teenZ

Prekliati denník môjho predka

                                    Kapitola 1.

Venovala som poslední pohľad mojej starej izbe všetok nábytok bol na svojom mieste ale skrine boli prázdne všetky veci som musela zbaliť do škatúľ ktoré teraz čakali kým nastúpim do auta a asi už navždy odídem. Ešte raz som sa pozrela po bielych stenách v ktorých boli zabité klince na ktorých som mávala zavesené obrazy ktoré som tu nemohla nechať a cestovali so mnou. Prešla som z izby na chodbu obula si topánky a zadívala sa do zrkadla moja smotanová pokožka nechávala vyniknúť mojím teraz od plaču černením očiam celú tvár ohraničovali tmavo hnedé vlnité vlasy siahajúce mi po pás. Nasadila som si slnečné okuliare a vypochodovala z bytu. Pred dverami stál právnik ktorí mi drásal nervy už od chvíle kedy som ho prví krát stretla.Zamkol za mnou dvere bytu, odprevadil ma k autu a otvoril mi dvere. Na moment som sa ešte zastavila a rozhliadla sa po ulici na ktorej som vyrastala. ,,Zbohom Bratislava. Zbohom Staré mesto." Nastúpila som do auta a právnik za mnou zavrel za mnou dvere. Auto sa pohlo a šofér sa zaradil do mestskej premávky pomaly sme prechádzali cez mesto až kým sme sa nedostali na diaľnicu.
Hodiny ubiehala, prechádzali sme cez celé slovensko na východ zastavili sme sa iba pár krát aby sme natankovali. Na moje prekvapenie som sa zobudila, bola tma a ešte stále sme išli, pozrela som sa na hodiny v mobile bolo 22:30 hod. V diaľke som uvidela svetlá ktoré nepatrili autám ako sme sa približovali uvidela som že osvetľujú malé domčeky z jedného z nich niekto vyšiel aj naše auto pri domčeku zastavilo. Šofér stiahol okienko a niečo chlapovi podal asi nejaké papiere ten si ich prezrel a niečo v nich študoval, zadíval sa na auto a niečo nezrozumiteľné povedal šoférovi ten sa pozrel do spetného zrkadla, stlačil nejaký gombík a okienko na mojej strane sa otvorilo. Chlap čo stál pri aute sa na mňa pozrel a znova sa zadíval do papierov čo držal v ruke potom ich vrátil šoférovi a niečo mu povedal. Chlap vošiel do domčeka, zdvihla sa rampa pred autom a mi sme prešli, cestou sa zavreli okienka na aute. Bolo mi to trochu ľúto vzduch vonku bol svieži a povieval mierni chládok. Zavrela som oči a snažila sa zaspať kým som v tichu čakala kým zaspím opakovala som si udalosti posledného týždňa.
      Sedela som v obývačke jedla popcorn a pozerala film bol poslední deň školy dnes som dostala vysvedčenie a do školy som sa mala vrátiť za dva mesiace, tešila som sa na dni voľna kedy budem iba čítať jednu knihu za druhou. Niekto zazvonil a ja som otvorila dvere, stáli tam policajti od tej chvíle sa mi zrútil svet pod nohami moja mama mala dopravnú nehodu do jej auta nabúralo iné a to ju zabilo. Vždy to som to bola iba ja a ona a od tej chvíle som zostala sama. Po pohrebe som musela opustiť Bratislavu a odísť do Ruska za mojou starkou ktorú som v živote nevidela vedela som že mám v Rusku korene a mama odišla na Slovensko za láskou. Ocko zomrel keď som bola veľmi malá, mal rakovinu vôbec som si ho nepamätám a mama o ňom veľmi nehovorila ale to o nikom z rodiny. A teraz idem do mesta Voronež za svojou starkou ktorú som jak živ nevidela.