HryProDivky.cz
Zviera alebo človek? #2
(Upozornenie: Náhodne mením tvar písania, nebude stály, raz bude ako scénar, raz ako RPG, raz ako príbeh, takže si nezvykajte...raz česky, raz slovensky. Neviem prečo. Nemám dôvod. Dúfam, že to nevadí nikomu. Čusss!)
Po víkende si každá hlava musí zvykať, že je už pondelok. Lucy sa pokojne hojdala na stoličke a opakovala si literatúru. Ich učiteľka mala taký monotónny a tichý hlas, že sa čudovala, že na hodinách stíha písať poznámky a k tomu ešte znova nezaspať. Mali by zakázať tento predmet učiť na prvej hodine a k tomu v pondelok. Lucy mala vďaka skorému vstávaniu strapaté vlasy, a teraz si ich česala dreveným hrebeňom, lebo s plastovým jej strašne elektrizovali vlasy. Vtedy vyzerala ako by dostala šupu elektrinou.
Zazvonilo. Lucy zabedákala a hlavu si oprela o dlane. Jej zajačie uši jej pri tom bránili vo výhľade, a skoro dostala infarkt, keď jej brat veselo vyskočil na lavicu.
,,Ty si totálny debil!" strčila ho Lucy, ale ten sa iba so smiechom prizeral. Lucy nemala chuť sa s ním mordovať. Kolosálne zazívala, a keď učiteľka vošla do triedy, a jej kamarátka, ktorá sa tak často líčila, až to bolo nepríčetné, si sadla ku nej do lavice. Zhodou okolností mali rovnaké mená, avšak povymýšľali si prezývky, na ktoré si už aj učitelia začali zvykať.
Lucy veľmi neochotne zobrala do ruky pero, a unavene opisovala poznámky. Popri tom sa neustále otáčala za najkrajším chlapcom z triedy, teda, aspoň podľa nej. Fred často nosil hodinky, ale mal dobrú taktiku, ako nepozorovane nahliadnuť do mobilu. Dnes sa stalo to isté. Hodinky nechal doma, ale za každým jej pohľadom vytiahol mobil v strašne elegantnom kryte, a na prstoch jej ukázal čas, čo ostával do konca vyučovacej hodiny. Cez prestávku sa Lucy išla odreagovať na WC tak, že otvorené dvere s buchotom zatvárala, na čo sa tá druhá Lucy pohoršene na ňu dívala. Stále za ňou chodila, aby si mohla upravovať svoje ružové vlasy a mašľu na krku. A stále, keď vytiahla pudrenku, sa Lucy ukryla do jedných z náhodne vybratých kabíniek a zabachla za sebou dvere. Nanešťastie, asi dvakrát vošla do toho vecka, kde bol pavúk s mimoriadne dlhými nohami, a preto musela s tichým krikom ako raketa z kabínky vystreliť.
Druhá hodina bola biológia. Tam aspoň mala Lucy viacej pokoja od tej druhej Lucy, čo sa neustále líčila, lebo jej brat bol v biológii totálne out, preto museli sedieť spolu, aby mu mohla Lucy pomáhať. Lucy sa rada učila o zvieratách, ale nanešťastie práve dnes preberali obrúčkavce a pavúkovce, čo ju totálne zlomilo.
Tretia hodina bola trocha optimistická. Na informatiku sa totiž Lucy vždy tešila, pretože učiteľka sa nezvykla prechádzať pomedzi nich a kontrolovať ich prácu, takže si mohli kľudne písať cez mail.
Bon007: Zdravím, ségra, čo robíš?
LucyB899: Sedím.
Fox666: Dojemné.
ToyLucy422: Hej, Lucy, neskočíš po vyučku so mnou kúpiť novú pudrenku? Tá stará, ako sa zdá, to už má za sebou.
LucyB899: Tak na to zabudni.
