The Book of Dead Girl

Another - No.1

Šum lístia popadaného na ošarpanom nádvorí narúšal kľud, ktorý naokolo panoval. Blonďavé dievčatko opäť sedelo na svojom zvyčajnom mieste, no tentoraz nemalo svoj zrak upretý smerom k nebu. Jej modré oko neustále kmitalo po riadkoch knihy, ktorú mala položenú na chudých stehnách. Napriek tomu, že iba nedávno dovŕšila šiesty rok svojho života, vedela celkom plynulo čítať. Mníšky boli nadšené, že aspoň jedno z tamojších detí má záujem o vzdelanie.

,,Sarah! Koľkokrát ti mám opakovať, aby si knihy neťahala von!" Skríkla na ňu žena stojaca pod vysokou klenbou kláštora. Dievča sa na ňu krátko pozrelo, no po chvíli sa opäť vrátilo k textu pred sebou. ,,Dočerta, ty si snáď hluchá alebo čo?!" Mníška začínala byť riadne vytočená, pretože dievčina ju jednoducho odmietala poslúchať. Od začiatku pobytu si robila, čo sa jej zachcelo a absolútne nedodržiavala pravidlá, ktoré mala už od počiatku stanovené.

,,Ach zlatíčko, nič nezískaš tým, že ma budeš neustále ignorovať." Žena sa pomaly vybrala k blondínke, ktorá zjavne nejavila záujem o to sa z miesta pohnúť. Prečo aj? Bolo to dokonalé miesto

nie len na premýšľanie, ale aj na dlhé rozhovory, ktoré viedla so svojím dlhoročným spoločníkom.

,,Otravná ženská."

Ozvalo sa tesne pred tým, než tučná postava pristúpila k dievčine. ,,Mala by si sa naučiť tolerovať starších." Žena jej vytrhla ošarpanú knihu z rúk. Sarah k nej zodvihla naštvaný pohľad. Neznášala, keď ju niekto rušil z akejkoľvek činnosti. ,,Vráťte mi to!" Blondínka nepríjemne prskla na mníšku týčiacu sa nad ňou. Avšak nedočkala sa ničoho iného len silnej facky, ktorá jej pristála na tvári.

,,Tá hnusná zmija. Nikto nemá právo na teba siahnuť. Hlavne nie taký podradný tvor ako ona!"

Zavrčal za ňou škriekavý hlas. ,,Ukľudni sa Kimiro. Teraz na to nie je vhodná chvíľa." Zašepkala potichu tak, aby ju počul iba démon, ktorého horký dych pocítila na svojom krku. Odpoveďou jej bolo iba nespokojné zašomranie.

,,Čo povie každé, slušne vychované dieťa?" Spýtala sa žena a povýšenecky sa pozrela na dievčinu.

,,Prepáčte sestra Theresia. Viackrát sa to nebude opakovať." Sarah s pretočením oka prerozprávala naučenú frázu.

,,Ešte, že tak." Mníška sa zvrtla na opätku, pripravujúc sa odísť preč. Avšak než tak spravila, otočila sa a prehovorila: ,,O desať minút bude obed, miláčik. Tak nech ťa tam vidím."

*******************

Všetci tamojší obyvatelia kláštora sedeli za mohutným dubovým stolom a jedli svoje porcie jedla. Len Sarah, ktorá mala svoje ruky zložené v lone, ticho sedela a neprítomným pohľadom skenovala tanier plný ovsenej kaše. ,,Ty nemáš hlad?" Prekvapene sa jej opýtala mladá brunetka vedľa nej.

,,Ani nie." Odpovedala otrávene blondínka, ktorá sa pomaly chystala na odchod. ,,Kam myslíš, že ideš? Ešte si nedojedla!" Hlas sestry Theresie zadunel tichou miestnosťou a tak všetkých vytrhol zo zamyslenia. ,,Nie som hladná." Dievčina hodila letmý pohľad na ženu na konci stola. Mala ovsenej kaše už plné zuby. Za posledné tri týždne nejedli nič iné a jej žalúdok si už žiadal voľačo lepšie. Niečo čo by dokázalo utíšiť jej hlad. Avšak posledná nádej na kvalitné jedlo skončila v pazúroch nenásytných démonov.

