Luna rada píše veci bez zmyslu

Poviedka bez názvu

Awoy!

Mám tu menšiu poviedko-súťaž z nudy. Kto vymyslí najlepší názov poviedky dostane 3 plus.

Jej tiché kroky prerušovali nepríjemné ticho zámku. Síce bola v zámku len 25 rokov ale poznala ho lepšie než zvyšok služobníctva. Pri dverách už stál jej osobný stráca Marcario v slávnostnej červenej kombinéze s medveďov kožušinou. Jeho pani nevyzerala o nič menej elegantne. V svojich tmavomodrých šatách so striebornými stuhami dokázala očariť každého muža ktorý ju videl. Náznaky vrások na jej tvári len odzrkadlovali jej starosti. Mladučká kráľovná musela viesť vojnu proti barbarským kmeňom zo susedstva. Macario si ju ustarostene prezrel. Na jej tvári nebolo vidieť starosti ktoré jej zrejme spôsobila návšteva vyslancov z ríše ktorá s nimi viedla vojnu. Musel priznať že aj jeho to trápilo nejednu noc. Podoprel jej rameno čím jej dal najavo podporu z jeho strany.  Potom pootvoril dvere. V priestornej sieni nazývanej aj sieň Drakhena stálo 12 mužov v rovnakých čiernych rovnošatách so symbolom javorového listu. S neutrálnym výrazom vošla do siene ale vo svojom vnútri túžila zabiť ľudí čo jej zavraždili rodičov. Pohľadom hľadala onoho vraha. Keď ho našla,musela sa krotiť aby nesiahla po dýke ukrytej vo vrecku pre každý prípad. Mal oblečený znovu ten honosný zlatý plášť ktorý mal na sebe aj pri tej udalosti. Ešte na ňom uvidela fliačiky od krvi jej rodičov. Netušila ako mohol byť ten muž,ich vodca,tak krutý. Keď ju muži uvideli, pokľakli si na kolená. Ich vodca povedal. ,,Dobrý deň Evelin Drewen. Prijmite prosím našu žiadosť o mier a s ňou aj dary ako odškodné." povedal a podal jej veľkú truhlicu vyzdobenú diamantami a rubínmi. Hlavný vzor bol ornament rodu Arrkov. Vo vnútri bola peňažná hodnota milión zlatých a nejaké šperky. ,,Veľmi si cením vašu žiadosť o mier," začala a krotila chuť ho zaškrtiť.,,ale táto truhlica," ukázala na truhlicu so šperkami ,,vôbec nevynahradí milióny ľudských životom ktoré padli vo vojne." povedala a na konci si ešte odfrkla čo bolo pre kráľovnú maximálne nevhodné,ale Macario si všimol že by bola schopná urobiť aj niečo oveľa ale oveľa horšie. Vodca nepriateľských kmeňov dostal strach z mladej ženy čo stála pred ním. ,,A máme tu pre vás ešte niečo." povedal a vytiahol si z pošvy meč. V skutočnosti bol jeho vlastný. Evelin sa meču chytila a pocítila legendárnu silu ktorou bol meč opradený. Už počula o jeho sile a o sile Mithrilu,kovu z ktorého je vyrobený. Bol taký čistý že sa v ňom videla. Mala pocit akoby ho krv nepoškrvnila. ,,Ďakujem." hlesla. 

Tak,the end.

Vaša

Luna632

Nový komentář

Přidávání komentářu je povoleno pouze přihlášeným uživatelům. Zaregistruj se a přidej sem svůj komentář.