World of the LOTRhead

Nenávidím zradcov II (#11)

   Vybehla som von z auta. Behali mi zimomriavky po chrbte od nervov. Niežeby sme písali nejakú písomku, ale z tej matiky mám guľáš v hlave. A poriadny! S mäsom a zemiakmi... hmmm.

   Cítila som sa divne. Dnes sme mali mať polovicu hodín suplovanú. Hudobnú, biológiu a nemčinu. Aspoň tak to viem.

   Deň sa niesol monotónne. Dokončila som si mapu z geografie v škole. Keď som ju odovzdala Lune, ktorá ju mala odniesť učiteľke, padol mi kameň zo srdca, div že nebolo počuť rachnutie o zem. Tak toto je ten dôvod, prečo som sa tak zožierala!

   Celú hudobnú som strávila písaním blbých poznámok z dejepisu na notový papier, lebo nikto mi nepovedal, že si máme doniesť dejepis. Včera s nami učiteľka konzultovala o divných veciach. Že ja som včera ráčila vôbec strčiť nos do školy! Ale tak by som nevedela, že budeme písať písomku z geografie na budúci týždeň.

   Druhá hodina- literatúra- sa doslova vliekla. Divila som sa, že som nezadrichmala. Už som sa necítila tak zdeptane kvôli láske, lebo som sa akosi dozvedela, že sa Lorianovej páči nie Matthew Swag, ale akýsi Matthew... priezvisko mal nejak na B. Avšak môj Matthew je na kilometre ďaleko. Opustil našu školu, vymenil puk za futbalku a na svoj starý život sa vykašľal. 

   Deptá ma ale škola. Zhoršila som si priemer z geografie, známku mám medzi jednotkou a dvojkou. Fyzika je už, našťastie, opravená. Kresliť mapy, to veru nie je nič pre mňa. Som zvedavá, čo dostanem z mapy Talianska. Drela som na nej štyri hodiny! A nemôžem si dovoliť dvojku na vysvedčení, triedna by robila cirkus. Pretože mne na známkach nezáleží. Včera mi to na stretávke všetci natreli, dokonca aj triedna, že som príliš upätá na školu. Pch! Keby len vedeli, že doma strávim aj štyri hodiny na počítači len preto, aby som našla pravé priateľstvo (ktoré som zrejme, mimochodom, asi aj objavila), zmenili by názor. Doma sa veľmi neučím. Neviem, odkiaľ vždy dokážem písomky naškrabať na jednotku, niekedy aj s hviezdičkou.

   Cez prestávku zrazu naklusala do triedy Timothyho mama. Nič zvláštne, tá ho otravuje furt, ale tu sa dozvedám, že chýba naša angličtinárka.

   ,,Kto je z vašej skupiny najlepší v angličtine?" opýtala sa Karin.

   No jasné, ihneď strčili mňa, Lauru a Adri. Aspoň, že nebudem musieť zízať na Lorianku.

   A tak sme šli hore. Rozprávala som sa s dievčatami z C-čky.

   ,,Povedz, že máme vlastnú prácu, dobre?" vytiahla Adri ihneď taktiku ulievania sa. Otvorili sme dvere, a ja som uvidela, ako sa spolužiaci a spolužiačky zhlukujú pri dverách. Zrazu som v druhej časti učebne uvidela mihnúť sa kameru. Zhrozila som sa.

   Niekto nás prišiel natáčať! pomyslela som si. Vyplavil sa do mňa strach. Podľa všetkého to boli Angličania. Určite robia reportáž o tom, ako sa učia slovenské decká anglický jazyk.

   Nejaký tučný pán vyšiel z dverí a postupne žiaci vchádzali do tej Tajomnej komnaty s neznámym baziliskom vo vnútri. Chlapci a dievčatá mužovi podávali ruku, predstavili sa mu a šli si sadnúť.

   Zaradila som sa za Lauru, ktorá mu podala ruku a išla ďalej. Bála som sa, že od nervov zahabkám, a bude to.

   ,,Hello, my name is Lucy," povedala som ako uzlíček nervov. Bez zahabkania.

   ,,Hello Lucy," pomalým a hrubým hlasom pozdravil muž a ja som utekala sadnúť si. Pozdravila sa aj Adriana, a my tri sme si sadli dozadu. Na laviciach boli položené fixky, hubky alebo kúsky utierok či handier a biele tabuľky, na ktoré sa dá písať fixkou. Položila som si tašku na zem. Snažila som sa ignorovať dve kamery, ktoré boli na mňa namierené a mikrofón, ktorý sa nebezpečne hompáľal nad našimi hlavami. Prezrela som si držiteľa mikrofónu. Vyzeral to byť statný chlapík a upokojila som sa, že mi ten mikrofón nespadne na hlavu. 

