždenie, lebo ona musela odcestovať na sever nariekať na akýsi pohreb a pochybovala o tom, že jej syn sa dokáže na zhromaždenie dopraviť sám.
Otvorili sa dvere a do izby vstúpila Striga. Mala oblečené dlhé šaty farby vody, ktorých trblietavá plejáda sa zlievala so zamatom.
Za ňou vošiel do miestnosti Ivo v čiernom oblečení. Kráčal síce v Striginom tieni tak, ako sa na správneho spoločníka patrí, avšak vyžarovala z neho pozornosť, nadšenie a bystrosť. Všetci si s úľavou vydýchli - nehrozí, aby si ktokoľvek všimol, že je to obyčajný chlapec - a s pokojom v duši vyrazili do hotela Metropola.
---
Metropola bol luxusný hotel v strede mesta, plný ťažkých kobercov, zrkadiel v pozlátených rámoch a zaujímavých vecí na predaj vo vstupnej hale. Cestou po schodoch sa Striga trochu znepokojene pozrela na Iva, lebo ostatní zúčastnení vyzerali dosť nezvyčajne: jasnovidka za sebou ťahala na vôdzke veľkú bielu gorilu; rodina vysokých víl mala zelené vlasy a jedno oko...
Striga si uvedomila, že jej obavy sú zbytočné. Ivo si zhromaždenie maximálne vychutnával. Veľká konferenčná miestnosť sa rýchlo plnila. Delegácia z domu číslo 26 nečujne vkĺzla na stoličky v zadných radoch. Miestnosť vibrovala šepotom zúčastnených, ktorí vzrušene diskutovali o letnej úlohe a dúfali, že to bude niekde na vidieku.
,,Tak veľmi túžim po čerstvom vzduchu" povzdychla si stará svetluška v rade pred nimi.
V zadnej časti miestnosti sa nachádzalo javisko. Opona sa so šuchotom otvorila a do popredia vystúpila organizátorka s hŕbou papierov. Bola to Nellie Arbuthnotová, príjemná bacuľatá čarodejnica s páperovým klobúkom. Cez svojho spoločníka, papagája v klietke, prehodila zelené vlnené súkno, aby nevyrušoval.
Nellie najprv všetkých privítala a oznámila, že občerstvenie sa bude podávať cez prestávku v Modrom salóniku na opačnej strane chodby.
,,Tento rok sa platí polkoruna, ale sľubujem, že za tie peniaze to stojí."
Ivo sa pozrel na Strigu, ktorá krátko podráždene zapišťala. ,,Zabudla som si peňaženku," zašepkala. ,,Musela som ju nechať na stole v kuchyni."
Nikto z Whippleskej ulice nemal pri sebe peniaze. Budú sa musieť zaobísť bez občerstvenia.
Nellie premiešala papiere a odkašľala si. V tej istej chvíli čarodejnica-asistentka stiahla plátno a zapla čarovnú lampu.
,,Určite netrpezlivo čakáte na letnú úlohu," pokračovala Nellie, ,,a ja vám s radosťou môžem oznámiť, že nás požiadali, aby sme odcestovali do Prázdninového tábora Barberovcov v New Forest a zbavili tábor, no najmä neďaleký lunapark, záplavy myší."
V publiku sa rozhostilo pochvalné šumenie. Lunapark znie dobre a New Forest je prekrásny. Na plátne sa objavil obraz tábora. Farebné chatky a udržiavané kvetinové záhony vyzerali naozaj pekne. Potom nasledoval záber na lunapark s hojdačkami, kolotočmi a špirálovitými dráhami pod slnkom zaliatou oblohou, a rodiny Barberovej: pána a pani Barberovcov a ich vyobliekané deti Penelope a Timothyho, ktoré sa usmievali do objektívu.
