HryProDivky.cz
Šprtkin blog
Záhadné poviedky - 1. časť
Prinášam vám nový seriál - Seriál záhadných poviedok. Dnes tu je jeho prvá časť a dúfam, že si ju prečítate a bude sa vám páčiť. Keďže rada píšem poviedky, už som vám v minulom článku napísala strašidelnú poviedku. Dostala 1 plus a veľmi ďakujem užívateľovi stránky, ktorý mi ho spolu s komentárom dal. Ďakujem za pozornosť a teraz sa môžete pustiť do čítania. (:
Záhadná poviedka č. 1
Jedného prázdninového dňa 10-ročná Simona šla večer spať. To ešte, samozrejme, nevedela kde sa zobudí... Ráno keď sa zobudila, ešte držala pár minút oči zatvorené. Nepozdávalo sa jej, že spí na niečom tvrdom, určite nie na posteli v detskej izbe. Možno ju malá sestra odvliekla do záhrady. Až sa jej podarilo otvoriť oči, skutočne bola vonku. Videla pod sebou nízku pokosenú trávu. Keď sa posadila zistila, že nie je u nich na záhrade ale kdesi v inej, zázračnej krajine. Bol pred ňou velikánsky zámok. Chodili tam ľudia v brokátových šatách a jednej ženy sa Simona opýtala: "Kde som?" Žena jej povedala: "V krajine slnka. Je to tu zázračné. Žijú tu zázračné bytosti, dejú sa zázračné veci, a k tomu všetkému vieme kúzliť." Simona stuhla. Úsmev jej zamrzol a než sa spamätala, žena odcupotala preč. "To sú mi teda pekní obyvatelia." Zašomrala si popod nos a vydala sa smerom k zázračnému zámku. Keď vošla cez bránu na nádvorie, okúzlením onemela. Stála tam na farebných mačacích hlavách, ktoré obliehali celé nádvorie. Len pár metrov od nej bola striekajúca fontána ozdobená kamennými kvetmi, na jej vrchu bol kamenný delfín z ktorého striekala tá najčistejšia voda. Sprava zas mala nádhernú sochu krásnej morskej panny a pred ňou sa na okrúhlom trávovom dvore za dreveným plotom preháňali jednorožce. Oproti Simone, na druhom konci nádvoria bolo mramorové zábradlie, a za ním výhľad na more. K moru šli tadiaľto aj schody. Okolo boli samé hradné vežičky a na malom okrúhlom drevenom stolíku pred ňou sa len tak objavila miska s najčerstvejším ovocím... A celú tú nádheru zdobila krásna aleja čerešní, jabloniek a sliviek. Simona sa hneď do ovocia pustila. Bolo sladučké, šťavnaté, zrelé a Simona ho všetko zjedla. Keď zjedla poslednú guličku tmavého hrozna, miska sama zmizla preč a Simona sa pobrala dnu do zámku. Dnu boli krásne mramorové dlážky, na rovnomerne bielych stenách viseli tie najkrajšie obrazy. Dvere boli veľké, drevené a umelecky vyrezávané, nehovoriac o tom, že boli ozdobené krásnymi ozdobnými železnými rámami. Simona, stále plná údivu, vošla do veľkých dvojkrídlových dverí a tam... pokračovanie nabudúce.
