Karneval, lyžovanie a olympiády

«Nejnovější články | World of the LOTRhead

Vytvořit blog | Nápověda

ČUS!

Takže. Máme tu hneď niekoľko tém na prebranie!

1. KARNEVAL

Po mojom naliehaní Alice na zasadnutí žiackeho parlamentu otvorila tému karnevalu. Riaditeľ našťastie nie je až taký debil, a obnovil starú tradíciu karnevalov, ktorú dodržiavala bývalá riaditeľka. Myslím, že ešte v treťom ročníku karneval usporiadal, keď riaditeľka odišla, ale potom bolo po zábavách.

Ale tu, tesne pred termínom som zistila, že nemám masku. Silou mocou som chcela ísť za seba: Lucy Lupinovú; ale akosi mi to nevyšlo. Tie habity... samé malé čísla a... strašne drahé! Karneval bude tento štvrtok, hneď po odovzdávaní polročných vysvedčení. Takže!

Mamka mi kúpila dva kostýmy, a neviem sa rozhodnúť, ktorý si brať. Sú to:

-myš

-čert

Robila som v škole anketu, odpovedali mi celkom ehm... traja ľudia... a výsledky sú nasledovné:

Nina Lorianová: čert

Alice: myš

Matthew Standbuilding: myš

A čo mi radíte vy?

Ku čertici:

-červená čelenka s rožkami (flitre spredu)

-vidly: cca 35 centimetrov dlhá pol centimetrovo široká plastová palica, na ktorej je trojzubec(červený) tiež s flitrami

-červený chvost, asi 30 centimetrov (šírka 1,5 centimetra) dlhá mäkká látka obtiahnutá červenou priesvitnou látkou s červenými flitrami, zakončená flitrovaným (z oboch strán) ROVNORAMENNÝM (xD Ja musím všade matiku pchať...) trojuholníkom, ktorého strana je 8 centimetrov. Asi ho pripnem nejakou zicherkou, alebo čím.

Ako oblečenie mimo doplnky beriem čierne tričko, červenú sukňu, čierne legíny, obuv ešte neviem, a vlasy si nafarbím ružovou farbou s púdrom na vlasy.

K myši:

-čierna čelenka s ušami (7 cm na priemer), s takou srsťou, hladkou

- čierny motýlik (10 centimetrov na dĺžku, na výšku 5 na krajoch, okolo centimetra v strede), tiež trošku chlpatý (xD) s jemnou srsťou

-čierny chvost (tiež ho asi pripnem), s jemnou srsťou, hladkou, cca 20 centimetrov dlhý, pri koreni široký 4 centimetre, pri špičke 1,5 centimetrov.

Ako oblečenie mimo doplnky beriem... to neviem. xD Asi ružovú sukňu, ale čo ku nej, to sa ešte ukáže. Možno čierny sveter, taký pekný, so šnúrkami, hebučký, ako tie uši a chvost. A motýlik. :D

Takže. Teraz ideme na ďalšiu tému.

2. LYŽOVANIE

Na lyžiarsky výcvik som šla s hrôzou v očiach. Zajtra však idem na svah!

Najlepšie a najhoršie momenty z lyžiarskeho:

Fakty: -žiadne wifi

-takmer žiaden signál

-keď sme volali, keď sme dostali mobily, bola to hromadná premávka, ani som mamku nepočula

-Christine ma prinútila sa ísť vo štvrtok osprchovať. Teda, v stredu, pardon. xD

Pondelok:

Začali sme sa lyžovať. Sarah na lyžiach neustále cúvala dozadu, a nevedela sa zastaviť. Prvé učenie sa základov lyžovania. Šplhanie sa na veľký svah pešo, tam zospodku sme sa šmýkali dole. Učenie sa pluhovania, zlé kládenie mojich nôh, učiteľ mi vravel, aby "som na to zabudla, lebo sa takto zabijem". Jé! xD

Utorok:

Učenie sa zatáčaním pluhovaním. Moc mi to nejde. Tak sa zdrbem na zem, že ani neviem, ako sa mi to podarilo! xD Potom nás na moje zhrozenie vyženú na svah (ten malý), najprv lyžujem s paličkami, snažím sa osmeliť, aby som zajtra išla bez. Večerný prepad Simona, Petera Z. a ostatných (Sonia, a ďalší), pričom keď jedna praje Christine zdravie šťastie k meninám, Peter skríkne: "Zdravie a šťastie, vždy na to zabudnem! Ešte som to nikomu nikdy nepovedal!"

