Nenávidím zradcov II (#7)

«Nejnovější články | World of the LOTRhead

Vytvořit blog | Nápověda

New- pááárt... ehm no... prečo to akože WTF robím?

WHYYY?!

ENJOY!

Mala som neuveriteľné nervy na učiteľku. Mĺkvo som niesla zelenú termosku s čajom, v druhej ruke som zvierala tašku s vecami a ťapkala som za ňou. Teda vlastne- už ani nie za ňou, ale rovno za nosom.

Akože ona čo ako? Ona nevie, že matka je nezamestnaná a otec nemá plat taký, že by sme si mohli dovoliť kúpiť Ferrari? Že splácame drahé auto, a máme ledva z čoho vyžiť? Že si jeden čas pripadám, ako by som bývala u cigánov, s roztrhanými kreslami, popraskanou stenou, z ktorej letí dolu omietka, že nemáme prachy ani na to, aby som mala vlastnú izbu? Že sa nám po kúpeľni preháňajú švehly, že v komore máme bordel ako po atómovom útoku, a že stromček máme furt ten istý, nemáme na nové ozdoby, stále tie isté? Akurát, že musím meniť každý rok kreáciu? Tento rok som napríklad včera na stromček povešala len červené a zlaté ozdoby. No viete, á lá Chrabromil.

Včera som na Vianočných trhoch stretla Alice. Toto je dievča, ako sa patrí. Rovnako aj Luna. Alice sa so mnou baví, je rovnako zvedavá ako ja, rovnaké šidlo ako ja, proste sme si sadli. Luna, tá mi dneska dala na generálke napiť sa z jej čaju, keď som umierala od smädu, čo iné neurobili! Napríklad Lorianová, celý deň som nepila a nejedla, už už by som bola zožrala Denisu, lebo je z nás najmladšia, a Nina vytiahla taký úžasný voňavý čerstvý pizzový... slimáka. Do hája... A NEDALA MI! A Tine a Lune dala veľké kusy odhryznúť, a mne nedala! To si zapamätám! Zajtra na žúrke jej nedám perníka. Veď bude niečo chcieť, uvidí!

Z rozmýšľania ma vytrhlo zistenie, že som sa takmer zabila na dverách do budovy školy. Silonky ma neuveriteľne tlačili, teda skôr, pľantali sa po mne, zadok som mala taký spotený, až som sa bála, že som to dostala práve dnes, pričom som si vypočítala, že už som to mala mať, a najhoršie bolo to, že najhoršia perióda mala byť na Vianoce! Už to vidím, to dostanem ako darček pod stromček, v nedeľu, čo?

Po hádke, či ostaneme v šatni alebo nie, sme sa predsa len vydali na cestu hore nekonečnými schodmi. Päťkrát, päťkrát, sme nacvičovali naše vystúpenie, už mi to liezlo na nervy, nepila som, nejedla som, necikala som, myslela som, že toto je môj posledný deň v živote, že ja sa toho Pána prsteňov ani nedožijem!

Keď som v triede túto skutočnosť oznámila matikárke, len také tie oči na ma vyvalené... to bol teda pohľad! Ihneď som sa pustila do žemle, ktorú som zúrivo trhala, a Timothy si skúšal šatku, teda- plienku- ktorú máme mať na našom čísle na hlave. Vedieme spolu také chutnučké dievčatká, tá, ktorú vediem ja (Silvie), je fakt milá. Pekne sme sa porozprávali a tak.

Okrem toho ma ťaží aj skutočnosť, že jediná budem tancovať bosá. Lebo nemám gymnastické cvičky. No a toto je ten dôvod. Tie cvičky. Ja teraz akože nepoletím za SEDEM EURO kupovať cvičky na jedno vystúpenie! Sprostá učiteľka. Toto je moje najhoršie vystúpenie! Nielenže nebudeme v škole, ono sa budeme pratať do haly!

Domov som išla zadychčane, a rýchlo. Skoro ma vlastná mater nespoznala! Okej, spoznala, no... to je len DETAIL.

Neviem sa rozhodnúť, aké prezuvky si zoberiem. Viem, na vystúpení budem tancovať bosá, to nejako zvládnem, zdá sa, že je zateplená podlaha. Na jednej časti podlahy v šatni bola zima, posunula som sa ale o krok doľava, a išla som sa rozplynúť od tepla.

No, úplne bosá nie. Budem mať biele ponožky. Ako mi navrhla Sarah. Chúďa ona, vystupuje hneď v niekoľkých číslach. Tá bude mať fušku.

Okrem toho budeme pár z nás, vrátane mňa, prezliekať Silvie a jej spolužiačky z jedného kostýmu do druhého. A potom do tretieho. Ešte viacej sa nafuškujeme! To bolo, keď dievča, ktoré som prezúvala, sa rozhliadalo po svete, a ja mu že "Zdvihni nohu, zdvihni nohu!" a ono sa rozhliadalo po svete, no, najradšej by som ju... kľud!

Telocvikárka sa smiala, ako jej sa raz zakasala sukňa, a lietala s holým zadkom po meste. Doma mamka dostala záchvat smiechu. Okrem toho vravela, že pre nás nebude problém decká prezliecť za tri minúty, keď to tí z formuly zvládnu sa pätnásť sekúnd, a ešte k tomu prezuť štyri pneumatiky! Nooo, lenže druhá učiteľka mala pravdu- oni sú profesionáli. No, mne by za to prezliekanie hádam mali platiť. Beriem päť euro na hodinu, haló!

Pohmýrym sa na stoličke. Drevo ma tlačí na zadok. To si hádam dneska neodpočiniem!

Opravujem chyby v texte. Vidím ich červeno podčiarknuté. Mnoho slov je ale nespisovných, takže- pf. Vyberám kategóriu Príbehy a poviedky a dopisujem autobiografiu. A klikám na PUBLIKOVAŤ. A snažím sa psychicky pripraviť na vystúpenie. Za desať štyri sa máme stretnúť pred halou. Učiteľka nás chce ešte zamúčiť, lebo že vraj my by sme sa s múkou "priveľa naťapkali, a dostali astmatický záchvat, alebo čo".

ČUS! (Som to ale stručná, čo? :D)