   Prvý kameraman bol nejaký chlapík tmavšej pleti, so sympatickým výzorom. Na ruke mal fešné drahé hodinky a na kamere pripevnený chlpatý mikrofón, ktorý vyzeral, akoby mu na kamere sedela sivá mačka.

   Druhým kameramanom bola žena v modrobielych šatách. Na kamere blikalo červené svetielko. Kamera bola zapnutá. Timothyho mama zavrela dvere a sadla si do jednej lavice, osamelo postavenej pri stene. Tak. A sme v pasci, pomyslela som si zúfalo. Interaktívna tabuľa bola zapnutá. 

   Začalo sa to. Muž nám povedal niečo, čo som od strachu ani nevnímala, ale v hlave sa mi jeho slová automaticky prekladali, akoby som sledovala anglický film s titulkami. Adriana a Laura na neho len vyplašene zízali. Oči mi neustále ťukali na kameru, ale nechcela som sa pozrieť priamo do nej.

   Napokon prišiel rad aj na nás. Rozprávali sme sa o meste Leicester. Písali sme na tabuľky vety o ňom, že má tristotisíc obyvateľov, nachádza sa stošesťdesiat kilometrov od Londýna, je v strede Anglicka, je to veľké mesto, má vlastný futbalový tím, ktorý sa volá Leicester City.

   Proste typický výskum, ako inak. Zrazu sa chlapík pozrel na mňa.

   ,,Lucy, stand up," a je to tu. Už čosi odo mňa chce. Váhavo som sa postavila. Prstom som si prešla po svetlomodrých rifliach. Uvidíme, na ktorom kanáli tie správy o nás pôjdu.

   Chlapík povedal vety a otázky o tom, že je veľké mesto, je toľko a toľko od Londýna a v strede Anglicka v časovom limite deväť sekúnd, Timothy dal za dvadsať. 

   ,,Are you better like an old man or boy?" povedal mi. Nuž, či som lepšia ako starý muž, ktorý si vety podrobne naštudoval, o tom pochybujem, ale byť horšia ako Timothy, ktorý doslova habkal, lebo veci pozabúdal, to by bola hanba!

   Začala som rapotať.

   ,,What is Leicester? Leicester is a big city. Where is Leicester? Leicester is in the center of England," zaváhala som, ale nenápadne som sa pozrela na tabuľku, kde som stále mala napísanú jednu z otázok. ,,How many kilometres is Leicester from London? Leicester is 160 kilometres far from London!" dokončila som, určite som sa aj pomýlila, ale tak som rapotala, že som sotva rozumela sama sebe.

   ,,Brilliant," pochválil ma muž.

   ,,Eleven seconds," stopol môj čas kameraman tmavšej pleti. Sadla som si na stoličku a vydýchla som. Nebolo to zlé! Teda, bolo to super!

   Po programe zobral muž sáčok a rozdával nám perá. Keď sa dostal ku mne, položil pero na stôl a povedal:

   ,,Glitter is my favourite color."

   Nechápala som. Až potom som sa pozrela na moje pruhované ružovo-žlto-svetlomodro-tmavomodré tričko s nápisom GLITTER IS MY FAVOURITE COLOR a pochopila som. Zasmiala som sa. Zjavne sa mu zapáčilo moje tričko.

   Tréma opadla a všetko prebehlo ľahko. Keď sme odchádzali, ešte raz sme sa vrátili, chceli nás natočiť, ako ideme preč. Nechápala som, prečo. To im na jednej jedinej reportáži toľko záleží?

   Po hodine matiky sa zrazu objavili na našej chodbe s kamerami. Sam okamžite prestal škrtiť Dominica, keď sa kamera pozrela do našej triedy. Čo zas chcú? To sme práve jedna z milióna tried, ktoré sa im zapáčili? Každopádne, bola som prvýkrát pred kamerou. Nebolo to také zlé. Pomyslela som si, že som práve možno odštartovala svoju vysnívanú hereckú kariéru, o ktorej som nikomu z hanblivosti nepovedala. Ale je v tom háčik, keď budem v jednej reportáži, a nie vo filme, to potom nie je herectvo.

   Celú biológiu som strávila na mobile a na nemčine sme my, nemčinári, išli do počítačove učebne. Do druhej išli ostatní, čo mali informatiku. Kamery boli opäť zamerané len a len na nás. Bolo mi to divné. Učitelia nám cez deň vraveli, aby sme sa nepromenádovali po chodbách. Žeby kvôli nim? Ako inak chcú robiť reportáž obyčajného dňa v slovenskej škole, ak nesmieme vystrčiť ani nos von? Určite urobili chlapci niečo zlé, a upútali sme ich pozornosť!

