HryProDivky.cz
World of the LOTRhead
Nenávidím zradcov II (#8)
Toto bude katastrofa, toto kým prečítate... hodlám sa rozpísať!
ENJOY!
,,Rýchlo, oco!" začala som podupkávať na mieste a obúvala som sa. Jemu to vždy tak trvá! Vyletela som von ako divá, takmer som prizabila Angie a dobíjala som sa dnu do auta. Oco odomkol. Nič. Odomkol zas. No, otvorila som. Bolo pol štvrtej, a mala som len dvadsať minút nato, aby sme preleteli celé mesto a našli... čierne... cvičky! Gymnastické cvičky!
S mamkou sme v meste neskôr vystúpili a dali RUN á lá "meškám na autobus" do obuvi. No našli sme jedny. Super! Je o jedenásť minút štyri! Toto bude prúser!
Vyskočila som z auta a s prekvapením zistila, že tam boli len Lukienová a Denisa. Denisa sa otočila ku mne a strkala mi pod nos oranžovú plechovku.
,,Na, Lucy, dopi to! Ja už nevládzem!"
,,Nie, ja nechcem," odstrčila som jej ruku.
,,No tak to vyhodím!" vyhlásila, otočila sa na päte a smerovala ku kontajneru. Lukianová ju zachytila.
,,Niee, nemôžeš vyhodiť vodu! Deti v Afrike by za to dali... vieš aké by boli šťastné?" rozhodila typicky rukami. Pretočila som očami a schmatla Fantu.
,,Daj to sem," najprv som si však chcela prečítať zloženie. Ale čo tie dve stvárali...
,,Pi, pi, pi! Na tri. Raz dva tri! Vypi to! Za päť sekúnd!" prekrikovali sa.
,,Nemôžem piť, ak ma vyrušujete a kričíte na mňa!" zamračila som sa, ale preskakoval mi hlas od potláčaného smiechu na škrekot. Nakoniec som do seba trochu kopla.
,,Nevládzem," vyhlásila som napokon a strčila jej Fantu naspäť do ruky. Zrazu sa z budovy vyrútila Alice.
,,Nie je tu Tina, Sarah, a Luna?" opýtala sa a zakývala Lorianovej, ktorá práve pricupkala.
,,Tak ja ti môžem volať!" okríkla ju Lukianová a odložila mobil. Nina nikdy nezdvíha.
,,Zavolám Lune," povedala Nina a začala ju vytáčať.
,,Lu... Luna? Ahoj. Že kde si?" otočila sa nám chrbtom a my sme jej stále skákali pred tvár.
,,Dobre. Ahoj!" zložila a otočila sa k nám.
,,Luna je na kruhovom objazde... ja som viete čo išla povedať?"
Zbystrila som pozornosť. Dúfala som, že to bude nejaká pikoška, aby bola sranda a mohla som to zavesiť na hpd.cz. Aby bola sranda. Na "Kecy by ma family (and friends)" mám rozpísanú časť, a chýba mi tam pár hlášok.
,,Že linka je na kruhovom objazde..." vycerila zuby a rozrehotali sme sa. Alice zatiaľ poskakovala na koši.
,,Alice... Alice... nieže tam spadneš!" upozornila som ju a tá sa ďalej rehotala ako koza.
A kamsi nakoniec odbehla. Adriana bola už dnu. Čakali sme už len na tie dve. Proshamová si vytkla členok, takže budeme na vystúpení len deväť. Akurát. Máme tancovať s malými dievčatami, no a tích je tiež deväť, jedna vraj ochorela. Malo ich byť asi dvanásť. No, tak to je vždy.
Alice vybehla zo športovej haly a ukázala za seba.
,,Dievčatá... že Tina a Sarah sú už dnu!"
,,ČO?!" zvolali sme všetky naraz a vošli do tepľúčka. Tak mi ich tam ako ťavy čakáme, a ony už váľajú dnu šunky!
Vošli sme od šatni číslo 2. Starší Benjamin sa už s nejakou ďalšou dievčinou rozohrával na nástrojoch. Zrazu sa tam zjavila učiteľka. Naša triedna. Medzi nami som ju v kroji ani nespoznala.