Bon007: Vidím, že moju sestru nemáš dobre naštudovanú. Ešte sa ti nepriznala, že tvoje líčenie nenávidí?
ToyLucy422: Ale choď, ty hlupáčik, samozrejme, že o tom viem. Ale to jej nezabráni, aby sa so mnou nebavila, či nie?
Fox666: Môžete si tie babské reči nechať pre seba? Mňa také neza.
,,Blíži sa koniec hodiny, odošlite mi svoje prezentácie!" zadunel hlas učiteľky, a Lucy a spol. zmeraveli. Rýchlo dorobili, čo sa dalo, a odoslali mailom učiteľke svoje práce.
Na štvrtú hodinu sa Lucy tešila najmenej. Na geografii by učiteľka neustále písala písomku, ale našťastie chýbala, takže mali suplovanie. Lucy ledabolo napísala poznámky a išla ich ukázať asi tej najotravnejšej učiteľke na škole. Kým ich georgafiu učil asi ten najzábavnejší učiteľ na škole, čo pôsobil prísno, ale humor mu nechýbal, všetko klapalo, a geografia patrila medzi Lucyine najobľúbenejšie hodiny. Asi toho najsprostejšieho žiaka Thomasa si vždycky podal, čo Lucy vždy iba polepšilo na nálade. Teraz sa bohužiaľ, všetko zmenilo.
Na piatej hodine ich učila učiteľka, čo došla vyučovať iba na jeden polrok, pretože jedna z ich najobľúbenejších učiteliek išla na operáciu. Dosť Lucy zložilo, keď sa dozvedela, že tá bezva učiteľka nastúpi do práce až nabudúci školský rok. Bol iba máj, takže si ešte počkajú. Učiteľka doniesla školský uhlomer a pravítko, ba dokonca z niekadiaľ vyhrabala aj obrovské kružidlo. Napísala veľkosť strán danného rovnobežníka, a vyvolala ryšavého chalana s amputovanou rukou, čo sa Lucy videlo nespravodlivé. Ten chalan bol jej kamarát, ktorý mal animalizmus líšky, preto ho prezývali Foxy. Hoc jej ďalšia kamoška, čo bola tiež bielovlasá a mala rovnako ako on animalizmus líšky protestovala, že je to dievčenská prezývka, odpinkali ju ako tú pingpongovú loptičku.
,,Foxy, k tabuli!" zavelila učiteľka, Foxy sa meravo postavil a prekvapene na ňu hľadel.
,,Odkedy ma voláte Foxy?" uškrnul sa.
,,Odkedy je zemeguľa guľatá, nech ťa to nezaujíma," odpovedala mu, a strčila mu fixku do ruky.
,,Tak, čo urobíš ako prvé?" prebodla ho pohľadom.
,,Asi budem ďalej čumieť na tabuľu?"
V tom momente učiteľkina ruka letela na jeho hlavu a capla ho.
,,Jau! Pani učiteľka, nebite ma, ja za to nemôžem, že som od prírody sprostý!" skríkol Foxy, za čo si vyslúžil ešte jednu. Lucyin brat sa iba natriasal na stoličke od potláčaného smiechu a Lucy spolu s ním. Fred sa chytal za hlavu, ale bolo na ňom vidieť, že aj jemu je do smiechu.
,,Že- ,pani učiteľka, nebite ma, ja za to nemôžem, že som od prírody sprostý!'. To ma dostalo! Kde sa to, preboha, nabralo v tej tvojej ryšavej hlave?" smiala sa Lucy po matike. Foxy iba pokrčil plecami:
,,V mojej hlave sa zrodilo veľa sprostostí."
Partia akurát odchádzala zo školy. Náboženstvo im odpadlo, za čo bola Lucy vďačná. Práve sa motali domov, pri čom rozoberali Foxyho nápady, čo sa zrodili v jeho hlave. Nakoniec, keď tak Lucy premýšľala, len vďaka nemu sa každý hrozný deň v škole premení na veselý a usmiaty.
