Dear Rider #5

«Nejnovější články | World of the LOTRhead

Vytvořit blog | Nápověda

Takže. Nebojte sa, toto nie je posledná kapitola. A človek, čo sa mu tento story nepáči, má smolu. Tak skoro s tým neskončím... #DearRiderForever

Túto kapitolku venujem znova Akalik, keďže rovnako ako jedna hlavná postava stratí druhú, tak aj my sme stratili Maki. Keď toto čítaš Maki, ver, že ja stojím vždy za tebou.

Ale nebudem sa tu vykecávať, poďme na to!

Kapitola piata- Koniec

Celú noc som nemohla spať. Krútila som sa na posteli ako ventilátor, pričom som raz skydla z postele. Neustále som sa strhala na to, že počujem ten úprimný a pokojný hlas, pričom ma prenasledovala vidina čierneho auta Ford Mustang Shelby. Okolo tretej v noci som sa dokonca posadila a pomyslela som si, že idem za tou islamskou starou ženou a jednu jej vylepím. O štvrtej, keď som to už nezniesla, som pootvorila dvere a desať minút som sa dívala na tmavý Ford Mustang. Okolo pol piatej som konečne zaspala, ale o pol siedmej som sa prebrala na hukot brány. Zhíkla som a bleskovo som sa obliekla.

Opatrne som vykukla von a zbadala Torresa aj so svojimi pomocníkmi, ako sa už prechádzajú sem a tam. Keď zašli do jednej z miestností, nečujne som zbehla dolu schodmi. Po dlhej dobe som vyslovila meno auta, keďže väčšinu času som ho oslovovala ,kamarát' alebo ,kamoško'. Svetlo vpredu zasvietilo načerveno.

,,Lucy?" ozval sa pokojný mužský hlas.

,,Som tu...neboj sa, som tu..." položila som dlaň na jeho kapotu.

,,Ja sa nebojím. Som s tebou."

Usmiala som sa.

,,Ale ja sa bojím. O teba. Celú noc som nespala."

,,Naozaj?"

,,Áno. O štvrtej som sa na teba pozrela. Cítila som sa hrozne. Cítim sa hrozne."

Ozvali sa kroky.

,,Radšej už choď..." poslal ma Ford Mustang preč. Odbehla som za roh. O stenu sa tam opieral Michael. Keď ma zbadal, chytil ma za rameno.

,,To bude v poriadku..." povedal.

Pokrútila som hlavou. Už nič nemôže byť v poriadku.

Torres a jeho pomocníci pristúpili k autu. Zbadala som Saru a Zoe, ako sa schovali do jednej z miestností. Billyho som nevidela.

,,Tak teda... môžeme začať!" prikázal Torres a jeden z pomocníkov si nasadil ochranné rukavice a pristúpil k autu. Do mňa udrelo milión bláznivých koní a rozbehla som sa k autu. Rozcapila som sa na jeho kapotu a ruky som roztiahla, ako som najďalej vládala. Bola som taký ,živý štít'.

,,Ani sa ho... nedotknete!" zavrčala som. Torres sa usmial a zatváril sa zmätene.

,,Lucy, nevieš do čoho sa pletieš..."

,,Ja viem do čoho sa pletiem, Torres! Práve demolujete morálku Knight Industries!" odsekla som mu.

,,To nie je tak!" cúvol Torres. ,,My sa ju práve snažíme vylepšiť! KARR bude stopercentne úspešný!"

,,Nikdy nebude dostatočne úspešný ako toto auto, to si zapamätajte! Jemu sa nič nevyrovná!" zabodla som pohľad do Torresa.

,,Tak dosť Lucy! Choď preč! Toto je osobná vec Knight Industries a ty..."

,,A ja čo?! Vy ste nestáli oproti šialenej ženskej, ktorá vám chcela streliť guľku do hlavy! Vy ste nevytrhli Michaela z pazúrov nejakých teroristov! Vy ste si ani zďaleka neprešli tým, čo ja, a myslíte si, že ja nepatrím do Knight Industries?! Ak som nepatrila, tak už patrím, a z toho sa nevyvlečiete! Sarin otec to sám povedal, že som človek Knight Industries!"

,,Odvlečte ju." akoby nič povedal Alex Torres a mňa zdrapil pár mocných rúk.

,,NIE! NEOPOVAŽUJTE SA! PUSTITE MA! PRESTAŇTE!" začala som kopať muža, čo ma zvieral, preto mu na pomoc pribehol druhý.

,,NIE! NIE! KITT! KITT!" vrieskala som, kopala, hrýzla, škriabala. Bláznivo som sa metala, kričala som mužom do ucha, ale nič nepomáhalo.

,,KITT! KITT!" kričala som, až mi išlo roztrhnúť hlasivky. Chlapi ma strčili do rúk Michaelovi, a povedali mu, že ak ma k nim pustí, tak to auto už v živote neuvidíme. Podľa mňa ho neuvidíme aj tak. Začula som, že aj on sa hneval.

,,To nemôžete urobiť." počula som ho.

,,Ale môžeme, KITT. KARR bude taký ako ty, akurát mu dáme žltý laser." ľahostajne odvetil Torres. Mala som chuť ho roztrhnúť. Rovnako, ako moja teta, aj z neho sa stalo monštrum. Nečakane.

Vykukla som spoza rohu. Michael mi začal veriť, a pustil ma. Jeden z pomocníkov otvoril dvere a vošiel do auta. Odhalil KITTov čip.

,,Prosím, pán Torres," žalostne prosil KITT. Začali mi stekať slzy po tvári.

,,Prosím...pán Torres..." jeho hlas oslabol. Čip uložili do skrinky a uzavreli ho. Rozplakala som sa. Objala som Michaela a slzami som mu zmočila rameno. Zaslepená slzami som sa pobrala sama netušiac kam. Oprela som sa o stenu a pomaly sa zosunula na zem. Začala som sa zvíjať v nepredstaviteľných mukách. Po chvíli som sa upokojila, ale stále som sa veľmi triasla. Uvedomila som si, že sedím vonku. Vyšla som zadným východom.

Celý deň som sedela von a pozerala sa, ako KITTa odvážajú preč. Zmohla ma ďalšia vlna sĺz. Stekali mi po tvári a padali na zem.

,,KITT... nikdy na teba nezabudnem... bol si úžasný kamarát..." zašepkala som za kamiónom, v ktorom sa nachádzal. Utrela som si slzy, vošla dnu a zavrela sa do svojej miestnosti. Celý čas som sedela pri okne a pozorovala vtákov, čo lietali po oblohe. Akú majú slobodu...kopec možností...

Ja som už svoju slobodu a možnosti stratila...

Ježiši... ja som sa pri tom skoro rozplakala... rovnako, ako keď som sa dozvedela, že Akalik končí s blogom... teraz môžem čítať leda svoje články...