,,Možno sa pýtate, prečo si Barberovci jednoducho nezabezpečia mačky, ktoré by si s myšami hravo poradili. Problém je, že Barberovci sú na mačky alergickí. Ich srsť rodine spôsobuje vážne opuchy. Pán Barber nás pozval, aby sme strávili týždeň v tábore a zbavili myší predovšetkým lunapark, kde sa tie potvory rozmnožujú desivou rýchlosťou. Záleží len od nás, ako sa ich zbavíme, či ich premeníme na niečo iné, či ich odlákame alebo uhranieme pohľadom... či odvedieme ako krysiar z mesta Hamlyn."
Nellie sa na chvíľu odmlčala, aby dala unaveným bytostiam, ktoré celé leto pracovali v meste, možnosť podeliť sa o radostné pocity. Toto bude tá najlepšia letná úloha, akú kedy dostali!
,,A teraz k organizačným pokynom na cestu," pokračovala. ,,Vyrazíme z..."
Prerušilo ju niečo nezvyčajné. Opona sa náhle šuchotavo zatiahla, svetlá zablikali a zhasli, do miestnosti sa v sprievode burácajúceho hromu vkradol ľadový prievan, a po ňom zavládlo absolútne ticho.
Potom začal spoza opony vychádzať pomalý a strašidelný zvuk.
Svetlá sa opäť rozsvietili, opona sa roztvorila, ale na pódiu nebolo po Nellie Arbuthnotovej a jej papagájovi ani stopy. Stála tam nezvyčajne obrovská okrúhla posteľ na kolieskach. Žeby nemocničné lôžko? Alebo smrteľná posteľ? Nikto netušil, čo to môže byť.
Na posteli sa krčili tri ženy.
Ale aké to boli obludy! Staršie ako samotný čas s ohavne zvráskavenými tvárami, rozstrapatenými dlhými bielymi vlasmi a hrôzostrašným pohľadom.
V obecenstve zavládla panika. Striga chytila Iva za ruku. Bola lepkavá od strachu.
,,Sudičky!" vystrašene šepkali nezvyčajné bytosti. ,,Sú to vedmy! Staré vedmy!"
Sudičky sú najstaršie bytosti na svete. Boli na jeho počiatku a nikdy neumrú. Pri pohľade na ne pocíti každý neutíchajúcu hrôzu, pretože ťahajú nitkami osudu a predpovedajú, čo príde.
Tieto desivé bytosti sa naklonili a zahľadeli sa na rady prizerajúcich sa očí z publika. V tej istej chvíli z plátna za nimi zmizli usmievavé tváre Barberovcov a objavila sa na ňom scenéria čiernych útesov, týčiacich sa nad rozbúreným morom, ktoré ich neúprosne bičovalo bielou spenenou vodnou spŕškou. Obecenstvo takmer začulo kvílenie vetra.
Obraz sa trhlinou v útese preniesol viac do vnútrozemia pred obrovský hrad s vežičkami, vežami a miestami, odkiaľ sa vylieval vriaci olej. Okná boli zamrežované železom. Okolo hradieb poletovali čierne vtáky.
Obraz sa opäť zmenil. Teraz už boli vo vnútri hradu vo veľkej spoločenskej sieni. Na jej stenách viseli smrtonosné nástroje a parohy ulovených zvierat. Z publika zrazu zazneli ťažké vzdychy, výkriky a achkani, lebo pred ich očami sa zjavila hlava.
Zdurená a ohavná, s očami sršiacimi nenávisťou, s nosom posiatym vyrážkami a s otvorenou papuľou s krvavými zubami.
Sudičky svojimi zdeformovanými prstami ukázali na obraz.
,,To je veľký obor," monotónne poznamenala jedna.
,,Obor ľudožrút zo severu," pokračovala druhá.
,,Obávaný obor z Oglefortu," upresnila tretia.
Kamera sa na chvíľu zamerala na obrovu desivú hlavu, ale vzápätí zaostrila na postavu, ktorá kľačala pri jeho nohách: na mladé dievča so záplavou dlhých vlasov na chrbáte a rukami zovretými v prosebnom geste. Práve keď sa obrove ruky približovali k chvejúcemu sa dievčaťu, plátno sčernelo.