Streda:

Lyžujem si pokojne na malom svahu, zrazu nás vyženú na najväčší svah. So slzami v očiach si spievajúc idem na vleku, lebo keď si na vleku spievam, až tak sa tej rýchlosti nebojím. S radosťou, ale bolesťou v nohách zídem dole svahom. Po druhýkrát keď idem spadnem, vypne sa vlek, ja že kvôli mne, ale zistím, že akýsi chalan idiot stlačil tlačítko, a vlek vypol. xD Poobede ideme na turistiku.

Štvrtok:

Lyžujem už aktívne na veľkom svahu s radosťou z lyžovania. Na večeru máme špagety, Dominic K. mi tie jeho prekladá do môjho taniera, a ja žeriem a žeriem. Večer bolo všetkým babám zle, len mne nie. Ja taký špagetožer.

Ešte aj lyžujeme pretek. Ale večer vyhrajú len dievčatá z našej chatky, a z chlapcov už neviemkto...

Avšak!

Na rade pre špagety sa Simon začne obiehať. Prejde k prvému chlapcovi "Čau, ty si môj kamarát, môžem ísť pred teba?" ten ho odmietne. Zopakuje sa to aj pri osobe stojacej predo mnou. Simon Vraiser príde predo mňa. "Ahoj Lucy, ty si dobrá duša, môžem ísť pred teba?" Luna a Veronica začnú, že "Lucy, nepúšťaj ho!" Ja poviem: "Nie." On sa aj tak pchá dopredu. Dievčatá mi vrieskajú do ucha, a to na Lunu je veru čo povedať! Zavriem oči a opriem si hlavu o stenu so slovami: "Bože, nehučte mi do ucha, mne je to jedno, ja mám dosť trpezlivosti, som unavená a chcem spať, dajte mi pokoj!" Vlastne unavená nie som, a oči zavriem len preto, aby som sa nemusela dívať na ich tváre. Vlastne Simona tak trochu pustiť chcem, lebo trošku sa mi páči. Možno ma aj často využíval na opisovanie, ale nechám ho tam.

Náhle... ucítim hladenie po líci jemnou rukou. Raz... dva... tri razy ma pohladí, uvedomujem si, že je to Simon, brucho mi exploduje a otvorím oči. Kývnem hlavou a vyvlečiem sa mu. "Nechaj ma!" zamumlem. V skutočnosti chcem, aby nikdy neprestal, a srdce mi začne horieť. Vlastne som ho okríkla, lebo na verejnosti... keby to robil vtedy, keď nás nikto nevidí, to by bolo niečo iné. Veronica a Luna sa iba vzadu odúvajú, a ja pri okienku v duchu pobádam slečnu, aby mi naložila hromadu špagiet.

Večer máme diskotéku. Tancujem celkom dlho... možno ani nie... naša trieda vyhrá lízanky za najlepšie odtancovaný Just Dance. A potom...

Učiteľka: "Potom, tu máme špeciálnu cenu. Je to dievča. Začínala úplne ako úplna nelyžiarka."

Všetci: "Ruby." (jedno dievča, čo gratulovalo Christine= vzor Petra xD)...

Učiteľka: *Pokračuje.* "Najprv jej to vôbec nešlo. Keď uvidela ten veľký svah, strašný mala strach, videla som jej to v očiach, skoro až plakala, ale vyšla hore, nevzdávala sa, aj keď padala, vždy vstala, a skúšala to znova a znova, a nikdy nepovedala, že nevládze. Zlyžovala ho dolu, a potom už išla krásne a nádherne, takže sa výborne naučila lyžovať. Myslím, že odteraz sa bude lyžovať už len s radosťou. A je to..."

