HryProDivky.cz
Nenávidím zradcov #4
Okej, ďalší deň- ďalšia časť.
Do školy som došla celkom v pohode. Tašku som si automaticky hodila do prvej lavice, ktorá mi bola najbližšie, keď som vošla do triedy. Tam sme zvyčajne sedeli so Sarah. Samozrejme, že sme nesedeli tak, ako máme! To tak nerobíme nikdy.
Na prvej hodine- občianskej výchove- sme robili taký ten pracovný list. So Sarah sme sa na ňom zabávali, keďže sa stále cez hodiny rozprávame... a rozprávame... a rozprávame...
Na fyzike sme mali zase voľno. Sedela som sama, keďže je nás 10 dievčat a v učebni boli lavice pre troch. Duchom neprítomne som si krútila so svojím spinnerom, Sarah so svojím fialovým, model- galaxy. Cez prestávku som si všimla, že Sam má nový spinner. Strieborný, so zlatými ložiskami. Veľmi ľahko sa točil. Preto, lebo bol nový. Aj môj bol nový, samozrejme, nemal dva roky(keďže vtedy sme netušili, že spinner existuje), ale neviem, možno bol z ťažšieho kovu, ako Samov.
Na tretej hodine sme si opakovali slovenský jazyk. Nestíhala som písať, ale psychicky som sa pripravovala na anglinu. Luna mi povedala, že sedím pri nej, ale keď sme došli do prázdnej triedy(okej, C-čka tam už sedela), baby sa na mňa kukali, čo tam sadám. Všetko našťastie ututlala Lukianová:
,,Hej, a to nie je jedno, ako sedíme?"
Uf. Nechcela som prežívať nové trapasy, keď to akurát pritiahlo Damianovú a Matthewovú pozornosť.
Damian mal svoju typickú mikinu, Matthew peknú károvanú červeno-čiernu košeľu a čierne tričko. Strašne mu to pristalo. Bohužiaľ, nebola som jediná, čo si to všimla. Lorianová už nad ním slintala. No okej, preháňam, ale ten jej pohľad a hnusný úsmev... odkedy som sa dozvedela, že sa jej Matthew páči, všetko sa mi vlastne na nej strašne protivilo. Aj to jej vtipkovanie o veľkosti jej zadku.
A potom sa to stalo. Niečo, čo mi urobilo ešte väčšiu dieru do srdca, aká tam bola. Učka nám dala úlohu urobiť nejaký dialóg, ja som bola s Lukianovou a Lunou. Hoc Luna veľmi nechcela byť v skupine, nacvičili sme si pozdrav naraz. Proshamová sa pozrela na Lorianovú a zašepkala jej:
,,Chceš ho pozvať k nám do skupiny?"
,,Ej, nieee..." uškŕňala sa Lorianová. Mala som sto chutí zakričať na Matthewa, či by nechcel robiť s nami. Modlila som sa, aby to, o čom sa rozprávajú tie dve veľmi výškovo rozdielné baby, nepočul.
Všimla som si, že sa na mňa často pozeral a usmieval. Alebo som už taká bláznivá, že vidím niečo, čo nie je pravda?
Keď nám dala za úlohu nacvičiť si nový dialóg, naštvalo ma to. Ľutovala som, že som si nepýtala od Matthewa to prekliate číslo, lebo som už aj zabúdala, čo si treba opakovať. To číslo by som už asi využívala na úlohy a podobné veci, a nie na flirtovanie.
Mala som sto chutí vykecať Laure alebo aj Adri(áno, tak som sa rozhodla ju v duchu volať, podľa mňa je to dobrá skratka), že Matthew má obdivovateľku. Vlastne, dve. Keď nie viac- nedajbože! Potom by moja šanca upadala do hlbín ako minca vhodená na hlboké dno studne.
Na matematike som sa veľmi nesústredila, myšlienkami som blúdila po C-čkaroch, a keď učka vyvolala Lorianovú k tabuli, mala som chuť hodiť po nej fixku, alebo niečo také.
Na šiestej hodine prišla zastupovať veľmi milá učiteľka, čo mi bola triednou na prvom stupni. Jej vlasy a úsmev mi trocha zahojili rany v mojej duši. Rozprávala príhodu, ako sa jeden chlapec vymkol na záchodoch, že ho musela upratovačka odomykať, či niečo také. Nestihla som napísať si všetky poznámky z geografie, preto Sarah dala druhý papier, nech si dokončíme doma. Podľa mňa všetci spolužiaci to nestihli, ale doslova na to kašľali.
Na siedmej hodine sme sa zase stretli s učiteľom fyziky. Znova si spolužiaci dali súboj v Bombermanovi, potom učiteľ zapol nejakú inú počítačovú hru, ktorú mám aj ja, ale neviem ju nájsť.
Sam mi cestou zo šatne ukázal videá jeho sestry na YouTube. Omámene som zízala na namaľované obrázky, ktoré sa za tridsať sekúnd premietli na bielom pozadí. Bol tam nejaký turek, čo mu vybuchla šabľa, ak som to správne pochopila.
So Samom sme sa vonku ešte porozprávali, vykročila som domov, keď som za kríkmi zbadala na schodoch sedieť Nathaly, Dajanu a Veronicu, Nathalyinu staršiu ségru.
,,Ahojte!" posnažila som sa o veselý pozdrav. Ale podľa Veronickinho pohľadu som vedela, k čomu bude smerovať téma.
,,Tak čo, ako bolo so Samíkom?" uštipačne sa spýtala Veronica.
,,Prestaň, my spolu nič nemáme!" pravdivo som odvrkla. ,,Odkiaľ máte nanuky?"
,,Z obchodu," povedala Dajana.
,,Celú škatuľu, hej?" posmešne som sa opýtala.
,,Áno, presne tak. A čo, dohodli ste si so Samom rande?" pýtala sa Nathaly.
,,Prestaňte, už je to trápne. Majte sa!" namosúrene som sa rozlúčila. Tie tri sa iba zachichotali. Cítila som, že sa vo mne prebúdza priam vlkolačia chuť niekomu ublížiť. Niektorej z tých štyroch: Nathaly, Dajana, Veronica, aj tá sviňa Lorianová.
S veselým úsmevom som nastúpila do auta. Väčšinu otcových otázok som jednoducho odbila, a rozmýšľala som, či by som nemala zajtra počas vystúpenia na jarmoku, keď budeme tancovať náš tanec, nemala nepozorovane podložiť Lorianovej nohu. Keby tam bol Matthew, tak jedna nula pre mňa...