,,Zapadáte!" usmiala sa Tina. Zatiaľ, kým sa triedna maľovala, my sme sa krkolomne napchaté jedna na druhú prezliekli. A sa to začalo. Vošli sme na toaletu a začali sa mastiť krémom, zatiaľ čo nás triedna obsypala múkou.
,,Alice vyzerá ako feťák..." zamrmlala Tina. Učiteľka a my ostatné sme dostali záchvat smiechu. S triednou sme si my baby aj tak vtipovo rozumeli. Triedna je veľmi mladá. Takže sa ako tak chápeme.
,,Alice, dáš mi krém?" opýtala sa Luna, ktorá ešte nebola namastená.
,,Ale ja nemám kremík..." rozhodila rukami. ,,Kde mám kremík..." a následne sme všetky tri (teda ja, Tina a Alice) zvolali:
,,Kremík! Silicium! S-I!" vyhlásili sme značku z chémie a rozrehotali sa. Naozaj triedna neprisypala do tej múky nejakú marišku?
Išla som na WC. Ale keď som sa snažila vyjsť von, ucítila som tlak. Zatlačila som viacej a viacej. Dvere boli zrazu sakra ťažké.
,,Neudržala si ju!" tleskla Denisa rukami. Zistila som, že sa Alice opierala o dvere.
A tak sme blbli. Prešli sme do druhej chodby a zdvihla som pohľad na tribúny. Toľko ľudí! Už sa to začína!
Trému som ani nemala. Nacvičili sme si to. Na generálke nám to išlo perfektne! So Silvie sme sa skamarátili. Klapalo nám to ako hodinky. Celé číslo. Tak načo mať trému? Len by to zhoršila.
Čakali sme v šatni. Jedli sme gumové medvedíky a kecali. Práve, keď sme prechádzali chodbou, aby menšie decká konečne zmĺkli, sa to ozvalo.
To.
To.
Ten zvuk.
Zvuk, z ktorého ma obliala horúčava.
Hlboký dunivý zvuk. Strašidelné zatrúbenie, ktoré sa z nízkeho tónu nieslo na vysoké. Pripomínalo fujaru. Alebo to... didžeridú, či ako sa to volá. Ten starodávny fúkací nástroj.
Zatrúbenie sa zopakovalo. Raz. Dvakrát. Trikrát. Malé deti, ktoré sme mali viesť už čakali nastúpené v červených sukničkách. Boli sme na rade. Ale... boli sme len štyri. Ja, Luna, Nina a Tina. (Mimo to- všetky sme tu na štyri písmená? Po anglicky? COOL!)
,,Čo robíte? Kde sú ostatné?" prišla k nám tučná blondína- nová vychovávateľka.
,,Idete!" zaškriekala mi nad hlavou kučeravá učiteľka, z ktorej sme mali na prvom stupni strach. Doslova nás strašila.
,,Nemôžeme, nie sme tu všetky!" začali sme tú vetu opakovať. Neverím. Toto sa môže stať hádam len mne!
Luna utekala preč. Kučeravá nás- teda mňa, Ninu a Tinu- začala tlačiť ku deťom, aby sme vystúpili na javisko. Ešteže tá hudba je stále rovnaká!
,,Ale nemôžeme, sme len tri!" namietala Nina. Zrazu som k nej začala cítiť staré kamarátstvo. Matthew Swag je už minulosť. Aj keď som ho minule našla na Instagrame. Ale nemal tam fotku s jeho tvárou. Ale aj Damien a Daniel ho sledujú, tak to musí byť on!
Zrazu pribehli Sarah, Luna, Alice a Adriana.
,,No kde ste?!" zúrivo sme na ne šepli. Bleskovo sme sa postavili do radu. Koľko to akože čakáme? Neprešla už celá hudba? No, nie, neprešla.
Stisla som Silvie ruku. No nie stisla- ľahko som ju chytila. Takmer som ju nedržala. Pozrela som sa na Ninu, ktorá akoby čakala na môj povel. Poprvýkrát v živote som sa cítila ako vodca. Ten, ktorý udáva smer ostatným. Tá uctená a najdôležitejšia, ktorú všetci počúvajú.
