dolče vyta

Čo je zle s Nike a Converse?

V dnešnej dobe silnie povedomie o fast fashion značkách. Medzi prvé a najznámejšie fast fashion značky môžeme zaradiť h&m a Zaru, no pravda je taká, že väčšina značiek v nákupných centrách spadajú pod fast fashion, či už sa jedná o New Yorker, Bershku, Reserved či dokonca Desigual. Príčinou zriedkavého výskytu slow fashion značiek je to, že zvyčajne nemajú až také tržby a tým pádom si nemajú z čoho zaplatiť nájom. Kamenné predajde slow fashion značiek môžeme nájsť preto naozaj zriedkavo a väčšinou sa jedná o obchody obsahujúce viacero slow fashion značiek - pretože predajňa iba určitej značky by to zas neutiahla. Medzi takéto predajne patrí napríklad Freshlabels v Prahe. 

Ako už bolo v článku spomínané, povedomie o fast fashion je na vzostupe, avšak nedostalo sa ešte ku každému. Ak nemáte informácie o tom, čo to vlastne fast fashion je a v čom sa teda líši od slow fashion, odporúčame nasledovný článok na hpd, ktorý sa touto tematikou zaoberal a to Prvá časť článku o fast fashion od HarryLover (taktiež dúfame, že 2. časť vyjde čoskoro <3)

Často máme dojem, že drahé, častokrát až predražené značky, medzi ktoré môžeme zaradiť známe značky ako Gucci, Calvin Klein, Prada, Chanel či Louis Vuitton, sú zárukou kvality.

Kedysi to síce možno bola pravda, no v súčasnosti toto tvrdenie nie je žiaľ pravdivé a nie je to dôvod, kvôli ktorému ľudia uprednostňujú značkové oblečenie. Súčasne je značkové oblečenie viac zárukou dobrého spoločenského statusu a postavenia.

Značka síce má určitú kvalitu a je väčšinou aj viac kvalitná ako rôzne napodobeniny, avšak naozaj to nie sú rozdiely, vďaka ktorým by rozdiel medzi výslednou priemernou sumou za značkový kus a za napodobeninu bol až takého rozmeru, že by sme mohli povedať, že značka je o daný počet percent kvalitnejšia. Vo väčšine prípadoch si človek platí najmä za značku.

Celá fast fashion stojí na tom, že dané značky majú vysoké tržby a čo najnižšie výdavky. Zaručene najlepší spôsob, ako takúto situáciu dosiahnuť je dať vyrábať požadované oblečenie lacnej pracovnej sile, pod ktorú spadá najmä južná a juhovýchodná Ázia zahŕňajúc krajiny ako sú Bangladéš alebo India, avšak napríklad Primark našiel novú lacnú pracovnú silu v africkej Etiópii. Kontinenty môžu byť rozdielne, no vec, ktorá tieto krajiny spája je tá, že ľudia v týchto štátoch trpia extrémnou chudobou a teda je im dobrá aj práca, s ktorou zarobia síce iba niekoľko desiatok centov za celý týždeň, ale stále zarobia, čo je to, čo potrebujú pre uživenie sa.

Prichádza na rad otázka, čo s fast fashion majú značky Nike a Converse.

Fotografia Nike továrne v Bangladéši.

Ide o to, že značkám ako Nike a Converse sa podobne ako ff (fast fashion) značkám naozaj nevyplatí vyrábať svoje výrobky v Európe, pretože jednoducho najlacnejšia pracovná sila sa tu nenachádza. Tieto značky vedia, že ich značkové produkty si ľudia budú kupovať bez ohľadu na to, kde, kto a ako ich vyrába, preto by celému ich marketingu nedávalo žiaden zmysel sa zbytočne pripravovať o tržby a zisky.

Pre značky väčšinou býva charakteristické, že ich ceny sú nadmerné - čo je tiež jedna z príčin, ktoré dávajú ľuďom túžbu po ich produktoch, pretože síce človek by mal z hľadiska evolúcie viac preferovať lacnejšie produkty istej kvality ako tie drahé, prichádza tu paradox a to taký, že jednoducho nosenie značkových vecí dodáva človeku pocit, že on je tá VIP, čo má zrovna možnosť mať značkové produkty.

Nike (pod ktoré spadá od roku 2003 aj značka Converse, preto tieto dve značky budeme označovať zastrešujúcim pojmom Nike) využil stratégiu fast fashion obchodov a stratégiu značkových produktov pri nadmerné zisky, ktoré sa stávajú realitou, pretože Nike je (nie iba, no najmä) medzi mladými populárne čoraz viac.

Nasledujúce Converse sú nadizajnované tak, aby utvárali dojem opotrebovaných topánok, čím sa Converse riadi "distressed denim trend", čo v preklade znamená "trend zúfalého denimu alebo džínsoviny". Typický znak fast fashion je riadenie sa na základe aktuálnych trendov či dokonca ich vytvárania, ktoré má viesť k prilákaniu zákazníkov.

Celá ich stratégia spočíva v tom, že sa snažia docieliť to, aby ich produkty boli populárne, prinútili ich ľudí kúpiť za vysokú cenu, ktorá absolútne nepokrýva v rozumnej miere platy pre zamestnancov v ich továrňach. V roku 2006 bol zisk Nike 15 miliárd USD, čo sa rovná 21693800295,86 CZK, čo bolo pred takmer dvoma dekádami, preto je pravdepodobné, že za ten čas sa zisk spoločnosti Nike znásobil.

V čom je samotné Nike problematické?

Nielen, že Nike sa radí do fast fashion.

V roku 2018 bola spoločnosť Nike zažalovaná bývalými zamestnankyňami, ktoré vypovedali o sexuálnom zneužívaní a rodovej diskriminácii pri práci pre Nike, čo je vo fast fashion obvyklý jav a určite nie jediný, ktoré môžeme nájsť pri práci pod Nike.

Taktiež sa tu radí detská práca, nútená práca, obťažovanie a zneužívanie, ktoré žiaľ taktiež nie je raritou.

Etické problémy nie sú pri fast fashion tie jediné a často sú úzko prepojené s environmentálnymi.

Spoločnosť Nike získala najhoršie hodnotenie úrovne ekologickosti bavlny, ktorú využívajú. Pri pestovaní tejto bavlny sa totiž často pracuje s chemikáliami rovnako ako aj pri samotnej výrobe Nike produktov, ktoré často bývajú toxické a často po použití putujú do miestnych riek, kde sa miestni aj umývajú a pijú vodu.

Nike pracovníci neodstávajú dostatočné školenia v ich oblasti práce a aj napriek tomu pracujú 60-70 hodín týždenne (vrátane detí). Dostávajú v priemere 1,6 USD denne, čo je týždenne 242,97 CZK a 10,22€. 

Fotografia, ktorá dokumentuje bangladéšskeho chlapca pri šití športovej Nike lopty.

Aký je váš názor na "marketingové taktiky" spoločnosti Nike? Dozvedeli ste sa niečo nové alebo ste o celej Nike problematike už vedeli? Svoj názor môžete vyjadriť prostredníctvom komentárov.

+2

Zajímavosti

Autor: Yoo Sae-rom   |   Publikováno: 17.06.2023   |   Zobrazeno: 455x