Dear Rider #2

«Nejnovější články | World of the LOTRhead

Vytvořit blog | Nápověda

Takže máme tu ďalší diel! Tento by som výnimočne chcela venovať hráčke menom Sia23, lebo ona upevnila môj vzťah k istému seriálu. ENJOY!

Kapitola druhá- Priateľstvo s Knight Industries 3000

Opatrne som otočila hlavu k prasknutému zrkadielku, ktoré ležalo na zemi. Videla som v ňom moju tvár, o hlavu som mala opretú pušku a za mnou stála stará arabská žena, vyznávačka islamu. Dýchavične povedala niečo v jazyku, ktorému som nerozumela. Až potom zjavne pochopila, že neovládam jej reč, tak zašepkala po anglicky:

,,Kde je?"

,,Kto?" odpovedala som.

,,Balíček."

,,Aký balíček, preboha?" čudovala som sa.

,,Ty dobre vieš, aký balíček, dievčinka."

,,Netuším, o čom to hovoríte."

,,Pracuješ pre Knight Industries, mňa neoklameš!" zachrčala žena.

,,Prepáčte, ale ako môže dievča ako ja pracovať?" začudovala som sa.

,,Všetci z Knight Industries chodia na takýchto moderných autách, tak mi neklam!" ukázala na čierne auto, ktoré si pokojne stálo neďaleko nás.

,,Ale... milióny ľudí chodí na moderných autách, madam..." začala som, ale tá ma prerušila.

,,Buď ticho, daj ruky nad hlavu!" udrela ma s puškou, a ja som ruky poslušne zdvihla. Mala som chuť tomu autu jednu streliť, keby to bol človek. Prečo nič nerobí, keď ochvíľu schytám guľkou do hlavy?

,,Pustite to dievča." ozvalo sa a mne poskočilo srdce.

Žena sa bláznivo otáčala, potom otočila hlavu ku mne a skríkla:

,,To auto hovorí! To je ten projekt na ktorom pracuje Knight Industries?!"

,,Opakujem: pustite to dievča." ozvalo sa opäť.

,,Šikovný ťah, ale ja sa obyčajnej nahrávky nezľaknem! Chápem modernú technológiu! To je výborný ošiaľ!"

,,Žiaden ošiaľ," usmiala som sa, ,,ale Knight Industries 3000."

Ozval sa výstrel, nachvíľu som si pomyslela, že tá ženská vypálila, ale mýlila som sa. Vypálilo to auto, puška tej babizne odletela a s rachotom pristála na zemi. Tú ženu to tak vyľakalo, že sa musela oprieť o stenu svojho domu a zhíkla. Dvere auta sa samé otvorili, žena sa spamätala a rozbehla sa po pušku. Ja som sa rozbehla tiež, ale k autu, skočila som dnu ako olympijský skokan do diaľky a zabuchla som za sebou dvere.

Žena skríkla pokrik teroristov a začala páliť na auto. Guľky sa od neho akoby nič odrážali na všetky strany. Ale- bolo ich viac.

Všade spoza domu tej ženy sa začali vynárať postavy a vykrikovali pokrik, ktorý vykrikovala aj žena. Všetci začali strieľať, a ja som z toho nemala dobrý pocit.

,,Aktivuj bojový mód, prosím ťa!" vyľakane som sa tisla k zadnému sedadlu a otáčala som sa za postavami bežiacimi za nami aj povedľa nás.

,,Aktivujem transformáciu." pokojne sa ozvalo v aute, ktoré sa začalo meniť na lesklý čierny športiak.

,,Transformácia ukončená." ozvalo sa znova v aute a ja som vykríkla:

,,Dobre, tak teda aktivuj turbo boost a rýchlo odtiaľto vypadnime!"

Na spodku sa vysunuli výfuky, z ktorých vyšľahol modrý plameň a mňa obrovská rýchlosť pricapila na sedadlo. Postavy sa stratili v prachu a ja som zhlboka dýchala.

,,Dobre, tak tento výlet nebol dobrý nápad... kde je Mike teraz? Hej, a môžeš spomaliť."

,,Šesťdesiat kilometrov pred nami vo výškovej budove na Peacefull Alley."

,,Ty... dostala som nápad. Poďme na Peacefull Alley, potom ti poviem!"

Auto rýchlo vystrelilo a už sme uháňali po hlavnej ceste. Potom sme odbočili doľava a zastavili sme.

,,Dobre... bojový mód je aktivovaný?" opýtala som sa.