,,Ideme, Nina," povedala som jej a pokývla hlavou. Ona mi odkývla naspäť a vykročili sme. Na polceste som povzbudzujúco stisla malej Silvie ruku na znak toho, že je všetko v poriadku a mám to pod kontrolou. Že to bolo len drobné zaváhanie. Nič sa nedeje. Ale v duši som to tak necítila.
Na moje potešenie mi Silvie stisk opätovala. Mala som chuť usmiať sa. Ale kvôli efektu som ostala vážna. Srdce mi v tom momente podskočilo radosťou. Odstúpili sme a vytvorili polkruh. My, biele "bosorky" sme si kľakli a ja som ostala tak, ako som mala, na špičkách. Moje prsty trpeli.
Dlho bolo ticho. Čo ten zvukár idiot robí? opýtala som sa samej seba v duchu.
Veselá folklórna hudba sa spustila a dievčence začali tancovať. Snažila som sa na trápny začiatok nemyslieť. Nepomyslela som ale na to, že diváci netušia, ako dlho sme mali čakať. Takže si možno mysleli, že to tak je naschvál. Ach, kiež by. Mamka to video, podľa ktorého tancujeme, videla. Akurát by sme mali tancovať samé, bez menších detí.
Vyčkala som, kým dotancujú. Silvie sa na mňa otočila a pozrela sa, celá zmätená a neistá. Natiahla som smerom k nej ruku. Pricupkala ku mne a podala mi veľké husacie pero. Hádam to bolo celé krídlo!
Ozvalo sa zadunenie, asi omyl. Nastúpili sme si, cúvli dozadu a vykročili sme. Takmer ma porazilo.
Zabudla som počítať.
Nepočítala som doby. Moja myseľ bola úplne inde, a nepremýšľala som. Moja myseľ bola out. Ale moje telo to celé riadilo. Mozog nepracoval. Ale nohy a ruky to zachránili. Pohyby som robila sama od seba. Ako keby som bola program v Scratchi. Urobili sme to, čo sme urobiť mali. Všetko dobre. Uľavovalo sa mi. Keď sme mali robiť pohyby do štvorcov, omylom som už už išla dozadu. Našťastie, nie veľmi. Uf.
Urobili sme rad a zapojili sa ako zips. Začali sme robiť výklenky s rukami. Všetko dobre. Akurát... postrehla som zaváhanie úplne vpredu. Vedela som len, že som mala byť za Alice, ale keďže Proshamová chýbala, bola predo mnou Luna. Viac som nevedela, kto tam je. Úplne mi vyplo.
Zrazu Adriana (medzitým som si spomenula, kto tam vpredu vlastne je) začala robiť kruh. Čo to do riti robí?! Veď máme ísť dvojrad! Tá hlavná časť, kde je pointa nášho tanca!
Adriana sa hneď spamätala a urobila rad. Postavila som sa za ňu a viac doprava. Všimla som si, že Alice spadla šatka- ehm plienka- čo máme na hlave. Adriana mala ešte stuhu od kroja. Trčala jej modrá spod tašky. Nadvihla som pero skôr. Obliala ma horúčava. Preleteli po mne zimomriavky. Akoby som mala chrípku.
Ďalej sme "vymetanie" urobili správne. Išli sme robiť kruh. Kľakli sme si a ruky natiahli dopredu. Do nášho kruhu vstúpila dievčina v kroji, s doskami v rukách a mikrofónom v druhej ruke. Začala recitovať Lucijný stolček. Cítila som sa, akoby som mala horúčku. Mimovoľne som sa pozrela trošku na Karinu. Tá mi pohľad opätovala a videlo sa mi, že sa usmievala. Toto je najhoršie vystúpenie všetkých našich čias!
Ozvalo sa zadunenie a trúbenie. Na druhé som sa zdvihla a postupne so mnou ďalšie. Asi som bola prvá. No porazí ma. Mali sme to robiť naraz! Ale ja som šéfka- ja som pravá Lucy.
Urobili sme kruh a postupne brali menšie deti. Jedno ostalo. No jasné, veď predtým nám tučná malá blondína povedala, že jedno dievča sa zrazu vrátilo z dlhej maródky z teplôt, a prišla nedávno.
Odhrnuli sme sa preč. Ozval sa potlesk. No jasné- určite potlesk na útechu. Nepozerala som sa do očí žiadnej učiteľke. Vošli sme do našej šatne a vydýchli sme si ,že to máme za sebou.
