Love Your Life

Existujú mimozemšťania? HASHTAG #1

Bonjour!

Pred pár dňami ma napadlo, že by som mohla urobiť sériu článkov s názvom HASHTAG. Budú to odpovede na rôzne otázky, napríklad koľko čoho vás zabije (Sia is killeeer!) alebo či vidíme farby všetci tak isto. A takisto to budú aj klasické články, z ktorých sa môžete niečo zaujímavé dozvedieť. Dnes sa pozrieme na to, či existujú mimozemšťania. Prendre plaisir!

Vesmír je nepredstaviteľne veľký. Je nemožné si uvedomiť, aký veľký vlastne je. Keď sa v noci pozrieš na oblohu a vidíš všetky tie hviezdy a hovoríš si, ako ich je veľa, tak sa vlastne stále len pozeráš na maličkú časť hviezd len jednej jedinej galaxie, a to Mliečnej dráhy, v ktorej žijeme. Takých galaxií, ako je Mliečna dráha, je len v pozorovateľnej časti vesmíru najmenej 2 bilióny. Každá z tých galaxií môže takisto ako Mliečna dráha obsahovať stovky miliárd hviezd, ktoré obiehajú bilióny planét.


Je teda nejaká šanca, že by sme v takomto obrovskom priestore mohli byť sami?

Asi si si sama hneď odpovedala, že nie.

Poďme sa ale pozrieť na to, čo všetko do seba muselo zapadnúť, aby vznikol inteligentný život tu na Zemi.

Teda, väčšinou inteligentný.


Najskôr nám bolo treba hviezdu. Hviezda nesmie byť príliš mladá ani stará, a nesmie byť príliš veľká ani malá. Nesmie byť blízko stredu galaxie, lebo je tam veľa radiácie, ale ani veľmi ďaleko, pretože by tam asi nebolo dosť veľa kovov potrebných na sformovanie planét. Slnko to spĺňa.


Ďalej planéta. Tá musí byť kamenná, musí obiehať hviezdu v takej akurátnej vzdialenosti (nie príliš blízko ani ďaleko), musí mať stabilnú obežnú dráhu a atmosféru. Nesmie byť príliš malá, pretože inak by nemohla mať atmosféru, ale ani príliš veľká, aby atmosférický tlak nebol extrémne vysoký. Potrebné je aj silné magnetické pole, ktoré nás chráni pred ultrafialovým (UV, kto by nevedel xD) žiarením.


Ďalšia vec, ktorá je veľmi dôležitá, je usporiadanie planét našej slnečnej sústavy. Jupiter a Saturn sú totižto ako naši SBS-kari. Tým, že sú vo vonkajšej časti slnečnej sústavy a zároveň sú veľmi veľké a majú veľkú gravitáciu, priťahujú obrovské množstvo asteroidov, ktoré by inak mohli naraziť do Zeme a zničiť tak značnú časť života. Nejako tak, ako sa to stalo s dinosaurami.


Jupiter je podľa odhadov bombardovaný 5 000-krát viac ako Zem.

Ďalšia vec, ktorá je potrebná, je čas.

Veľa času.

Život na Zemi začal približne pred 4 miliardami rokov. Všetky udalosti v evolúcii, ktoré sa odvtedy stali, viedli k tomu, že tu teraz môžeš čítať tento článok. Šanca, že sa na planéte objaví život, je podľa všetkých týchto podmienok naozaj veľmi malá.

Lenže za prvé: pri veľkosti vesmíru nezáleží na tom, aká veľká šanca to je. Život proste musí niekde existovať. Aj keby šanca na vznik bola 0,0000001%, stále by štatisticky malo byť v Mliečnej dráhe 10 000 planét so životom.

Ďalšia vec je, že život na iných planétach nemusí byť závislý od DNA, vody, kyslíka, uhlíka a tak ďalej. Možno si mimozemšťania v kľude dýchajú metán a iní zase síru.


Androméda v sebe obsahuje bilióny hviezd a aj táto jediná galaxia je len jednou z ďalších biliónov galaxií, ktoré sa vo vesmíre nachádzajú.

Už teraz ti musí byť totálne jasné, že nie je možné, aby sme tu boli sami.

Otázka však nie je, či sme vo vesmíre sami. Skôr by sme sa mali pýtať, či je niekto aspoň tak inteligentný ako ľudia. Život určite existuje minimálne vo forme jednoduchých organizmov. Nemôžeme nijako vedieť, či niekde neexistujú úplne iné formy života, ktoré by nám nikdy nenapadli, že môžu existovať. Možno na druhom konci našej galaxie sú nám podobné stvorenia, ktoré sa pýtajú tú istú otázku.

No dobre, ale kde sú potom všetci mimozemšťania?


U mňa doma.

Nieee, robím si srandu.

A prečo sme ich ešte nenašli? To je téma na ďalší článok.

Dúfam, že sa vám tento článok páčil a budem vďačná za každé plus a komentár.

Au revoir
Sia

Komentáře

Nový komentář

Přidávání komentářu je povoleno pouze přihlášeným uživatelům. Zaregistruj se a přidej sem svůj komentář.