Všetci (aj ja): Ruby!

Učiteľka: Lucy Dearstearová!

Ja: ČO?! *Vypučím oči ako sova s tvrdou stolicou, postavím sa, a zoberiem si odmenu (čokoládu s orieškami a červeným hroznom-želé. Teraz som ju dojedla xD). Všetci učitelia sa so mnou aj vyfotia a podajú mi ruku. Druhý vytrvalec je Jacob z Á-čky, ktorý si v stredu rozondil koleno.

Potom som celý čas bola na seba hrdá. Jedne deň, keď som svah zlyžovala, som sa chvastala na chatke: "Tuším už viem lyžovať!" Veronica to pozmenila" S istotou môžem povedať, že viem lyžovať!" Dievčatá (okrem Tamary, novej OTAKU!!!- keď sme sa na izbe rozprávali, Veronica si v noci len zapchávala uši, lebo my sme sa rozprávali len o anime... :D)

Piatok:

Veselo som sa pobalila, raz som zlyžovala kopec, na ktorom sa vytvoril ľad, a hotovo. Potom som si dala so Simonom (tučný, okuliare, áčkar) jogurt a čaj, čokoládu z automatu, ktorému šibalo. Vlastne... som si nedala. Lebo automatu šiblo. Presne tak. :D

A tak nadišiel čas... napratať sa aj s kuframi do autobusu, lebo v úložnom priestore nebolo miesto. ^^ >:-( A tak sme dorazili domov, jedna Poľka (sedem rokov) si zlomila, chúďa, nohu, Veronica nadávala na jej učiteľku, lebo že sedemročné decko pochopí, čo od nej chce, a stará žena nie... a tak mi mamka naservírovala doma muffiny, Angie ma išla zožrať od radosti ,že ma vidí, a ja sa zajtra idem teda lyžovať, ako sa mi to zapáčilo. Keď si spomeniem, že v pondelok som išla umrieť strachom, a čo oblo v stredu... teraz sa mi z toho chce váľať od smiechu po zemi.

3. OLYMPIÁDY

Dejepisná olympiáda mi zhoršila náladu. Oveľa ťažšie sa mi učí, ako minulý rok. Vtedy to bola hračka. Teraz idem zahynúť. Triedna normálne povedala, že s Alice nemusím ísť na Hviezdoslavovo Kubín! HURÁ, YES!

4. MINÚTKA A VIAC TICHA

Poprosím vás!

O MINÚTKU TICHA PRE ANGIE

Nie moju, Božechráň...

Ale tú... AENK223Love1D (nenapísala som AENK223blablabla, lebo no...). Neviem, ako vážne je chorá, ale musí sa dať táto fenka utratiť. Musí to byť strašná rana. Aj mojej mamke je to ľúto, AENK. Naozaj, úprimnú sústrasť, moja zlatá, je mi to strašne ľúto. Nenávidím umieranie.

Ale možno je to oslobodenie. Na zvieratách je dobré (podľa mňa skôr zlé), že ak trpia, môžeš im skrátiť utrpenie... ale pri ľuďoch sa to nedá. Moja babka už ani nevedela kto je, strašne trpela, splietala dve na tri, potom to isté aj dedko... celé dva roky sa to s babkou dialo... a až potom jej Boh ukončil utrpenie, alebo to bol zub času? Ktovie. Hlavne, že už to mala za sebou.

Ospravedlňujem sa za nulovú úpravu písma, ale nestíham. Napísať mi to trvalo... takmer dve hodiny, lebo som bola na hodine Starostlivosti o čarovné tvory (pozrite sa na Wattpad na Denník Lucy Lurefoxovej, nájdete tma zaujímavé príbehy! bože aká reklama...) A tak musím končiť. Majte sa mi pekne, krásne, dobrú noc a

zanechajte mi tu nejaké to plus a (som tak dlho nepísala, až som na to úplne zabudla xD)

ČUS!