HryProDivky.cz
Nenávidím zradcov II (#5)
New oné... časť! :D
ENJOY!
Nervózne som sa hmýrila na zadnom sedadle v aute. Áno, je sobota, ale to neznamená, že sa os spolužiakmi a učiteľmi nemôžem vídať aj cez víkend.
V našom meste sa konal Jesenný festival. Včera sme s mamkou zháňali po celom meste nejakú károvanú košeľu červenej farby, ale v celom meste nič! Nakoniec sme sa vrátili po jednu takú bielo-ružovo-tmavoružovú, veľmi sa mi páči. No a dôvodom hľadania bolo vystupovanie.
Vyskočila som z auta spolu s mamkou, zatiaľ čo oco hľadal miesto na parkovanie. Na nohách som mala čierne tenisky, taký materiál ako plátenky. Biela gumená podrážka, ružové pásiky a čierne šnúrky oválneho tvaru. Triasla som sa od zimy, keďže som mala len tenké čierne legíny. Povinné som mala tiež čierne tričko, v mojom prípade s dlhými rukávmi aj s našitými gombičkami tiež čiernej farby. Rozopnutú károvanú košeľu, ktorá mala vzadu akýsi modrastý nápis, som mala samozrejme tiež. Babušila som sa vo svojej fialovo-ružovej vetrovke. Na hlave mi sedela čierna šiltovka s červeným písmenom A vpredu.
S mamkou som sa predierala davom a hľadala známe tváre. No a hľa- Adriana. Ostala som s ňou, pričom sa k nám priplichtili aj ostatné dievčatá.
Ony sa veselo bavili, zatiaľ čo mňa žrala tréma. Pokojne by som už mohla vystupovať na pódiu, koľkokrát som ja na ňom už stála! Už aj pripravujeme novú choreografiu na Mikuláša, čo máme vždy v škole. Ale to má každá škola, nie?
A vymýšľame ju samé! Triedna nám choreošku vymýšľala doteraz, a s tou istou vystupujeme stále. Toto je naše posledné s týmto tancom, len s inou hudbou, a už ideme nanovo, nemôžeme robiť toto isté stále, nie?
,,Hej, tamten ušatý?"
Pozrela som sa na druhú stranu ulice, kam dievčatá ukazovali a Lorianová sa chichúňala. Akýsi chlapec v modrom tam vysedával.
Je to Swag? Nie, nie je! Každopádne, dievčatá sa za ním rozbehli, a ja, napriek tomu, že každú chvíľu bolo stage naše, som išla tiež.
Vysvitlo, že to bol akýsi Ehrich, Erich, Eric, či nejak tak. Veľký asi ako Proshamová, a zdalo sa, že sa celkom Lukianovej páči! Poskočilo mi srdce radosťou, takže výsledok bol- šialené poskakovanie dokola, až ma Sarah odviedla späť k pódiu. Už je to tu! Ideme!
Rodičia stáli vedľa mňa. Ja som stála vľavo. Pódium bolo také miniatúrne, až som z neho takmer zletela. A to nepreháňam! A nevyhováram sa! Presne tak to upresnila Proshamová.
Už som po vystúpení chcela niekam vypadnúť, ale to by som nebola ja, keby som si nezalovila Pokémonov, všakže! Pričom ma triedna odrazu zastavila, až som sa jej zľakla. Takmer mi mobil spadol na zem. Ponúkla mi akýsi koláč, zadarmo pre účinkujúcich. Predávala ich moja bývala angličtinárka, ktorá sa mi odrazu vidí ako milé stvorenie, odkedy ma neučí.
Doma som si celá unavená kvokla na posteľ a začala hrať nové hry na mobile, čo som stiahla v Kauflande. Keď si pomyslím na písomku z INFORMATIKY, čo má byť v pondelok, hneď ma bolí hlava!
