Back to school- (prvá časť Nenávidím zradcov II)

«Nejnovější články | World of the LOTRhead

Vytvořit blog | Nápověda

Takže... už je to tu. Škola. Nočná mora zjavne veľkej časti nás všetkých. Tento článok som sa snažila odložiť na čo najneskôr sa to dalo, aby som netrpela zbytočnými mukami, ale keďže sme už ukončili prvý školský deň, doliezlo to aj na môj blog. Veľmi ma prekvapilo to, že už máme rozvrh, ale ohromil ma jeho obsah: V pondelok dvakrát matematika! (Učiteľka tvrdí, že sa to ešte zmení, takže asi príde spása...)

Inak, rozvrh nám učiteľka nechcela ešte bohvie prečo rozdávať. Tento článok zároveň prináša úspešné otvorenie novej ságy Nenávidím zradcov, ktorá ponesie názov Nenávidím zradcov II (pochopiteľne...).

ENJOY!

Trasúc sa od zimy (podľa mamky nervozity) som vystúpila z auta. Moje kroky smerovali k mojej najneobľúbenejšej a zároveň najobľúbenejšej budove. Skupiny žiakov sa tisli čo najrýchlejšie do bielych dverí na dopravnom ihrisku, aby svoje zmrznuté telá oteplili v ich škole. Ja som patrila medzi nich. Oblečené som mala nové nohavice so stredne veľkým bielym kvetinovým vzorom na ľavej nohe pod kolenom a na pravej nohe na stehne. Dole boli trošku rozstrapkané. Biele tenisky sa mi len tak mihali v rýchlej chôdzi. Ľadový vzduch sa mi zabáral do tela, keď prechádzal cez tenký sivý svetrík s čiernymi hviezdami. Pred tým najhorším ma zachránila rifľová bunda, ktorá mala na ramenách biele no... čipku? Na pleci sa mi hompáľala modrá taštička, ako keby pletená, s hnedým koženým ramienkom. Napriek mojím protestom som mala obuté silonkové ťapky. V ruke som niesla ružový dáždnik, aj keď nepršalo, bol dosť sychravo.

Keď som vošla do budovy školy, prekvapila ma náhla plnosť chodby. A neznámych tvárí bolo neúrekom. Nakoniec som uvidela Christinu a Lauru z druhej triedy a pretlačila som sa k nim.

,,Ahojte baby!" pozdravila som ich veselo a ony mi rovnako veselo odzdravil s úsmevmi na tvárach.

Christina bola zababušená v čiernej vetrovke. Bola dosť vysoká. Avšak úsmev jej ostal taký istý.

Laura sa mi videla ešte menšia, ako bola doteraz. Mala na sebe šaty. Proti chladu ju chránil len tenký biely svetrík. Jej mladšia sestra Livia k nám pribehla rovnako odetá, ako jej staršia sestra.

,,A to vám nie je zima? Ja tu mrznem! A to som už dnu!" opýtala som sa a prebehli mnou zimomriavky.

Sestry len svorne pokrútili hlavou. Odrazu som všetkých spoznávala: Matthew Standbuilding, Matthew z našej triedy, banda jeho kamarátov zo športovej triedy, bývalé siedmačky (teraz už ôsmačky), bláznivý Joe a partia iných žiakov, ktorých som poznala buď z družiny alebo z videnia.

Odrazu nás vyháňali do tried. Ako mám dopekla vedieť, kde mám teraz triedu? Čo ak to zmenili? pomyslela som si, a tak som len nasledovala Matthewa. Ten sa mi však stratil na prvom poschodí. A tak som dala na inštinkt, a vydala sa k svojej starej triede.

Bola tam! Pred ňou postávali Jacob, Simon, Thomas... skrátka niekoľko chlapcov z našej triedy. Popravde mi celkom chýbali. Keby potrebovali pomoc, ochotne by som im pomohla. Vlastne si ma ani veľmi nevšímajú, ale som im vďačná za to, že sa mi toľko neposmievajú a neodstrkujú ma z kolektívu ako dievčatá. A hlavne sa medzi nimi nenájde žiaden zradca...

,,Čaute, kde sú všetky dievčatá?" opýtala som sa ich, avšak pohľad mi zablúdil akosi k Jacobovi a Thomasovi. Nedočkala som sa odpovedi, no hip-hip hurá.

Odrazu sa všetky dievčatá vynorili na schodoch. No- všetky tak celkom nie. Chýbala medzi nimi Luna a Tina. Aspoň myslím. Pohľad mi každopádne zablúdil na Alice, ktorá sa ťapla do čela.

,,Prepáč, Lucy, ja som úplne zabudla! Donesiem ti ho zajtra, dobre?" chichúňala sa a ja s ňou tiež. Mala mi doniesť pamätník, už to sľubovala na koniec školského roka aj cez prázdniny.

,,Čo? Ale čo?!" dobiedzala Sarah. Odrazu sa na schodoch objavil okuliarnatý chalan z našej triedy. Ten mi asi jediný nechýbal.

,,Máme ísť dole!" kričal na nás, keďže chalani si húdli svoje.

To nás akože idú vyhnať von? V telocvični to na príhovor nevyzeralo... pomyslela som si a nasledovala som ostatných.

A príhovor riaditeľa bol skutočne von. V dave žiakov som sa snažila vyhľadať Matthewa Swaga. Nikde ho však nebolo. Dúfam len, že neodišiel zo školy... pomyslela som si, a tak som to vzdala a hľadala učiteľku. Uvidela som však len slovenčinárky, učiteľku geografie, a moju obľúbenú matikárku! Nevedela som sa dočkať matematiky. Konečne nastupovala späť! Aj mamka tvrdí, že som sa pri jej náhrade zhoršila. Ona vlastne nás prišla učiť z dôchodku...

A zrazu som takmer dostala infarkt. Tesne pri mne sa zjavila triedna aj s rozvrhom v ruke. Počkať... ona má rozvrh?! Už? To je ich nový rekord! ohúrene som si pomyslela a nahliadala doň rovnako ako ostatné spolužiačky.

Matematika... áno! Učí nás moja obľúbená učiteľka! Mala som chuť roztancovať sa. Matikárka bola jediná učiteľka na celej škole, čo stála za to...

Po hymne našej republiky a odchode do tried som konečne opustila školu. Vôbec som si to neužila, ako som plánovala...

No tak dúfam, že sa na Nenávidím zradcov II tešíte, zanechajte mi tu nejaký ten komentár alebo plus a

ČUS!