Love Your Life

Questions & Answers #1

Bonjour!

Myslím, že od tej doby, čo som naposledy vydala článok o zvieratách ubehla už celkom dlhá doba, a preto vám dnes prinášam tento slovenský Q&A (Questions & Answers) článok o cicavcoch. Dozviete sa viac o tom, kde jednotlivé druhy žijú, ako sa správajú alebo čím sa živia. Let's Read!

Úvod

Vyše 25% všetkých vegetačných zón našej planéty tvoria trávnaté územia. Charakteristickým znakom týchto rozľahlých otvorených oblastí sú chýbajúce stromy a dominantné postavenie tráv. Tieto rastliny sú také nenáročné, že na svoj rast potrebujú iba svetlo. Na miestach s nedostatkom svetla žiadna tráva nerastie. Preto sú tieto rastlinné organizmy schopné prežiť suchá i povodne, žiaru sálajúceho slnka i periodické požiare. Ani zuby miliónov hladných zvierat ich nemôžu nijak ohroziť, lebo spásaním nedochádza k poškodeniu koreňového systému pod zemou. V závislosti od konkrétneho regiónu majú trávnaté územia rôzne názvy: stepi v Ázii, savany v Afrike, prérie v Severnej a pampa v Južnej Amerike.

Ako uteká zajac poľný pred nepriateľmi?
Ak sa v blízkosti zajaca učupeného tesne pri zemi zrazu objaví nejaký nepriateľ, zajac z ničoho nič vyskočí a uháňa rýchlosťou až 80 kilometrov za hodinu. Potoky, riečky či ploty nie sú preňho žiadnou prekážkou, lebo tento hlodavec vie dobre plávať i šplhať sa. Okrem toho sa snaží svojho nepriateľa zmiasť a nebeží rovno, ale skáče zo strany na stranu pozdĺž kľukatej dráhy a zrazu úplne zmení smer.


Kde bývajú zajace?
Zajac cez deň odpočíva v neupravenom ,,pelechu", väčšinou v priehlbine, ktorú si sám vyhrabal. Tu čupí pritlačený k zemi a vďaka jeho ,,maskovacej" srsti ho takmer nevidieť. Spravidla má ňufák obrátený proti vetru, takže okamžite zavetrí všetkých prípadných nepriateľov.


Čím sa živia zajace?
Zajac poľný žerie trávu, bylinky, rôzne plody, huby, púčiky a korienky, ale nepohrdne ani drobnými živočíchmi či dokonca zdochlinami. Počas zimy ohlodáva lyko a kôru stromov a krov.


Čím sa zajac odlišuje od králika?
Zatiaľ čo zajac poľný žije samotársky ,,nad zemou", králik divý si buduje rozsiahle rozvetvené podzemné systémy chodieb, kde žije vo väčších skupinách. Okrem toho je zajac oveľa väčší, má väčšie uši a dlhšie nohy ako králik.


Prečo sa králiky označujú ako spoločenské zvieratá?
Králiky nežijú samotárskym spôsobom života, ale vždy sa združujú s veľkým počtom súkmeňovcov do obrovských kolónií. Zároveň majú medzi sebou úzky telesný kontakt. Aj podzemné nory obýva vždy niekoľko králikov naraz, pričom medzi nimi panuje prísny hierarchický rád.

Existujú slepé myši?
Mláďatá myší sa síce rodia slepé, ale k hlodavcom patria aj slepci z čeľade slepcovitých. Podobne ako krtkovia žijú pod zemou, kde zrak vlastne nepotrebujú. Ich očká veľkosti zrnka maku ležia celkom nefunkčne pod kožou. Na orientáciu vo svojich chodbách využívajú hmatové fúzy, ktorých belavý pruh sa tiahne od špičky nosa až k slepým očiam.

Bývajú ryšavky krovinné len v kroví?
Ryšavky krovinné sú obyvatelia otvorenej krajiny, kde sa sústreďujú pri okrajoch lesných porastov, v hájoch, sadoch, na krovinatých stráňach a v medzách, ale vyskytujú sa aj v poliach, trstinách, pozdĺž potokov a tiež v mestách a dedinách.


Aké stavby buduje myš panónska?
Oblasť výskytu myši panónskej siaha od juhovýchodnej Európy až po povodie Volgy, v strednej Európe sa vyskytuje napríklad na juhovýchodnej Morave a v Dolnom Rakúsku. Buduje spletitý rozvetvený systém podzemných chodieb, z ktorých niektoré vedú na povrch k malým sýpkam pripomínajúcim krtince.Tieto myši sem ukladajú svoje zásoby na zimu, väčšinou klasy a obilie. Preto ich predtým nazývali aj myši obilné. Odhryznuté klasy navrstvia na seba a zahrnú ich hlinou. V ich stavbách sa niekedy nájde až 10 kg zásob.

Odkiaľ má ryšavka tmavopása svoje meno?
Ryšavka tmavopása má chrbát sfarbený do hrdzavohneda, zatiaľ čo brucho je svetlé. Pozdĺž chrbtice sa tiahne tmavý pás, ktorý vyzerá, akoby srsť na tomto mieste bola spálená. Patrí k podčeľadi pravých myší s veľkými očami a ušami a dlhým chvostom.


