World of the LOTRhead

Zviera alebo človek? #3

   Tentoraz budem písať v Ja-forme(postava, čo rozpráva svoj príbeh bude Lucy). Tak teda-ENJOY!

   Stála som pri priepasti. Vietor mi strapatil vlasy a ja som slastne zavrela oči. Vánok mi príjemne chladil rozhorúčenú tvár, lebo bolo mimoriadne horúco. Prichádzali mi na um rôzne pekné myšlienky. Mnohí sa sťažujú na svojich súrodencov, ale ja som mala svojho brata veľmi rada. Možno preto, že sme boli dvojičky. On bol ale o šesť hodín starší. Ale nesprával sa ku mne ako k mladšej sestre, naopak, ako k seberovnej.   

   Zrazu som pocítila na svojom ramene niečiu ruku. Strhla som sa a prudko otvorila oči. Otočila som sa a hľadela som do tých najkrajších modrých očí, aké som na svete videla.

   ,,Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť..." ospravedlňoval sa Fred.

   ,,Nie, nevystrašil si ma..." upokojovala som ho.

   ,,...mal som sa ozvať..."

   ,,...to je v pohode..."

   ,,...prepáč mi to, nemal som..."

   ,,...pššt!" priložila som mu prst na ústa. Ten jeho šteňací pohľad ma donútil rozosmiať sa. Ani som si neuvedomila ako a už sa moje pery dotkli jeho. Po chvíli sme od seba odstúpili a Fred sa na mňa usmial. Inokedy by som už pri tom dostávala závrate, ale teraz som si už zvykla. Vlastne, už som to brala ako samozrejmosť. To sa ale o tej druhej Lucy nedalo povedať. Ona sa so svojím frajerom bozkávala takmer všade. Foxy raz dokonca skoro hodil šabľu. Zachránilo ho akurát to, že bol veľmi hladný, takže mal úplne prázdny žalúdok a nič z neho nevyletelo. Moje tričko mu za to bolo veľmi vďačné.

   Zrazu a za nami ozval smiech. S Fredom sme sa otočili a zbadali sme tú druhú Lucy, ako ťahala svojho priateľa za ruku. Keď nás tí dvaja zbadali zastavili, a Lucy sa na mňa prihlúplo pozrela. 

   ,,Hups...obsadené..." uškrnula sa a rozrehotala sa.

   ,,Poď...ideme preč..." chytila som Freda za ruku a ťahala som ho za sebou. Vlastne, to nebolo ani potrebné, lebo ten nielenže držal krok so mnou, dokonca ma aj obehol. Zdalo sa, že to už je aj naňho priveľa, a to už je čo povedať. Rýchlo som za ním klusala, až mi tie zajačie uši na vrchu hlavy poletovali na všetky svetové strany. 

   ,,Hnusné..." začula som v kríkoch hlas a spolu s Fredom sme zastali a nazreli do nich. Sedel tam Foxy spolu s mojím bratom a špehovali Lucy a toho druhého Freda,

   ,,Ahoj ségra..." pozdravil môj brat, ani neodtrhol oči od ošúchaného ďalekohľadu. 

   ,,Teraz sme prišli..." odpovedal Foxy na môj spýtavý pohľad. 

   ,,Pozri, aha, aha!" šepkal môj brácho a pritiahol Foxyho za golier ku ďalekohľadu.

   ,,Chceš sa pozrieť, Lucy?" uškrnul sa Foxy a už ma ťahal do kríkov. Práve vtedy som si uvedomila, že po Fredovi už niet ani chýru, ani slychu.

   ,,Nie, vďaka, mala som tú česť vidieť to naživo!" odvrkla som a čapla som ho po zdravej ruke.

   ,,Tak to by si nám o tom mohla porozprávať." môj brat konečne odtrhol pohľad od ďalekohľadu.

   ,,Nie, vďaka." otočila som sa na odchod a čo najrýchlejšie som odtiaľ bežala. 

+2

Příběhy a povídky

Autor: Lucy Lupinová   |   Publikováno: 21.05.2017   |   Zobrazeno: 606x