HryProDivky.cz
Nenávidím zradcov II (#4)
Takže, znova po dlhšom čase je tu nová časť. I´m sorry, veľa písomiek a veľa učenia, ale že faaakt veľa!
ENJOY!
Fičala som do šatne ako zbláznená. Dlho som sa pripravovala, a teraz zmeškám, no hurá!
No nezmeškala som. Ale takmer som zaspala na hodine. Jéj! Ešte lepšie! Opakovanie zlomkov, a tajne som si akože "vysmrkala" nos, keď bola rada na niekom inom pri tabuli. Ja som nemala náladu, ó nie, nemala.
Učiteľka chcela zdvihnúť tabuľu. Chcela som ju upozorniť, že sa naša nedá, ale ona už chytila krídlo tabule a dvíhala.
PRASK! Tabuľa sa zakymácala a nebezpečne nakláňala dopredu.
,,Poďte, rýchlo!" zapišťala učiteľka a niekoľko chlapcov vystrelilo zo svojich lavíc. Pricapli svoje dlane na tabuľu a pomaly, ale že pomaličky ju položili na zem. Celá trieda, vrátane mňa, dostala záchvat smiechu. Učiteľka sa sklonila a na "pozemnú" tabuľu napísala domácu úlohu. A vytratila sa.
Ruštinár, ktorý išiel okolo prekvapene vypleštil oči. Bola som fakt zvedavá na dejepisára, ktorý nás učí len občianku, ako zareaguje. Ten nebol v škole dosť dlho, a neviem prečo.
Jeho reakcia bola hlavne pobavená. Ale školníkova ani veľmi nie. Myslel, že to sme zapríčinili my. Dobre, párkrát sme vyvalili dvere... ale tabuľu sme nikdy nevyrvali!
Učiteľka angličtiny sa bála tabule, ktorú školník s jeho pomocníkmi naspäť zavesili, aj len dotknúť. Mala strach, že ju zadlávi. Chápem ju, má drobnejší vzrast, ale obratná je zato dosť...
Na chémii sme písali písomku. Absolútne som zabudla, že sodík je Natrium po latinsky! Že má značku Na, totálne som to pokafrala. Som zvedavá no. Okrem toho ma v akejsi "súťaži" porazil Emanuell, takže si zo mňa všetci robili srandu, ako obyčajne, keď niečo nedokážem.
Na slovenčine som a aspoň mohla vyžalovať Samovi. Aj keď zastupovala zvlášť otravná učiteľka... Zistila som, že viem doslova Harryho Pottera naspamäť, odverklíkovala som Samovi polesnú vetu v Tajomnej komnate, ktorá je v školskej knižnici. Ako kniha, hej?
Na výtvarnej, poslednej hodine som sa rozkecala na plné obrátky. Sam len mlčky prikyvoval, neviem, či ma vôbec počúval.
Keď som čakala otca, spomenula som si na každé slovo Lorianovej za posledných pár dní. Spomínala, že si písala s Matthewom. Áno, je reč o Matthewovi Swagovi, a zdá sa, že sa nebezpečne zbližujú. Pokúšala som sa vymyslieť nejakú výhovorku na to, aby som sa dostala do dediny, kde býva. Žiaľbohu- R.I.P moja myseľ.
Keď po mňa otec prišiel, zamyslene som sa pozerala von oknom. Už len dva roky, a dokonca už len jeden rok, a budem musieť nahlásiť občiankárovi, na akú strednú školu pôjdem. A ja vôbec neviem, čo chcem robiť! Rozmýšľala som o gymnáziu v našom meste, aby som mala viac času na premyslenie.
Uvidíme...
Presne, uvidíme!
