HryProDivky.cz
Modrá lagúna (5. kapitola)
Bonjour!
Dnes nadišiel ten deň, kedy vydám ďalšie pokračovanie mojej knihy Modrá lagúna ^^ Ak si už story nepamätáte, môžete si to prečítať tu:
4. kapitola
3. kapitola
2. kapitola
1. kapitola
5. kapitola
Pomaly sme sa prechádzali popri mori. Sophie civela na more, akoby videla jednorožca. Adam -ako vždycky- hľadel na tablet a hral nejakú blbú hru o zombíkoch. Takže sa raz takmer skydol na zem. Ja som bola ticho a kráčala som za rodičmi.
---
Keď sme prišli do hotela, už sa pomaly stmievalo. Spýtala som sa mamy, na ako dlho sme sem vlastne prišli. ,,Na týždeň." povedala mi a ja som v tej chvíli takmer zvýskla od šťastia. Zobrala som si knihu a chcela som si sadnúť na gauč, ale tam už ležal Adam. Vyplazil mi jazyk a zapol telku. Zamračila som sa a sadla som si vedľa Sophie.
Keď sa zotmelo už úplne a ja som začínala byť unavená, rozhodla som sa ísť osprchovať a ísť spať. Bolo to síce skoro, ale bolo mi to úplne jedno. Tak som sa osprchovala a ľahla som si na moju posteľ. Zaspala som však až vtedy, keď už išli spať aj rodičia, zhasli svetlo a všade bolo úplné ticho a tma.
Ráno, keď som sa zobudila, nikto ešte nebol hore, hoci slnko už svietilo. Potichu som vstala z postele, vlasy si stiahla do gumičky a išla som do kúpeľne. Umyla som si zuby a keď som sa vrátila, mama už bola hore. ,,Dobré ráno!" ,,Ahoj! No ako si sa vyspala?" opýtala sa ma. ,,Fajn." odpovedala som jej s úsmevom. Prezliekla som sa - dala som si rovno plavky a na to biele tielko a žlté kraťasy.
Keď konečne všetci vstali, mama začala robiť raňajky. Dojedla som ako prvá a ešte chvíľu som sedela pri stole. Je tu fajn, rozmýšľala som v duchu, ale škoda, že tu nemám svoju izbu... sklamane som skonštatovala. Mama povedala, že dnes pôjdeme na pláž.
Mama pobalila do jednej tašky všetko, čo sme potrebovali. Zamkli sme izbu a vyšli z hotela. Rýchlym krokom sme išli na pláž. Nechápala som, prečo sme sa museli tak ponáhľať. Veď na kúpanie máme celý deň!
Prišli sme na pláž a hľadali sme miesto, kde si zložíme svoje veci. Bolo tu asi milión ľudí, doslova hlava na hlave. Nakoniec sme nejaké malé miesto našli a zložili sme si veci. Ja som si dala svoj biely klobúk s čiernou mašľou na boku a natrela som sa opaľovacím krémom. Sophie mi pomohla natrieť chrbát.
Len tak sme ležali, keď sa ma mama opýtala: ,,Nejdeš do vody?" ,,Teraz nie, možno o chvíľu." odpovedala som a ležala ďalej. Mama však vstala a do vody išla. Ja som ju zatiaľ len pozorovala.
Sophie sa ma opýtala: ,,Predsa nejdeš?" Rozmýšľala som. Nakoniec som sa bez odpovede zdvihla a pomaly som vstupovala do vody. Samozrejme, bola studená, čo som mohla čakať? V tejto spare to však bolo príjemne osviežujúce. Ponorila som sa až po krk a vtedy na mňa Sophie vyšplechla vodu. Opätovala som jej to. Asi 10 minút sme na seba špliechali vodu a bláznili sa, keď do vody skočil Adam a vodná spŕška nás neminula. Smiali sme sa ako divé, ale potom sme si uvedomili, že Adama nevidíme. Ponorila som sa a hľadala som ho. Samozrejme, že bol pod vodou, chcel si z nás len vystreliť.
