teenZ

Prekliati denník môjho predka 4

                                          4 kapitola

,,Kde to sme?" spítal sa ma Murdo.
,,Netuším." odvetila som neistím hlasom a prešla som k dverám.
Skôr ako som stihla siahnuť na kľučku spravil to Murdo. Potichu otvoril dvere a vyšiel z miestnosti. Na chodbe sa za mnou obzrel. ,,Ideš?" spítal sa ma. Vykročila som za ním. Prišli sme k zábradliu. Na prízemí sa to len hemžilo ľuďmi, vládla tam hlasná vrava. V strede prízemia ľudia tancovali valčík a na medziposchodí hralo sláčikové kvarteto. Všetci boli oblečení do viktorianskich šiat.
,,Ideme dole?" spítala som sa šeptom.
,,Radšej nie." chytil sa zábradlia ,,Nezapadli by sme." odvetil a stisol zábradlie tak silno až mu obeleli hánky.
,,Tak ideme hore?" spítala som sa. Nedôverčivo sa na mňa zadíval.
,,Nemôžme tu zostať večne." oponovala som jeho tichému nesúhlasu. Toho zrejme presvedčilo a pobrali sme sa k schodisku na druhé poschodie.
,,Myslíš že nás tu nenájdu?"spítala som sa.
,,Neviem."
,,Nemôžme tu takto chodiť."
,,Čo tím myslíš mesíme splinúť z davom."
,,Vtom ako si oblečená ani náhodov." odvetil mi.
,,A videl si seba?"
Na druhom poschodí sme otvorili náhodné dvere v izbe bolo šero aj keď ju zalieval mesační svit. Bola stroho zariadená zrejme v nej práve býval nejaký z hostí.
,,Načo to sme" spítala som sa.
,,Mohlo by tu byť niečo čo sa nám bude hodiť." povedal s otveril skriňu. Bolo v nej niekoľko kusov dámskych šiat vo viktoriánskom štíle.
,,Nepotrebuješ nejaké?"
,,A budú mi dobré?" vybrala som zo skrine nebesky modré šaty z trojštvrťový rukávom zakončením volánikom a prirovnala si ich.
,,Pristanú ti, ja idem hľadať ďalej." vyšiel z miestnosti a zavrel za sebou dvere. Obliekla som si šaty, boli trocha tesné a kratšie asi o desať centimetrov od mojich starích šiat. Na dvere niekto zaklopal a pomaly sa otvorili dnu vošiel Murdo. Mal na sebe bielu košeľu, šedú vestu a o niečo tmavo šedšie sako.
,,Ideme?" spýtal sa. Nemo som prikývla ešte som bola trocha vydesená s toho že sa do izby vracia jej obyvateľ. Hodila som svoje staré šaty pod postel a potichu som za sebou zavrela dvere. Zišli sme na prízemí, snažili sme sa čo najrýchlejšie pretlačiť k dverám. Na chvíľu mi odľahlo keď sme sa dostali von. Až vtedy sme si všimli že sme boli v starkinom dome.
,,Čo to, ale veď k nej nemehlo prísť toľko ľudí tak rýchlo. To snáď už niesme v dome Goldreseovcov?" bola som v šoku z toho kde to sme myslela som že sme u starkej ale neboli sme.
,,Ale čo by ste neboli u Goldroseovcov." ozval sa za nami hlas. Na lavičke sedelo dievča. Albínka s vlasmi vyčesaními do zložitého účesu. Na sebe mala biele šaty ktorých spodná časť sukne bola zlatá a v ruke držalo pohár zo šampanským.
,,Nie toto neni dom Goldroseovcov vňom sa dnes žiaden maškarní nekoná.."
,,Ako to mislíš že maškarní." spítala sa ma.
Nechápavo som sa na ňu pozrela. ,,Viktoriánsky ples predsa." a ukázala na jej šaty.
,,Vy ali nebudete z dohto sveta však?" dievča sa postavilo z lavičky a podišlo k nám
,,Ako ste sa sem dostali? Počkať nie budem hádať našli ste ten denník."
,,Aký denník?" spítal sa Murdo.
,,Ten je váš?" spítala som sa ignorujúc Murdovú otásku ,,Ako sa stadeto tostaneme?"
,,Je môj a ti nemáš všetko čítať nahlas lebo potom skončíš v podobných situáciách tejto." prešla okolo nás a pokračovala hlbšie do parku.
,,Ideme za ňou?" pozrela som sa na Murda.
,,Ak tu nechceme ostať tak asi musíme." Poponáhľali sme sa za ňou.
,,Tak tu ste ja že tu chcete zostať navždy." a znova odbočila hlbšie do parku.
,,Pomôžete nám dostať sa odtialto?" spítala som sa.
,,Nevikaj mi ja som Ana."
,,Irina a to je Murdo." predstavila som nás Ane.
,,Tak teda k veci. Vy sa chcete odtiaľto dostať nie. Kedysi som vedela to kúzlo ale už som ho dlho nepoužila a čo dlho človek používa tak nato zabudne."
,,Tak teda už ani ti nevieš ako sa stadeto dostať?" spítala som sa. Išlo mi to už na nervy keď si človek mysli že už je iba krok od vytúženého cieľa zistí že je o poznanie ďalej.
,,Neviem ale niekde ešte bude."
,,A kde teda?" spítal sa Murdo. Ana mikla ramenami a znova zahla za roh. Len dúfam že vie kam ide, svetlá domu už nebolo vidno, cestu nám osvetlovali len petrolejové lempi osádzané popri chodníku.
,,Irina neviem či si si vybrala vhodné šaty na dnešní večer." prerušila Ana ticho.
,,Prečo je tak dôležité čo mám na sebe?
,,Tebe je to možno jedno ale mne nie ak si oblečieš tie čo ti vyberiem tak vám pomôžem s hľadaním."
,,Prečo je tak dôležité čo mám na sebe?" spítala som sa v izbe Ane zatiaľ čo Murdo čakal dole na párty.
,,Vlastne je mi to jednolen som sa ťa chcela na niečo spítať."
,,A na čo?"
,,Ty a Murdo ste pár?"
,,Nie niesme."
,,Ale vyzeráte tak."
,,Ja som ho prvíkrát za život stretla až dnes."
,,Mohol by byť z vás pekní pár."
,,Ty snáď nikoho nemáš že sa zaoberáš mnou."
,,Nie keď som vyrastala ja bolo to iné,koľko ti vlastne je?"Ana odbehla od otázky škoda celkom ma zaujímal príbeh prečo tu zostala.
,,Takmer pätnásť."
,,V tvojom veku som sem príšla už nadobro."
,,Prečo?"
,,Smutný príbeh."
,,Mám rada príbehy aj tie smutné."