Môj život
3. Časť - Čo bolo s patizónom
Fejtónovým peromPatizón
Jedného krásneho rána sa zobudím, vstanem, idem sa najesť-v chladničke nič nieje. Razom sa z krásneho rána stáva nočná mora. :/ 5 hod. neskôr: Mama mi volá: "Kým prídem domov, ošup patizón." A zloží. Chvíľku rozmýšľam: What the hell? Zavolám ocovi...Ahoj, čo je to patizón? "To je tá tekvica, čo vyzerá ako veľké rozpučené kravské oko, je v pivnici pri kompótoch." A zložím. Idem do pivnice, vytiahnem 3 patizóny, donesiem ich do kuchyne...Čo s tým mám akože spraviť? Zobrala som nožík, že to ošupím ako pomaranč...( Počítala som s tým, že to bude tvrdšia šupka, veď predsalen mi oco povedal, že je to tekvica ( Doteraz mu neverím, ani ty mu radšej never :D ) Zarežem do patizónu, prerežem ho napoly (nechtiac xD ) A dívam sa...A čumím ďalej...Po piatich minútach volám ocovi: Oco, ako sa to šupí? "To sa nešupí, to sa škrabe ako zemiak" ( Medzitým sa ma pýtal, či som spravila všetko, čo mi kázal xD ( Jasné, že nie xD xD xD )) potom zložil. Nastal okamih pravdy...Chytila som škrabku...Dívam sa na patizón, patizón sa díva na mňa...Dostala som strašnú chuť vyhodiť ho von oknom...Chytím ho do ruky, otváram okno, ale vtom vidím, že nám prišla návšteva, a oco za ňou...( Ver mi, ten patizón má šťastie :D xD xD ) Mama sa nahrnula do kuchyne, vynadala mi, ako je možné, že patizón nieje oškrabaný, a pratala ma z kuchyne xD xD xD A tak, no...xD