O chvíľu sme boli vo vode už všetci. Mama si išla zaplávať trochu ďalej, kde nebolo toľko ľudí, no a my ostatní sme sa len tak rozprávali.
Takže dúfam, že sa vám ďalšia kapitola z môjho prvého ,,výtvoru" páčila a budem rada za každé plus a komentár ^^
Au revoir
Sia
---
Keď sme prišli do hotela, už sa pomaly stmievalo. Spýtala som sa mamy, na ako dlho sme sem vlastne prišli. ,,Na týždeň." povedala mi a ja som v tej chvíli takmer zvýskla od šťastia. Zobrala som si knihu a chcela som si sadnúť na gauč, ale tam už ležal Adam. Vyplazil mi jazyk a zapol telku. Zamračila som sa a sadla som si vedľa Sophie.
Keď sa zotmelo už úplne a ja som začínala byť unavená, rozhodla som sa ísť osprchovať a ísť spať. Bolo to síce skoro, ale bolo mi to úplne jedno. Tak som sa osprchovala a ľahla som si na moju posteľ. Zaspala som však až vtedy, keď už išli spať aj rodičia, zhasli svetlo a všade bolo úplné ticho a tma.
Ráno, keď som sa zobudila, nikto ešte nebol hore, hoci slnko už svietilo. Potichu som vstala z postele, vlasy si stiahla do gumičky a išla som do kúpeľne. Umyla som si zuby a keď som sa vrátila, mama už bola hore. ,,Dobré ráno!" ,,Ahoj! No ako si sa vyspala?" opýtala sa ma. ,,Fajn." odpovedala som jej s úsmevom. Prezliekla som sa - dala som si rovno plavky a na to biele tielko a žlté kraťasy.
Keď konečne všetci vstali, mama začala robiť raňajky. Dojedla som ako prvá a ešte chvíľu som sedela pri stole. Je tu fajn, rozmýšľala som v duchu, ale škoda, že tu nemám svoju izbu... sklamane som skonštatovala. Mama povedala, že dnes pôjdeme na pláž.
Mama pobalila do jednej tašky všetko, čo sme potrebovali. Zamkli sme izbu a vyšli z hotela. Rýchlym krokom sme išli na pláž. Nechápala som, prečo sme sa museli tak ponáhľať. Veď na kúpanie máme celý deň!
Prišli sme na pláž a hľadali sme miesto, kde si zložíme svoje veci. Bolo tu asi milión ľudí, doslova hlava na hlave. Nakoniec sme nejaké malé miesto našli a zložili sme si veci. Ja som si dala svoj biely klobúk s čiernou mašľou na boku a natrela som sa opaľovacím krémom. Sophie mi pomohla natrieť chrbát.
Len tak sme ležali, keď sa ma mama opýtala: ,,Nejdeš do vody?" ,,Teraz nie, možno o chvíľu." odpovedala som a ležala ďalej. Mama však vstala a do vody išla. Ja som ju zatiaľ len pozorovala.
Sophie sa ma opýtala: ,,Predsa nejdeš?" Rozmýšľala som. Nakoniec som sa bez odpovede zdvihla a pomaly som vstupovala do vody. Samozrejme, bola studená, čo som mohla čakať? V tejto spare to však bolo príjemne osviežujúce. Ponorila som sa až po krk a vtedy na mňa Sophie vyšplechla vodu. Opätovala som jej to. Asi 10 minút sme na seba špliechali vodu a bláznili sa, keď do vody skočil Adam a vodná spŕška nás neminula. Smiali sme sa ako divé, ale potom sme si uvedomili, že Adama nevidíme. Ponorila som sa a hľadala som ho. Samozrejme, že bol pod vodou, chcel si z nás len vystreliť.
O chvíľu sme boli vo vode už všetci. Mama si išla zaplávať trochu ďalej, kde nebolo toľko ľudí, no a my ostatní sme sa len tak rozprávali.
Takže dúfam, že sa vám ďalšia kapitola z môjho prvého ,,výtvoru" páčila a budem rada za každé plus a komentár ^^
Au revoir
Sia