   Opísala som si z papierika slovíčka zvierat po nemecky a zahrala som si s Lorianovou- presne, s Lorianovou!- počítačovú hru pre dvoch. Potom opäť prišla Timothyho mama.

   ,,Počujte, toto čo nás natáčali, točili film, volá sa Dream makers. Zapíšte si to niekde. On pôjde aj do kín. O rok a pol, kým to postrihajú a tak."

   Ozelenela som, sfialovela a potom začervenala. Ja budem vo filme?! My sme herci?!

   Ja neverím! Takmer som odpadla, fakt!

   Teraz už môžem s istotou povedať, že moja herecká kariéra predsa len začína! pomyslela som si. Keď sa to Sarah odo mňa dozvedela v šatni, vypučila oči a tešila sa, že budeme slávni. Tina vravela, že si vybrali práve našu triedu, lebo že sme najkrajší. A čo! Keď je to pravda, môžem ja za to?

   Keď som došla domov, otvorila som si Discord, že to oznámim AENK223blablabla, lebo prvá mi prišla na um.

   Tam už ale svietila iná správa od nej:

Annie Litherová - dnes v 12:41
Dostala jsem se na gympl!!!!:heart_eyes: :dizzy_face: :blush:
Když jsem se to dozvěděla:
Vyskakuje do vzduchu asi metr vysoko a začíná strašně pištět.
"Co tak pištíš ty krávo?" řekl můj mladší brácha.
Vykulí oči. Dostala jsem se na ten gympl v Berouně, ty debile!
//To je úžasný, krásný, dokonalý, skvělý!:scream::sparkling_heart::kissing_smiling_eyes://

   Potešila som sa ešte viac. Dnes je to jedna dobrá správa za druhou, a každá je lepšia a lepšia!

Lucy Lupinová - dnes v 13:35
AJ JA SA CÍTIM SKVELO!
JA BUDEM VO FILME, CHÁPEŠ?
NORMÁLNE VO FILME ČO POJDE DO KÍN! :hearts::hearts::hearts:
MNE SA ODŠTARTOVALA HERECKÁ KARIÉRA!
NIKOMU SOM TO NEPOVEDALA, ALE MOJIM SNOM JE STAŤ SA HEREČKOU!
A DNES SOM HRALA BEZ SCENÁRA!
JA SOM HEREČKA, CHÁPEŠ? :smile:

   Nuž, je to pravda, hrala som vo filme bez toho, aby som o tom vedela.

Annie Litherová - dnes v 13:48
OMG! KDY, JAK SE JMENUJE?! CHCI VĚDĚT!:heart_eyes:
Wow, wow, wow!:grin:

   Zasmiala som sa. Nevedela som, že to AENK zoberie až tak veselo.

Lucy Lupinová - dnes v 13:51
Prepáč, hľadala som niečo na nete.
Volá sa Dream Makers, práve o tom píšem článok na HPD!

Annie Litherová - dnes v 13:51
Jo a taky jsem si dřív přála být herečka, ale teď chci být zpěvačka.:heart:
Aha, super!

Lucy Lupinová - dnes v 13:52
Ale do kín pôjde až o rok a pol... xDDD

Annie Litherová - dnes v 13:52
:wink:

Lucy Lupinová - dnes v 13:52
Dovtedy budem robiť prijímačky na strednú... xD

   A presne to mi prišlo neskutočne mizerné. Ten čas. To čakanie!

Annie Litherová - dnes v 13:52
V pohodě, to vydržím... Snad.:smiley:
Aha

Lucy Lupinová - dnes v 13:52
Hej, že? :smile:
Mrkni sa, nebude o ňom niečo na nete?

Annie Litherová - dnes v 13:52
:smiley:
Já se podívám!

Nic jsme o tom nenašla... Škoda. Ale ten název mi něco říká...:thinking:
*jsem
Ještě se juknu na YouTube. Tam možná něco bude.

Lucy Lupinová - dnes v 13:55
Je film, ale ten sa volá THE Dream makers. :/
Alebo na Wikipédiu. :smile:

Potrebujem vyzúriť radosť. Podľa mňa by mi za účinkovanie mali zaplatiť. :smile:
Lebo narozdiel od ostatných som toho dosť aj nakecala. :smile:

   Vzdychla som si, lebo mi neodpísala. Nevadí.

   Pozrela som sa von oknom. Úžasná správa! Veď zo mňa bude herečka! Jupí!

   BTW prepáč AENK, že som tu zverejnila našu konverzáciu, ale je to súčasť toho, vieš? xD Nevadí to? :D

Tak, zanechajte mi tu nejaké to plus a herečkovské

                                                          ČUS!