HryProDivky.cz
Nenávidím zradcov II (#3)
A new párt po dlhom čase! V škole nebolo nič zaujímavé, akurát učenie, veľa učenia... určite budem neskôr aktívnejšia, keďže teraz je to "testovacie obdobie". ENJOY!
Kosa. Strašná kosa! Neuveriteľne rýchlo som šprintovala ku vchodu, kde som už zdiaľky videla Sama. Pribehla som k nemu a vopchala sa do dverí, do vyhriatej školy.
,,Zima zima zima zima..." húdla som si popod nos a Sam nadvihol obočie.
,,Tak ja mám na sebe len tenkú mikinu, tu aha..." povedal a chytil sa za rukáv bundy. ,,Som tenko oblečený a mne je horúco. Ako je možné, že ti je zima?"
To je pako, pomyslela som si. Mám na sebe len rifľovú bundu a krátke tričko, takže?
,,Pripravená na diktát?" ozval sa zrazu, až som sa strhla.
,,Uvidíme." zamrmlala som a prezula sa, pričom sme cestou do triedy rozoberali učiteľov a to, ako na nás pozerajú, a keď sa pozdravíme, tak mlčia, ako taký egoisti.
Prvá hodina. Matematika. Tá sa teda vliekla... keď sa končila, mala som pocit, ako keby bola už najmenej štvrtá. A to sme ich mali mať šesť... okrem toho nám učiteľka hodila ďalšiu písomku na krk. Ach jaj.
Druhá hodina. Čas sa vlečie stále pomalšie a pomalšie. Aspoň, že suploval učiteľ z Centra Voľného Času. Pri ňom je vždy sranda.
A teraz to nebolo inak. Hlavne, keď mu začal zvoniť, a čo nepočujem? Tú druhú najkrajšiu zvučku na svete! A prekvapilo ma, že ten seriál v našej triede okrem mňa (a učiteľa, samozrejme) nikto nepozerá, a ani len nepozná!
Angličtina. Nina Lorianová išla zmazať tabuľu, keď kývla na brunetku za sebou.
,,Hej, vieš o tom, že ja si píšem s Matthewom?"
Zdvihla som hlavu od pracovného zošita. Ona si stále píše s Matthewom?
,,Fakt? A ako sa má?" opýtala sa oslovená Lukianová.
,,Dobre sa má!" urobila Nina pohyby bokmi a úsmev á lá "Vyhorela škola!" a ja som sa zamračila. Na Matthewa som už pomaly zabúdala, keďže som ho už nevídala. Ale predsa som nechcela, aby s ním Nina skončila. Stále som ho mala rada.
Celú angličtinu mi myšlienky putovali k tej istej téme: Ninin kontakt s Matthewom. Nie som počítačový expert, a už vôbec neviem na diaľku blokovať hovory, aj keď takéto veci sledujem denno-denne, aspoň od utorka do piatku.
Nechala som to tak, aj keď mi to lámalo hlavu a dopísala som si poznámky z chémie od Sama. A tiež som na hodine zistila, že máme na starosť ďalšiu písomku, hneď zajtra. A zajtra je predsa veľký vstupný test zo slovenčiny, slohovej náuky a literatúry v jednom!
Na slovenčine sme klasicky- písali diktát. Myslela som, že mi ruka odletí, až mi v nej pukalo, keď som sa trošku ponaťahovala. Najviac deprimujúce bolo to, že učiteľka sedela rovno predo mnou a vykrikovala vety na celú triedu. Môj sluch asi utrpel poškodenie. A to doslova.
Keď sme sa chystali na poslednú hodinu, vyberala som si výkresy zo skrinky, keď som zistila, že zo skrinky nad tou mojou kvapká hustejšia tekutina. Otvorila som ju- no fuj! Niečo ako vosk a bielok vajíčka v tekutej forme dohromady.
Na výtvarnej klasicky- bolo smiechu hromady. Hlavne keď Simonova partia blbla.
Učiteľka si zobrala jablko a začala ho pomaly chrúmať. Jedovatým pohľadom sledovala chlapcov a ich blbiny, keď Timothy otočil pohľad na učiteľku.
,,Dobrú chuť!" prehlásil, a po chvíli dodal: ,,Chutí vám tá hruška?"
Celá trieda, samozrejme, dostala záchvat smiechu. A takmer som dostala s obalom od mobilu po hlave, keď si ho chlapci začali hádzať. Skoro dokonca vyletel von oknom...
