HryProDivky.cz
Šprtkin blog
Záhadné poviedky 2. časť
Pozor, pozor! Pre tých, čo čítali prvú časť tohto fantazijného príbehu mám aj druhú!
Záhadná poviedka č.2
...boli dvaja ľudia. Výstredne oblečení. Boli to muž a žena. Muž mal pekné pásikavé naduté nohavice po kolená, pod nimi niečo ako legíny, na nohách zakrútené topánky. Od pása hore mal dlhé tričko a na ňom krátke s nadutými rukávmi - bol oblečený ako stredoveký kráľ. Bol zavalitý, mierne obézny, na hlave mal na krátkych hnedých vlasoch obriu korunu, mal miernu bradu a v ruke držal dlhú zlatú palicu, zakrútenú ako keby bola Mikulášska. Žena mala jemné červené šaty s pestrými pozlátkami a ozdôbkami, na krku zlatý náhrdelník, na ruke strieborný náramok a na druhej bronzový prsteň. Na hlave mala malú ženskú korunku a na nohách čierne lodičky. Obaja sedeli na mäkkých, luxusných trónoch so zlatými všitými niťami, na kožušinách. "Vítame ťa, cudzinka. Vitaj v krajine slnka," prehovoril muž a zhovievavo poklepal rukou po svojom stehne. "My sme kráľ a kráľovná tejto veľkolepej a zázračnej krajiny." Aha, áno, kráľ a kráľovná! Už bolo Simone všetko jasné, teda, okrem toho, ako sa sem dostala. Simona prešla cez túto úzku miestnosť smerom, kam ukázal kráľ, a išla hore po schodoch, až kým nedošla do hradnej veže. Boli tam rôzne sovy - plamienky, víre, ale aj sovie mláďatká... A hlavne stolík a na ňom listy. Samé listy! Simone došlo, že sovy sú určené na vymieňanie listov a balíkov. Prečo mala ísť práve sem? Keď objavila hojdaciu sieť na rohu veže, pochopila, že tu má nocovať. Keďže ešte bolo ráno, vyšla z veže a šla sa popozerať, kde čo je. Čisto omylom vtrhla do miestnosti, kde sedelo niekoľko dievčat, okolo Simoninho veku. "Ahoj." Povedala a chcela z miestnosti pomaličky vycúvať, keď tu sa jedno z dievčat, oblečené do modrého habitu, opýtalo: "Kto si?" Simona dievčatám povedala čo sa jej stalo a že je veľmi zmätená. "Aha. Najprv vedz, že toto tu je spoločenská miestnosť a my sme žiačky druhej triedy v tunajšej škole kúziel." Simone sa to ešte viac vyfarbilo. "A nemáte prázdniny?" Opýtala sa okrajovo. "Máme, ale aj cez prázdniny sme tu, vieš?" Simona z miestnosti vybehla a potom vyšla na záhradu. Objavila sa pred ňou tácka s obedom. Keď tak pochrumkávala, odrazu jej jedno to dievča prišlo povedať, že domov sa môže dostať za pomoci kúzelnej knihy. A že ju môže dostať vo vínnej pivnici. A tak šla Simona do vínnej pivnice, a začala strkať ruky do všetkých vín. V jednom obrom sude vína našla knihu, na ktorej bolo napísané: "brána do sveta bez kúziel´". Rýchlo ju Simona otvorila a kniha začala žiariť tak silno, až osvetlila celú pivnicu. Simona sa prepadla do knihy, chvíľu ju to točilo a potom bum-bác. Ocitla sa v jej detskej izbe s knihou v rukách...