,,Je to princezná Mirella," prehovorila prvá sudička spevavým hlasom.
,,Musíme ju oslobodiť," oznámila druhá.
,,Zachrániť," dodala tretia.
,,A obor musí zomrieť," pokračovala prvá.
,,Treba ho zabiť," zdôraznila druhá.
,,Načisto zlikvidovať," dokončila tretia.
Potom všetky tri ukázali na divákov a jednohlasne skríkli:
,,TOTO JE VAŠA ÚLOHA!"
Nezvyčajné bytosti prevŕtal náboj zúfalstva.
,,A čo bude s prázdninovým táborom pána Barbera?" zaznelo zo zadných radov.
Tri ženské ohavy si pokľakli na obrovskej posteli, takže sa zatriasla.
,,ÚLOHA JE DANÁ," zaburácali jednohlasne. ,,A kto zaváha, pocíti silu podsvetia."
Vzápätí sa zosunuli späť na vankúše. Z hrdiel im vychádzalo chrčanie. Sestričky, ktoré ich sem priviezli, odtlačili posteľ na kraj javiska. Nellie Arbuthnotová opäť celá otrasená predstúpila pred publikum. Papagáj v klietke odpadol.
,,Prejdite do miestnosti s občerstvením, prosím. My zatiaľ pripravíme pokyny na... usmrtenie obra," oznámila nervózne. ,,Stretneme sa tu o polhodinu."
Opona sa zatiahla a diváci jeden po druhom vychádzali z miestnosti - všetci okrem bytostí z domu číslo 26, ktoré pri sebe nemali peniaze.
,,To je strašné," zašepkala Striga trolovi. ,,Keby som vedela, čo sa stane, nikdy by som sem chlapca nezobrala."
Ale Ivo nevyzeral vystrašene. Naopak. Už na prvý pohľad ním lomcovalo vzrušenie.
Za oponou dali sestričky sudičkám injekcie aj lieky.
Minúty plynuli.
Potom sa rozozvučal zvonček - signál, že zhromaždenie bude pokračovať. Bolo počuť kroky opúšťajúce miestnosť s občerstvením, ale žiadne akoby nesmerovali do siene. Plazenie, šuchtanie a krívanie postupne slablo, až zaniklo v tichu. Nezvyčajné bytosti opustili po schodoch hotel, vyšli na ulicu a zamierili domov.
Opona sa otvorila. Sudičky vyzerali po injekciách silnejšie; kľačali na obrovskej posteli a svojimi zlovestnými očami prečesávali miestnosť.
Uvideli v nej len Strigu, jej spoločníka, trola a malého čarodejníka.
Sudičky vystrčili ramená a kývli na sestričku, aby im dala injekciu. Ani tá však nepomohla. Keď stareny pozreli do hľadiska ešte raz, stále videli rovnaké štyri bytosti.
Nedalo sa nič robiť. Aj z tejto situácie museli vyťažiť maximum.
,,Ste vyvolení," prehovorila prvá.
,,Vy zabijete obra," vyjachtala druhá.
,,Vy zachránite princeznú," dodala tretia.
,,Ale..." namietla Striga.
Jej námietka stáročné bytosti rozzúrila.
,,ALE nie je," zapišťala prvá.
,,Nijaké ALE," zvrieskla druhá.
,,ALE jednoducho neexistuje," zasyčala tretia.
Posteľou zalomcoval hnev.
,,Ostatní neprešli skúškou," pokračovali.
,,Celá sláva tejto úlohy patrí vám. Vy zabijete obra."
Miestnosť potemnela a keď sestričky odvážali posteľ z javiska, naplnil ju desivý vrzgot. Delegácia z domu číslo 26 osamela.
Tak čo? Koľko ste túto kapitolu čítali? xD Ja viem, je dlhá... Ale to moja chyba nie je! Sťažujte sa na Evu I.! xD A sorry za prípadné chyby, dosť som sa v prvej polovici ponáhľala xD No nič, dúfam, že sa vám článok páčil a díky za každý like a komentár!
Au revoir
Sia Knight
