HryProDivky.cz
Príbeh za príbehom... 3
Hai kamoši, zase som nesplnila sľub, aj tak mala predošlá časť len 1+ :( Ale aj tak ďakujem Vampire :) No, tak poďme na to!
Strom mal vráskavý kmeň a krivé konáre. Rástli na nich trpké jabĺčka, ktoré nikto nechcel. Najhoršia však bola jeho povaha. Celý čas sa len sťažoval: že je pole plné blata, že mu kravy a zajace zničili kôru, že ho šteklí vysoká tráva atď. Plot, ktorý stál hneď vedľa stromu sa rozhodol, že musí podniknúť niečo, čo zastaví susedovo frflanie. Vysvetlil starému havranovi, čo je vo veci, a ten mu povedal: " Strom nemá skutočný zmysel svojho života, preto sa stále sťažuje." " A kde sa dá nájsť ten zmysel života?" " Väčšinou rovno pod nosom. " Keď prišlo leto, plot sa zazelenal, pretože aj tentoraz zimolez obtočil svoje listy okolo neho a ozdobil ho svojimi voňavými kvetmi. " Počuj strom," opýtal sa jedného dňa plot, " čo je najhoršie v tvojom živote?" Strom sa na chvíľu zamyslel a potom šeptal smutným hlasom: " Zo všetkého najhoršie je to, že sa nikomu nepáčim. Kvitnem len niekoľko dní, nemám pekné listy a moje divé jablká majú príšernú chuť." "Ale tomu sa dá ľahko pomôcť!" Zvolal plot. "môžem poprosiť zimoleza, aby sa tiahol aj po tvojom kmeni a konároch, potom budeš väčšinu roka ozdobený voňavými kvetmi a zelenými listami. Zimolez však vraví, že sa príliš sťažuješ." Strom zostal ticho. Potom povedal: "Ak sľúbim, že sa budem sťažovať menej, mohol by si ho presvedčiť, aby na mne rástol?" "Pravdaže," odvetil plot. A tak strom celý rok nevyslovil nevyslovil jedinú sťažnosť. Nasledujúcu jar zimolez vypustil malý klíček. Obopol kmeň stromu, vstúpil medzi jeho konáre, rozvinul svoje nádherné žlté a ružové kvety a strom sa stal najkrajším stromom na poli. Od toho dňa sa už nesťažoval. Ani raz. Keď si v zime sadol havran na plot, povedal: "Už dávno som nepočul strom sťažovať sa."
"Určite našiel zmysel života."
"Aký?"
"Spýtaj sa ho," odpovedal plot.
Havran priletel k stromu a vyzvedal, aký zmysel našiel svojmu životu.
"Teraz nemôžem hovoriť, musím chrániť zimolez pred vetrom."
"Veď v zime je celý hnedý a zvädnutý."
"Áno," pošepol strom, "ale opiera sa o mňa, aby som ho chránil až do jari. Vtedy sa znova rozvinie a bude ešte hojnejší a krajší ako minulý rok." Starý havran a plot sa potešili, keď ho počuli takto hovoriť. Strom našiel zmysel svojho života a už nikdy nehundral.
