Pokračovanie-Uspávanka strachu
2.Kapitola
Cesta by nemala trvať dlho no pre mňa to bol asi celý rok....rok plný spomienok na mamu a priznávam že občas spadla aj tá slza.Ale čo by ste robili na mojom mieste??Po dalsej chvilke spomienok som konečne zaspala.Zobudila som sa až na silné buchnutie dverí,Opatrne som roztvorila oči a oslepili ma slnečné lúče sálajúce z okna.Obzrela som sa a uvidela otca ako berie krabice z kufru.Vyliezla som von a nadýchla sa toho sviežeho vzduchu.Nebol taký ako v Phoneixe pretože tu nebolo toľko piesočnatých časti a narozdiel od Phoneixu tu nebolo tak sucho.Práve naopak,vzduch mi pripadal o moc vlhší rovnako ako príroda bola rozmanitejšia a zelenejšia. Ked ma uvidel otec povedal "Prepáč zlatko nechcel som ťa zobudiť." Nahodil menší úsmev ktorý bol tak falošný až to kričalo no na jeho 35 ročnej pokožke sa vnimal celkom normálne.Otec mal hnede vlasy a orieškovo karamelové oči ktoré som po nom zdedila.Bol svalnatejšej postavi a jeho tvár mala ešte zopár vrások vďaka jeho neustálemu usmevu. No teraz bola jeho tvár celá vyčerpaná a ledva chodil.Až po tom som si uvedomila že celu cestu šoféroval a ani raz sa nezastavil."To nič oci nechaj to tak ja to hore už nejak vynesiem ty sa chod teraz aspoň na chvilu vyspať." Povedala som s náznakom úsmevu ale otec sa nedal." To nič Clary ja to urobím len..." Nestihol dopovedať pretože mu zazvonil mobil, s prosbou sa na mňa otočil a ja som len prikývla. Otec odkráčal kamsi za roh a ja som začala brať krabice a ukladať ich na seba aby som ich mohla vziat viac. Dala som ich 3 na seba no ale aj to ma prevyšovalo ale už mi to bolo jedno.Vzala som všetky tri do ruky a kráčala po Vydláždenom chodniku smerujúcemu k vchodovým dveriam ked v tom vrchna krabica kde bol porcelán sa začala kymácať.Ako som sa pozerala na krabicu potkla som sa a skoro zletela.Tie dvekrabice naštastie nespadli ale vrchna už pomaly padala a ja som sa rozlučovala so životom ked v tom niečia ruka schytila krabicu.Pozrela som sa tým smerom a uvidela chalana asi v mojom veku.Mal tmavo čierne vlasy v rozstrapatenom štýle a svoje svetelne zelen oči upieral na mna.Mal na sebe bielu košelu s modrou kravatou.Košela mu obtahovala telo a tak mu vinikali jeho svaly na bruchu ktore mal teda poriadne,rukávy mal vytiahnute po lakte a modro čiernu kravatu mal uvolnenu okolo krku.Vyzeralo to ako uniforma iba trochu upravená v jeho štýle."Ahoj...som Jace. Stahuješ sa sem?" Spýtal sa a usmial sa.Až teraz som si uvedomila že je o hlavu vyšší než ja."Ahoj ano prave som chcela dať dnu krabice takže prosím mohol by si mi ju dať?" Opýtala som sa totiž nemala som naladu na nieake zoznamovanie."Nechcem sa ťa dotknuť ale skoro su tu krabicu pustrila a ako vidím.." pohrkal s nou trochu."Je v nej porcelán takže ti pomôžem" Odpovedal a z auta zobral ešte jednu. "Ako chceš.." Začal som kráčaž k dveriam a potom som skoro onemela dom bol prekne veľký a naozaj nadherny.Hned ako som vstupila uputal ma kryštalový luster vysiaci rovno s strede miestnosti.Na okraji steny sa vznešene týčilo nadherne schodisko.Položila som krabice na drevnný stol na ktorom bola váza s čerstvo natrhanými ružami.Musela som povedať že sa vyplatilo aj s mamou šetriť na niečo taketo nadherne,kiežby to videla.Pomyslela som si a znova sa mi tlačili slzy no kôli Jaceovi som ich zadržala.Potom mi pomohol zo zbitkom a napokon sa ku mne otočil."Tak už je kufor prázdny ale slubujem že sa ešte uvidíme....nová." Povedal a zamaval mi potom zbehol k vedlajšiemu domu.Takže nový sused.
................................................................................................
O týžden neskôr
Bol pondelok ráno a ja som šla prvý den do novej školy.Srdce mi bilo zvedavostou ale ak´j starchom z nového prostredia.Z maminej smrti som sa stále nedostala ale už som sa pred inými nerozplakala pri rozhovre o nej a to som považovala za velký uspech.Mala som na sebe marhulove tričko,čierne kratasy a takisto čierne topánky:https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/736x/77/08/ca/7708ca3a9f386056b87bc77cc2ca1f94.jpg
Do školy som šla autobusom pretzože otec už šiel do práce.Ked som bola pri škole nervozita vyrastla a ja som sa začala strachovať či ma príjmu no nakoniec som sa odhodlala vstupiť do arealu školy.
Koniec druhej kapitoly...
HryProDivky.cz
Komentáře
emabrk(BEAUTIFUL HORSES)
no na to že je to slovensky tak jsem tomu celkem rozuměla
sarah01129(ANIME!)
emabrk: Som veľmi rada že sisi dala tu namahu a prečítala to a ešte k tomu aj v slovenčine xD a budem strašne rada ak by si čitala aj nadalej pretože to už začne byť zaujímave a dufám že sa ti moj príbeh páči