A začali sme sa sťažovať. Prekrikovali sme sa jedna cez druhú.
,,Mám chuť do niečoho kopnúť, ale mám mäkké topánky!" zavrčala som a začala poskakovať na mieste.
Kučeravá vstúpila dnu. Bála som sa, že nám jednu strelí. Bola som zvedavá, čo povie.
Zastavila sa a pozrela na nás. Pokrútila hlavou.
,,Pokazili ste to. Hrozné. Hrozné," s týmito slovami aj odišla.
Luna bola červená a prešla si dlaňami po tvári. Vyzerala, že sa rozplače. Aj mne bolo na prd. Mala som hrču v krku. Ale držala som ju tak statočne, ako to len išlo.
,,Dievčatá, veď mi máme ísť prezliekať deti, nie?" povedala Tina a išli sme. A Tina ako zvyčajne, išla niekoho aj zabiť.
,,Ja Aďu zabijem, panebože!"
,,Hej, celé to dosrala!" pritakala som. Už som si ústa nestrážila. Načo.
Odovzdali sme perá. A prichystali sa... na červenú vlnu.
Bleskovo sme ako vo formule prezliekali dievčatá, len to tak svišťalo. A potom prišli ďalšie. Aj tie sme úspešne prezliekli včas.
,,No... aspoň toto nám ide... keď Adrianu nájdem, rozdriem ju v zuboch!" vyhlásila som, a posledné slová povedala tichšie, aby sa deti nezľakli.
Konečne išiel záver. Dostali sme sviečky, ktoré sme zapli a svietili na oranžovo. Elektrické.
,,To už bude smola, keď sa nám nezapnú..." skonštatovala som. Zapli sa.
Neustále som sa pozerala na svetelný točiaci sa kríž na stene. Neuveriteľne mi liezol na nervy. To na kerú riť tam je?!
Nakoniec sa rozsvietili svetlá a hybaj preč. Triedna sa pozrela na nás v šatni. Poprava číslo dva.
,,To čo ste tam stvárali?" vyzerala, akoby nás mala zabiť. Sarah sa začala sťažovať, že sa nestihla prezliecť.
,,Fakt tam to bolo nejak natiskané..." skonštatovala triedna. Aspoň ona má zmilovanie!
,,Dovidenia," mdlo som pozdravila a nakoniec som išla hľadať rodičov. Našla som ich na burze výrobkov.
,,No, daj mi veci, ocko ich odloží," povedala mamka a ja som podala oblečenie otcovi.
,,Máš všetko?" opýtal sa a prikývla som. Už som ich vlastne po závere videla úplne hore. Spoznali ma pri tanci vôbec?
Zatiaľ som sa sťažovala mamke a zakaždým, keď sa môj pohľad stretol s Adrianiným, bezočivo som na ňu fľochla. Tina zúrila. Všetky baby odmietali ísť zajtra do školy. Ja ale musím. Potrebujem od triednej štúdium dejepisu na olympiádu, na prázdniny.
,,A Dominicovia tu predávajú v bielych košieľkach," povedala mi mamka a nakukla som vyššie, staviac sa na špičky. Boli tam! Jeden Dominic a druhý Dominic!
Na tabuľke určite písal starší Dominic. Tak škrabe jedine on.
Snažila som sa im prihovoriť, ale namiesto toho som sa prihovorila Laure, ktorá predávala tiež. Keď sme odchádzali, starší Dominic sa na mňa neustále pozeral. Snažila som sa stret našich očí čo najdlhšie udržať. Bol ale neustále prerušovaný starými babkami a dedkami.
Zobrala som si horúcu čokoládu. Karovú čokoládu. Čokoládu po poprave. Usŕkala som si z nej, zatiaľ čo mamka tvrdila, že si žiadnu chybu v tanci nevšimla.
,,Dobrý deň," pozdravil Sam, ktorý prechádzal okolo. Hneď nato sa s mamou vracal a išiel preč.
,,Dovidenia," pozdravil smiešnym hlasom, či skôr tónom. Ako robot.
Oco sa neustále hneval, že aká som rozmaznaná, či čo. Doma som si pozrela nahrané video. Boli sme celkom pekne zohrané. Nebolo to až také strašné.
ČUS!
