HryProDivky.cz
Knižnica času - 1. kapitola - a)
AHOJTE!
Prajem vám pekný deň, večer aj noc! Viem, že článok už krátku chvíľu, OK dosť dlhú chvíľu ( skoro alebo aj viac ako pol roka ). No čo tak bez ďalšieho zdržovania. Knižnica času:
.......................................................................................................................................................................
1. KAPITOLA
Na druhý deň sme šli do miestnej knižnice. Steny boli z opracovaného kameňa a bieleho mramoru. V knižnici bolo napriek horku, ktoré vonku panovalo ku podivu príjemne chladno. Police, ktoré postávali nerovnomerne roztrúsené tvorili labyrint chodieb a vrhali dlhé tiene. Niektoré steny boli pomaľované nástennými maľbami výjavov z kníh a na iných boli vyryté Egyptské hieroglyfy. V regáloch boli knihy rôzneho veku a rozsahu. Niektoré boli viazané v koži iné novšie mali typický drevené dosky. Ale neboli tu len knihy, keď som prechádzala okolo niektorých políc všimla som si na zemi prútené koše a v nich boli ledabolo nahádzané listiny písané na papyruse, avšak iba kópie. Celkovo tu vládlo ticho a pokoj. Jediný hluk sme robili my. Vlastne on – moje otravné dvojča Teo. Alebo ako mu ja s obľubou hovorím celým menom: Teo Ambróz Blauway, neznáša knižnice ani nič čo s nimi súvisí a tak sa rozhodol robiť hluk a byť protivný. Celý čas komentoval túto úžasnú budovu poznámkami typu: ,,Nuda s veľkým N.!“ , ,,Veď je to len stuchnutá diera, poďme radšej do ZOO.“ Rodičia sa rozhodli, že sa popýtajú na recepcii o zaujímavých miestach v Gize alebo turistami obľúbených pamätihodnostiach a tak mi Teo ostal na krku. ,, Hej Albína čakaj!“ Zvrieskol na mňa keď som zabáčala za roh a on si ešte viazal šnúrky na teniskách. Ale ja som si ho nevšímala a kráčala ďalej, nebudem sa predsa oňho starať a nik ma nedonúti... ,,Mama povedala, že máme kráčať spolu aby sme sa nestratili ,“povedal Teo keď ma dobehol, fučal ako lokomotíva a v tvári bol červený. Niet divu veď si viazal šnúrky skoro tri hodiny a ja som nasadila rýchle tempo. ,,Hmmm... Cítiť tu pleseň.“ Dvojča si zapchalo nos rukávom trička. ,,Nie, nevymýšľaj si ,“ odsekla som. ,,Tak ja podľa teba klamem?“ ,, Nepovedala som to tak ale, áno v podstate si to vystihol drahý Ambróz.“ Brat očervenel v tvári ale nič nepovedal, dobre vedel, že viem ako veľmi ho jeho druhé meno vytáča. Neznášal rodičov za svoje druhé meno lebo nie je tak super ako moje. Namiesto toho však chytil knihu – riadne starú a pokrytú prachom, ktorá vyzerala, že aj energetickejšie otáčanie stránok by ju mohlo spopolniť. ,, Zahráme si bookball?“ spýtal sa a škodoradostne sa uškrnul . ,,Šibe ti?“ povedala som potichu a celá som zbledla, keby tú knihu zničil naši by museli zaplatiť veľkú sumu, čo znamená nie len dovolenka bez zmrzliny ale aj minimálne rok bez vreckového a to nie len pre Tea ale aj pre mňa lebo som bola s ním. Knihu chytili oboma rukami a pomaly ju zdvihol nad hlavu. V očiach sa mu blýskala zlomyseľná iskrička. ,,To nes-sprav-víš.“ Povedala som trasľavým hlasom a obzerala som sa dookola či neuvidím nejakú knihovníčku. ,,Myslíš?“
http://www.imagehosting.cz/?v=thepyramid.jpg
POKRAČOVANIE NABUDÚCE!
Majte sa dobre!
Vaša Nataliesh.
( Píšte komenty budem rada )
