teenZ

Prekliati denník môjho predka 2

                                   2 Kapitola

Keď som sa zobudila ešte stále sme boli na ceste prechádzali sme mestom a vyšli na hlavnú cestu s ktorej sme zišli po pár kilometroch na vedľajšiu cestu ktorá mierne stúpala do kopca. Asi v polke kopca sme zastavili pred kovovou bránou a živím plotom, šofér vystúpil z auta a bránu stvoril, vrátil sa do auta, prešli sme bránou a naskytol sa mi úžasní pohľad popri ceste bol park zo stromami a lavičkami. Zámok bol postavení zo sivého kameňa s bielymi kvetmi na drevených oknách natretými tmavo hnedou farbou. Auto zastalo pred Zámkom a ja som v ňom iba sedela a dívala na tú krásu, keď som po chvíli vystúpila z auta šofér už vykladal moje veci z kufru na štrkovú cestu. Dvojkrídlové dvere zámku sa otvorili a vyšla z nich staršia žena zo šedými vlasmi vyčesaním do drdola mala oblečené tmavomodré šaty pod kolená. Mala jemné črty tváre. Zišla dole schodmi a milo sa na mňa usmiala ,,Ahoj Irina ja som Saša, pracujem pre tvoju starkú. Nepotrebuješ Pomôcť z vecami?" Saša nečakala na odpoveď a zobrala do rúk jednu zo škatúľ otočila sa a odchádzala do zámku. Rýchlo som zobrala do rúk dva kufre z oblečením a ponáhľala som sa za ňou. Čakala na mňa v hale a okamžite ako ma uvidela pokračovala hore schodmi na prvé poschodie. Vošla som za ňou do izby. ,,Tak toto je tvoja izba." Saša položila škatuľu na stôl. ,,Ďakujem Saša." podišla som k posteli a položila k nej moje kufre.
Celé popoludnie som strávila čítaním knihy na lavičke v záhrade. Celkom sa mi tu páčilo až nato že som nevidela starkú celkom som sa tešila že spoznám niekoho z rodiny. O ktorej mama odmietala hovoriť až som si nato zvykla a prestala sa o nich zaujímať.
V noci som mala zvláštni sen: Stála som na cintoríne všetky náhrobné kamene boli nakrivo všade bola hmla. Bol spln videla som iba vďaka mesačnému svetlu. Zrazu som niečo v diaľke uvidela, postava v čiernom plášti s kapucňou stiahnutou do tváre. Stále sa približovala kráčala k jednému otvorenému hrobu a a postava ho začala ho zasypávať. Pomaly som sa približovala k hrobu, zastala v tom som sa pozrela sa na obzor, na bielom koňovi cválala žena v zeleno smaragdových šatách, v diaľke začali odbíjať hodiny a sen sa skončil.
Zobudila som sa na svitaní, do mojich okien sa opierali prvé ranné lúče slnka no stále vládlo šero. Rozhodla som sa ísť preskúmať aspoň prvé poschodie. Potichu som vošla do dvojkrídlových dvéri oproti schodisku a zistila som že je to dvojposchodová knižnica z policami až po strop plními kníh viazaných v čiernej koži a zo striebornými nápismi. Prechádzala som rukou po ich chrbtoch a čítala strieborné nápisy, väčšina z nich bola v ruštine a ich názvy som lúštila z problémami. Z jednej zadnej uličky zapadnutej prachom som vytiahla tenkú knihu legiend v Ruštine, za ňou sa zaleskla malá knižka v bielej koži omotaná tenkou reťazou. Odložila som knihu legiend a vzala do ruky knižku v bielej koži. Na prvej stránke bolo venovanie:
Všetko najlepšie k tvojím trinástim narodeninám Mária.
Praje s láskou mama
Pokračovala by som v čítaní denníka ďalej ale na chodbe som začula hlasy, dom sa už zrejme prebúdzal k životu a v žalúdku mi za škvŕkalo. Vrátila som sa do svojej izby, odložila knižku v bielej koži na noční stolík vedľa postele, rozzipsovala prví kufor čo mi prišiel pod ruku a vybrala z neho čierne rifle a olivovo zelené tričko z krátkym rukávom.
Zišla som dole schodmi a vošla do otvorených dvojkrídlových dverí hneď vedľa schodiska. Uprostred miestnosti trónil masívni jedálenský stôl z tmavého dreva nad ním visel kryštáloví luster. Za stolom sedela postaršia žena zo striebrobielymi vlasmi oblečená do čiernych šiat. ,,Neruším?" spítala som sa. Striebrovlasá žena zdvihla hlavu od novín a milo sa na mňa usmiala ,,Ale vôbec nie, len si sadni Irina." dopovedala a vrátila sa k čítaniu novín. Sadla som si oproti nej a Saša predo mňa postavila tanier z pečivom. ,,Dnes prídu hostia madam." povedala zrejme starkej, tá zdvihla zrak od novín a chladne sa pozrela na Sašu ,,Bez teba by som to zrejme zabudla pokiaľ by si mi to furt nepripomínala." povedala celkom dosť nahnevane a vrátila sa k čítaniu novín. ,,A kto príde?" spýtala som sa. ,,Jedlo sa najlepšie vychutnáva v tichu." odvrkla starká dosť nevrlo a rozladene. Saša radšej niekam zmizla a ja som čušala a napchávala sa maslovími krojsantmi. Starká si počas raňajok niečo mrmlala popod nos a občas vybehla zo slovami že dnešní svet je skazení a že všetci bažia len po krvi. Z jedálne odišla dosť nahnevane. Pritom ako Saša po nej brala tanier som sa dozvedela že dnes večer príde Murdo a Bludo Silverthrushovci. Vnuci jednej dobrej priateľky mojej starkej. Mali by sa zdržať pár dní.