,,Nikam nejdeš! Nebudeme predsa plytvať tak drahocennou vecou!" Mníška nazlostene treskla rukami do stola. Štvalo ju, že blonďavé dievča už po niekoľkýkrát odmietlo akúkoľvek stravu, ktorá jej bola prichystaná. Aj keď to bola iba ovsená kaša. ,,Povedala som, že nie som hladná!" Zasyčala cez zaťaté zuby. V miestnosti sa razom znenazdajky ochladilo a na vlhkej, kamenej stene sa mihlo niekoľko zlovestných tieňov.

,,Sestra Theresia, myslím, že nemá zmysel rozčuľovať sa nad takým malým sopliakom. Nechajme ju pár dní vyhladovať, aby si uvedomila, čo je pre ňu dôležité." Jedna zo starších mníšok uprela na tučnú ženu svoj chladný pohľad.

„Skvelý nápad, nemyslíš Sarah?"

*************

Čas so pomaly blížil k tretej hodine ráno. Blondínka ešte stále sedela na posteli, pozorujúc tmavú oblohu, po ktorej lenivo plávali šedé búrkové mračná. ,,Dnes je ten deň." Zašepkal chrapľavý hlások u jej ucha. Dievčatko obrátilo zrak k vlkovi, ktorý sedel vedľa nej a zahľadela sa do jeho karmínových očí. „Si si istý, že sem Pastier príde?" Spýtala sa ho. V kláštore strávila príliš mnoho času než mala v pláne, no Pastier sa stále neukázal. Možno sa zmýlila a jediné čo teraz bude musieť spraviť, je zlikvidovať bandu nechutných démonov, ktorý sa priživujú na životnej sile mladých chlapcov.

„Nemajte strach princezná, Pastier už je na ceste." Démonov zlovestný úškrnok sa postupne rozprlinul v záplave čiernej mlhy. Sarah svoj pohľad opäť stočil k oknu.

„Dúfam, že máš pravdu Kimiro."

************

Opatrne našľapovala po klzkých kachličkách. Potichu prešla okolo izieb ostatných mníšok aj keď vedela, že ani jedna sa z nich sa nenachádza na svojom mieste. No aj cez tento fakt musela byť ostražitá, pretože Zartisi vedeli byť niekedy naozaj vypočítavé mrchy. Avšak neboli zjavne dosť opatrné, keď medzi seba pustili nebezpečné stvorenie, ktorým bola práve Sarah.

Potom čo zišla po schodoch a prešla okolo vstupných dverí, zahla za roh a dlhou temnou chodbou, ktorú občas osvietil belasý mesiac skrývajúci sa za oblakmi, sa vydala smerom k masívnym dverám vedúcich do kapličky.

Za Sarah sa pomaly tiahol čierny tieň, ktorý sa občas sformuloval do obrovitánskeho vlka s karmínovými očami. „Pastier už je blízko." Zašepkal jej do ucha a vzápätí sa na chvíľu niekam vytratil. Blondínka na malý okamih zastavila a svoj pohľad stočila k oknu. „Prepáč Pastier. No vlk tvoje stádo objavil skoršie."

********

Zaprela sa do dverí, ktoré sa následne otvorili s tichým zaškrípaním. Dievčatko potichu vošlo dnu a zahľadelo sa na mníšky kľačiace na zemi, ktoré v zopätých rukách držali kostené prívesky a modlili sa k rozsápanému telu mladého chlapca, ležiacom na oltári.

„Príjmy tento vzácny dar, pane náš." Sestra Theresia pozdvihla kalich s chlapcovou krvou a následne sa z neho napila. Jej vráskata koža razom dostala mladý nádych, ostatne ako celé jej telo. Ostatné ženy zvýšili svoje hlasy a nasávali silnú energiu, ktorá sa okolo nich vlnila.

Sarah si hlasno odkašlala, len aby upozornila na svoju prítomnosť. Mníšky sa strhli zo svojej agónie a prekvapene sa pozreli na malú blondínku. „Sarah, miláčik, prečo nie si vo svojej izbe?" Sestra Theresia k nej pomaly pristúpila. Nechápala ako sa dievčatko dozvedelo o tom, kde sa nachádzajú. Tak pracne sa snažili pred ostatnými deťmi utajiť svoje tajomstvo. No malá zvedavá Sarah na to akosi došla. A to ju nie príliš tešilo, pretože sa jej teraz musela zbaviť.

„Hra na schovávačku sa skončila, drahá Eisheth. Našla som ťa." Zaškerila sa blondínka a upriamila na démona svoje oči.

V tom modrom sa mihali zlovestné tiene, ktoré sa vysmievali Eishethinej nepozornosti.

A v tom karmínovom...

V tom bola len túžba po démonej krvi.