Kam sa hrabú hraboše?
Hraboše sú drobné hlodavce so zavalitým telom, s krátkym chvostíkom, tupým ňufákom a malými očami a ušami. Svoje meno dostali podľa toho, že si pod zemou vyhrabávajú rozsiahle systémy nôr.


Prečo lesníci nemajú radi hraboše močiarne?
Hraboš močiarny sa živí hlavne trávou, semienkami, bylinkami, korienkami, niekedy i zdochlinami. V zimnom období však dosť často obhrýza kôru mladých stromov a krov, čo môže viesť k odumretiu dreviny. V lesných porastoch môžu tieto drobné hlodavce spôsobiť značné škody.

Žije hraboš poľný len v poliach?
Hraboš poľný je najrozšírenejší drobný cicavec v strednej Európe. Oblasť jeho výskytu siaha od južnej a strednej Európy až po Malú a Strednú Áziu a Sibírsku nížinu. Je typickým obyvateľom otvorenej krajiny a zdržiava sa na lúkach, pastvinách a poliach. V Alpách a vo Vysokých Tatrách sa rozšíril až do výšok 2 000 m nad morom.

Koľko mláďat mávajú hraboše?
Samička hraboša poľného môže po dvadsaťdennej brezivosti priviesť na svet 2 až 10 mláďat. Počas roka však môže byť brezivá v závislosti od dostatku potravy tri- až šesťkrát. Mláďatá sú samostatné už po 3 týždňoch a mladé samice môže mať už v treťom až piatom týždni života vlastné mláďatá. Ak spočítame všetky deti, vnúčatá a pravnúčatá z jedného rodu, zistíme, že hraboš môže mať počas jedného roka zhruba 1 000 potomkov. Preto nie div, že často dochádza k ich premnoženiu.

Aké stopy zanecháva ryšavka žltohrdlá a aké hraboš?
Keď myši pobehujú po snehu, zanechávajú v ňom odtlačky svojich labiek. Pri ryšavkách, ktoré patria k podčeľadi pravých myší s dlhým chvostom, zostáva v snehu tiež výrazná ryha práve po ch chvoste. Pri hrabošoch s krátkym chvostíkom možno jeho stopu pozorovať iba vo veľmi jemnom prachovom snehu.


Pri hrabošovi poľnom možno podobne ako pri iných hrabošovitých pozorovať cyklické vlny premnoženia. Každe 2 až 4 roky sa ich stavy výrazne zvýšia. V dôsledku nedostatku potravy, stresu z prítomnosti príliš veľkého počtu príslušníkov vlastného druhu a narastajúceho počtu nepriateľov sa však ich stavy počas krátkeho obdobia opäť drasticky znížia. V nasledujúcich rokoch sa populácia hrabošov opäť obnoví. Množstvo dravcov sa z 90% živí práve hrabošmi. Ich stavy kolíšu úmerne so stavmi ich koristi.

Čím sa odlišujú hraboše od hryzcov?
Hraboše sú veľmi prispôsobivé a podľa toho, kde sídlia, sa vyskytujú v rôznych formách odlišujúcich sa spôsobom života: hraboš poľný si buduje podzemné systémy chodieb v poliach a na lúkach, hryzec vodný žije v blízkosti vody. Oby druhy patria k podčeľadi hrabošovitých. Hryzec vie dobre plávať a potápať sa. Možno ich odlíšiť aj podľa postavenia horných hlodákov: hryzcovi stoja tieto zuby zvisle, hrabošovi poľnému smerujú dopredu.

Čím sa odlišujú krtince od kôpok hryzcov?
Pri budovaní svojich podzemných chodieb zhŕňa krt uvoľnenú zeminu hlavou a prednými nohami nahor, čím vznikajú známe krtince na povrchu. V krtinci nikdy nevidieť vchod do podzemného systému. Kôpky, ktoré vytvára hryzec, sú plochšie a pozdĺžne a zem je okrem toho premiešaná s trávou. Vedľa kôpky je vždy vchod do systému nôr.


Ako sa správa škrečok v ohrození?
Škrečok poľný meria od hlavy po chvost síce len zhruba 30 cm, keď však treba, dokáže sa poriadne brániť. Keď ho napadne nejaký nepriateľ, napríklad myšiak lesný, hrozivo sa vzpriami na zadných končatinách a naduje lícne vaky, čím budí dojem, že je omnoho väčší. Dokonca aj zlostne prská a škrípe zubami. V krajnom prípade sa vrhne na nepriateľa a môže ho nepríjemne poraniť svojimi ostrými hlodákmi.

Prečo má škrečok poľný tmavé bruško?
Väčšina živočíchov má na bruchu svetlejšiu alebo rovnako zafarbenú srsť ako na chrbte. Pri škrečkovi je to trochu iné. Pre svojich nepriateľov vo vzduchu je vďaka červenkastosivej až sivohnedej srsti takmer nespozorovateľný. Keď sa pri útoku postaví na zadné a ukáže tmavé brucho, väčšina útočníkov sa najprv naľaká. Tento okamih môže škrečok využiť na únik.



Myslím, že tento článok vás nijak nezaujal. Jednak preto, že je po slovensky a jednak... Nah, to je jedno. Každopádne díky za každý like a komentár

Au revoir
Sia