Tom a Angela na výlete XI.
Ahoj,
toto je sto dvanásty článok na mojom blogu. Ďalší diel Tom a Angela na výlete (keď Angela rozpráva príbeh) je tu!
,,Cítili, že ich kamsi vlečú, ale nereagovali. Mali zaviazané oči, pretože im ich zaviazali, keď sa ich vypytovali, aby ich neuvideli a zviazané ruky a nohy, aby si oči nemuseli odkryť, čo a ako by boli ohybnejší ako hadie ženy. Zrazu cítili, že im odväzujú šatky z očí, ale aj tak ešte nič nevideli. Zrazu sa zabuchli dvere. Oni dvaja sa na ten silný zvuk prebrali. Boli v nejakom tuneli. Sem-tam bola na stene kamenná vec, ktorá mala maličkú dierku cez ktorú bola prestrčené maličké fakle, ktoré skromne osvetľovali miesto okolo nich. Od dverí počuli hlas tej v úvodzovkách ,múmie': ,Teraz vás čaká malá úloha. Musíte sa dostať k múmií kráľa Ptolemaia XIV. Máte pred sebou niekoľko poschodí! Viac vám neprezradím!' dvere sa zabuchli a deti ešte zachytili vzdiaľujúce sa kroky. A tak vykročili. Chodili stále rovno a zákruta a pripadalo im to, akoby chodili stále dookola. Zrazu si Nefruzis všimla: ,Aha, tam sú schody, asi sme ich prehliadli!' a išli po nich. Schody vyzerali ako nenápadná maľba tak jasné, že si ich nevšimli."
Tak, toto by malo byť na dnes všetko. Tchus!