,,Samozrejme." dostala som odpoveď.

,,Vidíš tamtú rampu? Mám otázku- na ktorom poschodí sa Mike nachádza?"

,,Hneď na druhom."

,,Dobre, tak by môj plán mohol byť uskutočniteľný..."

Pošúchala som si ruky, skontrolovala som bezpečnostný pás a povedala som:

,,Zapni turbo boost a rampou sa dostaneme cez okno na druhé poschodie. Podľa toho čo vidím na obrazovke tvojej navigácie, Mike sa nachádza v miestnosti pri okne, takže by sa to dalo..."

,,Lucy, podľa mňa je to veľmi riskantné, pokiaľ sa Michael presunie ku oknu práve vo chvíli, keď tam vletíme, je tu isté riziko, že by som ho mohol zraziť." odvetil mužský hlas. Pri tom, ako rozprával, na mieste, kde býva rádio bola modrá guľa s červeným pásikom,a ten pásik sa do hovoru hlasu pohyboval. Jeden by to pokladal za veľmi magické...

,,Musíme to skúsiť. Dobre?"

,,Ale..."

,,Ticho! Viem, že ja ťa nevlastním, ale... urob to pre mňa."

,,Spúšťam turbo boost." nečakane sa ozvalo a ja som potichu zhíkla.

Rukami som kŕčovite schmatla vlastné kolená a vo veľkej rýchlosti sme vyleteli na rampu. Preleteli sme vzduchom a vrazili do okna, ktoré sa rozletelo na márne kúsočky. Šmykom sme sa otočili a ja som kývla na mladého muža, ktorý pribehol k autu, otvoril dvere a nasadol na miesto vodiča. Chopil sa volantu a vyleteli sme von z rozbitého okna. Obzrela som sa na bezvedomých a ozbrojených mužov, ktorých sme pri náraze doslova ,skosili'.

,,Nikdy by som neveril, že po mňa príde moje auto a takmer dvanásťročné dievča. Kto vymyslel tento šialený nápad?" pýtal sa Mike.

Nechcela som sa priznať, cítila som sa trápne. Auto však za mňa odpovedalo:

,,Lucy."

,,Žartuješ?" pochybovačne sa spýtal Mike.

,,Ja neviem žartovať."

,,To je smutné..." vzdychla som.

,,Wow. Vedel som, že si inteligentná, ale žeby až tak?" čudoval sa Mike.

,,Hej! Pochybuješ o mne? To ma urazilo!" zakričala som, ale následne som sa rozosmiala.

,,Počkaj, keď sa o tom dopočuje Zoe... bude vyvádzať..."

,,Nemá na to dôvod. Lucy je veľmi inteligentné dievča na svoj vek."

,,Ďakujem!" poďakovala som autu a vďačne som ho potľapkala po pravých dverách.

Prišli sme k obrovskej železnej základni Knight Industries. Prešli sme chodbou a chalan menom Billy nám otvoril dvere.

Mike sa neudržal a rozkričal to, čo som vymyslela. Ako povedal, Zoe začala vyvádzať.

,,Preboha, to nič nie je. Ja som nešoférovala, keby áno, to by bolo niečo iné..." nechcela som, aby bola všetka pozornosť upútaná na mňa.

,,Lucy, to ty si mi dávala príkazy. Ty si to vymyslela." rozrečnilo sa auto a ja som mu skočila do reči.

,,Hej,hej! Ticho! Ty si mi zachránil život, keby si pohotovo nereagoval, bolo by po mne! To ty si mal oči na stopkách!"

,,Lucy, ja nemám oči."

,,To je slovný zvrat!"

,,Ticho!" ukončila debatu Sara. ,,Lucy, buď už ticho. Všetci. Nevyhováraj sa na ostatných okolo teba, buď rada, že sa ti pripisujú nejaké zásluhy. Prepáč, že som o tebe pochybovala. Beriem späť!"

,,Ďakujem Sara! A tvoj otec môže byť na tento zázrak hrdý, odviedol skvelú prácu!" ukázala som palcom na auto za mnou, ktoré už bolo podrobne oskenované.

Sara sa usmiala. Vybehla som po schodoch a zavrela som sa do svojej miestnosti. Začala som po nej od radosti tancovať, až som sa zadychčaná vrhla na posteľ a zaspala som.

Uf, sa nám to ale pretiahlo! Dúfam, že neprestanete čítať akurát uprostred, hlavne ty, Sia23! :D