HryProDivky.cz
Tom a Angela na výlete III.
Ahoj,
toto je šesťdesiaty ôsmi článok na mojom blogu. Ďalší diel Tom a Angela na výlete je tu!
,,Prestaň... Mhm... Daj mi už pokoj, Tom. Nemíňaj si zásobu pitnej vody, nebude jej tu veľa, tak ma neoblievaj!" Angela je už prebraná. Odrazu začala pišťať: ,,To som si mohla myslieť, že sme dopadli do afrického národného parku Serengety! Ale čo ma to oblievalo?" a všimla si tigra, ktorý mal nos celý mokrý od vody. To dokazovalo, že pred maličkou chvíľočkou pil. Vedľa seba videla vykoprcnutého Toma. Tiger sa o ňu začal obtierať a niečo si popod nos šomral. Angela mu rozumela iba: ,,Poď.. za m..., ukážem v.. do... s..... . Pre..... ho a ....e." So zdesením, začudovaním a radosťou zároveň Angela zistila, že rozumie reči všetkých zvierat, teda aspoň tigra. ,,Môžete hovoriť hlasnejšie? Nič som vám nerozumela..." povedala Angela tigrovi. ,,Áno, madam. Poďte za mnou, ukážem vám dobrú skrýšu. Preberte ho a ideme. Kto ste a skadiaľ ste prišli, vy dvaja? Môžete mi tykať."
Angela medzi tým prebrala Toma. ,,Sme z malej dediny, ktorú nenájdeš na mape ani v telefónnom zozname. A je tam všetko, čo je vo veľkomeste. Naša dedina sa volá Mačacia Pyramída. To preto, že namiesto cintorína máme veľkú pyramídu a je tam veľmi veľa rakiev... Aj ty nám môžeš tykať! Ja bývam vo veľkej vile, Tom, to je tento tu," a ukázala na Toma, ,,V malej, smiešnej chalúpke vedľa mojej vily. Domy máme oddelené, ale záhrady sme si prednedávnom spojili." Tom sa prihlásil o slovo: ,,Nevieš, kde nájdeme jedlo?"
- ,,Ale Tom," karhala ho Angela. ,,Nemysli stále len na seba a na jedlo!" a obrátila sa k tigrovi: ,,Ja sa volám Angela a toto je môj kamarát Tom. Ako sa voláš ty? Poďme, ukážeš nám, kde nájdeme niečo pod zub, vodu, skrýšu, a popri tom sa budeme rozprávať."
- ,,Ja som Tigrík. Angela, kde by si chcela tú skrýšu mať? Medzi skalami, na strome, pri vode alebo pod kríkmi?"
,,Môžeme si vybrať aj na dvoch miestach? Že by sme jedli medzi skalami a spali na strome?"
,,Miesto medzi skalami si si vybrala dobre na jedenie. Dá sa tam dostať iba domácim mačkám, perzským mačkám a iným domácim plemenám. A to ste vy dvaja. Na strome som objavil opustenú dutinu a na strome oproti tiež. Našiel som dvanásť rovnako dlhých, pevných, desaťmetrových motúzov a šesťdesiatdsať pevných motúzov ale sú o polovicu kratšie. Potom som našiel deväťdesiat jednometrových latiek. Dobre by sa z toho dali urobiť tri rovnaké rebríky. Stromy sú od seba ďaleko deväť metrov, dutiny sú vo výške tiež deväť metrov. Čo vy na to? Páčili by sa vám také skrýše?" Tom a Angela prikývli. A dali sa do práce. Rebríky sa podarili. Angela sa vyškriabala na jeden strom z dutinou a pripevnila rebrík. A potom ešte jeden, ale na stranu bližšie ku tomu druhému stromu. V dutine druhého stromu našla ešte jeden, dvadsať metrov dlhý pevný motúz. Stromy mali presne v strede medzi nimi zrastený jeden pevný konár vo výške dvadsaťjeden metrov. Angela naň vyliezla a presne do stredu priviazala ten dvadsaťmetrový motúz. Zliezla po ňom do takej výšky, že bola presne medzi tými dutinami. Rozhojdala sa, zobrala jeden rebrík za poslednú priečku, pri druhom strome sa zakvačila o chvost a pripevnila druhý koniec rebríka tam. A vznikol im medzi stromami krásny most. ...
Pokračovanie bude nabudúce... Tchus!
